Dieťa - Boží dar
Bez odsudzovania prosím, len sa tam zamýšľam nad životom mojej kamarátky, s ktorou som každý deň, často aj v domácnosti s ročným dieťaťom, pomáham keď potrebuje, robím jej psycho hygienu, vypočujem atď.. Hovorí sa že také dieťa to je Boží dar, to je predsa dar z nebies, je to najväčšie požehnanie aké človek môže vo svojom živote dostať, a špeciálne pre ženu je to dar života, byt schopná počať, do nosiť a porodiť dieťa.. A treba byť neskonalo vďačný, šťastný, dieťa nás naplni láskou, šťastím, radosťou, celý život teba ďakovať osudu/Bohu/prirode/neviem komu, za dar dieťaťa.
A potom mi zavolá kamoška nech prídem, ze ma krízu, a potrebuje prehodiť par slov s dospelakom a aspoň na chvíľu sa oslobodiť od kolotoča, rutiny, od bordelu doma ktorý nevie pri ročnom dieťati upratat. Ona svoje dieta chcela, ľúbi ho, a takto isto ako so mto opísala, to aj predtým videla, čakala ze bude šťastná, stále usmiata, ze starostlivosť o dieťa bude vyvážená radosťou a požehnaním, ze prebdené noci na sebe ani len nepocíti, lebo veď radosť a láska to prevýši.. Vidím ju, spotenu, s ogrcanym tričkom, potrebovala by aj kaderníka, doma robí len operatívny poriadok, do hĺbky ísť nemôže.. Žije sama bohužiaľ, na opatrovateľku nemá, babky nechodia, muž je preč.. Uz nieje optimistka a denný kolotoč zacyklenych rovnakých veci ju asi prevalcoval. Minule som malu strážila, šla do kostola aby na čerpala silu a aby si spomenula ako veľmi chcela to dieta, aj sa vraj pozhovárala s kňazom, na par dni sa cítila lepšie ale znova je to tu.
Prečo to takto je? Prečo je dieta mega úžasný dar života, ale sprevádza ho tolko negatívnych veci? Toľko nervov, toľko práce, toľko strachu o jeho život, toľka strata seba samého, toľka strata slobody? Ja by som sa toho knaza asi opýtala, ze preco nám to potom ten Boh vôbec dal, ked z toho ide človek často zosaliet?
Zo začiatku je to také " všelijaké", každá žena to preciťuje inak, raz sme hore, raz dolu ale časom bude viac hore ako dolu..aj s našimi (10, 12 ročný) je veľa starostí, ale minule som sa zarozprávala v predajni, trošku som prišla neskôr, a ten mladší hovorí: " my sme sa tak báli, že sa ti niečo stalo"- a tu si povieš, oplatí sa starať, stojí to za tie nervy...
Lebo aj Jezis zomrel na krizi za nas... A nie zil s nami stastne az na veky. ;D Obeta.
no presne ako píšeš autorka..pre mňa by to bol boží trest a nie dar🙂 preto si deti ani nerobím..skončila by som dakde na psychiatrii.Tiež nechápem prečo sa to tak adoruje všetko.No ale teraz si si dala.Niektoré sršnice ťa tu zaživa zožerú😀
Lebo všetko čo za niečo stojí aj niečo stojí. Čiže dieťa tu únavu, strach, nervy. Áno, mat dieťa je požehnanie. Koľké tu každý mesiac placu nad negatívnym testom, prejdu si potratmi, ivf a neviem čom všetkým a dieťa sa im nedarí. Ale dieťa nie je bábika a ktorou sa pohras a odložíš. Je to zodpovednosť. Ďalšia vec je, že podľa opisu je otec dieťaťa neprítomný, to je veľký rozdiel pre matku, či sa otec tiež aktívne stará alebo nie. Tvoja kamaratka je na všetko sama, pomoc minimálna, môže mat aj poporodne blues alebo depresiu. Ťažko povedať, my ju nepoznáme. Ale tvoja úvaha na konci je dosť mimo.
Chyba bude možno na strane rodičov. Oboch. Dieťa za ich pocity a nezvladanie starostlivosti obvykle nemôže. A ako už bolo spomenuté, bez trápenia, sĺz a obety by sme si zrejme nevedeli vážiť šťastie. Pre niekoho však zrejme dieťa moze byt aj test viery ci skúška... verím že to mamička zvládne a ďalšie roky už budú lepsie
namiesto kostola si mala upratať a oddýchnuť, Bože poznám tieto " mamičky" čo nič nezvládajú lebo majú dieťa....ja mám dve deti, normálnu prácu, svoj dom, starám sa o rodičov ( starších - upratujem ešte aj im 1 x týždenne dom a nakupujem im) a čuduj sa svete i o seba, vyzerám o 10 rokov mladšie ako mám ( vlasy, nechty, kozmetika)... ale chce to iba ďakovať Bohu za to čo mám a nie fňukať nad tým, že sa musím starať o dieťa a domácnosť...nech kamoška dospeje a nerobí zo seba trpiteľku...
Vsetko hodnotné sa rodí v bolesti. Asi to naozaj tak je. Rodičovstvo je, podla mna, v prvom rade nesmierna obeta.
Je to obeta a to vždy bolí. Ale je spojená s láskou. Tak ako v manželste prídu aj ťažké chvíle. Kamarátke prajem veľa síl a trpezlivosti.
Teraz tu budem sa trapnu, lebo nenapíšem nič kresťanské…
ale, pri ročnom dieťati v ogrcanom tričku? To som nebola ani pri mesačnom. Pri ročnom dieťati som pracovala na 1/2 úväzok, striedali sme sa s manželom pri staroslivosti o dieťa, domácnosť a ešte sme aj užívali výlety s malým dieťaťom. Tiež som mala občas, neopraté, alebo mastné vlasy, alebo sme radšej kdesi šli, ale to bol deň-dva, na druhý deň som na tom zapracovala. Mam pocit, za kamarátka nezvláda samu seba.
V jednom príspevku je 10 krát oslavovaný boch a 25 x požehnanie. Omg.
Nech sa venuje sebe a dieťaťu a nech toľko nepremýšľa nad nesmrteľnosťou chrústa.
Niekto dieťa chce, niekto nie. Niekto to berie normálne a niekto to prežíva ako tvoja kamarátka. Niekto si dáva dieťa na piedestál a niektori majú aj iné priority. Dieťa nie je Alfa a Omega. A to ja svoje dieta neskutocne milujem.
Neviem, ci aj tvoja kamaratka to takto vnima ako ty. Ty ako vnimas starostlivost o svoje deti (ak mas deti)? Su pre teba darom alebo polemizujes o tom, naco taky dar, z ktoreho ides zosaliet?
Je normalne, ak je zena sama na dieta,ze potrebuje aj vypadnut a porozpravst sa s niekym dospelym. Nie sme odsudeni sediet na opustenom ostrove.staci, ak sa o nu niekto zaujima, zavola jej, navstivi ju. Babky nechodia, muz daleko, to nie je chyba daru, ale opustenost cloveka.a otazkou je, preco sa o nu nikto nezaujima.
Daj si pozor, aby tvoju pomoc nezneužívala.Pri jednom ročnom dieťati nepíšeš, že je náročné, choré toho nemôže mať tak veľa. Ale každý inak zvláda situácie....a áno materstvo je ťažké a krásne zaroven
@lucky_ked su deti uz len trocha samostatnejsie, tak velmi rychlo zabudame, ake to bolo narocne s malickymi detmi. A kazde dieta je ine. Jedno je menej narocne a druhe tak narocne, ze sa nevyspis ani nestihnes upratovat. A ja velmi ocenujem, ze si mamicka isla pre duchovnu utechu a namiesto toho casu neupratovala, ako radis. Predpokladam, ze tam si oddychla a urobila nieco pre svoje dusevne zdravie.
@daniela1911, ano su deti, ktore napriek tomu, ze boli do niekolkych mesiacov dobri spaci a dobre papali od doby, kedy sa napr. vedia v postielke postavit nespia dost dlho, aby si mamka mohla odpocinut a vela ponukanej stravy odmietaju, takze mamicka len vari, skusa a ponuka. Kto ste nezazili nesudte.
Prve dieta, prvy rok materstva... Jasne, ze to chvilku trva, kym si to clovek utrasie. Ale ten pocit, ze mas cloveka, ziveho, ozajstneho 😀 novu bytost, ktorej si dala zivot, ktora je z teba, to je tak neskutocne fascinujuce ❤️ narocne casy prejdu... vidim na sebe, ze pri dalsich detoch to uz beriem s vacsim nadhladom, nerucam sa pri pomysleni, co vsetko nemozem a co vsetko musim 😀 su to fakt len obdobia a tie deti sa menia tak rychlo... tesim sa z ich sikovnosti, facsinuje ma, ako uvazuju, ked ich mozem ucit nove veci... Tesim sa z ich uspechov, som ich najvacsi fanusik. Proste sa to casom vybalansovalo, jednak som sa ja naucila, kde si mozem najst cas na seba, jednak som sa zzila so svojou ulohou, ze uz sa nesnazis len napodobnit zivot, ktory si poznala pred detmi, ale spravis si ho tak, aby ti vyhovoval teraz. Ale to chce vsetko cas, ta realna skusenost s rodicovstvom sa neda odkukat, ani vycitat z knih.
A ty mozes mat aj skresleny pohlad, lebo kamoska zavola butlavej vrbe skor vtedy, ked je jej tazko.
@elizabet173 "A Bohu som za sieťa neďakovala, urobili sme si ho sami"...kolko pychy ide z tejto vety. Fakt si myslite ze Vy s muzom mate patent na zivot ? Ze vy dvaja ste ti, ktori sposobili, ze to dieta vobec v poriadku vzniklo, vyvinulo sa, narodilo sa ? Ste mali len a len stastie, ze sa Vam dieta podarilo ale vznik samotneho zivota ide mimo vas.
@silvike A komu majú poďakovať ?? Darwinovi? Evolucii?
@lucky_k a presne kvôli takýmto rečiam majú ostatné ženy depku. To ze niekto ma tip top domácnosť napecene uvarené, a ešte stíha chodiť aj behať, je ok pre jednu, pre druhú to môže byť scifi. Všetky deti sú iné, a každý má ide priority. Do hĺbky to rozoberať nebudem, ale ja som mala tiež náročné dieta a dodnes je to niekedy o hubu , v klude" pri ňom navariť.
Autorka, tie keci spôsobujú u budúcich matiek naivitu. Predstavujú si to najkrajšie obdobie a život s dieťaťom ako z filmu. Mamička vesia bielizeň na záhrade, zatiaľ čo bábätko spinka v kolísocke. Aspoň vieš o com to je a poriadne si rozmyslis, či toto raz chceš a s kým ho chceš. Pretože nemať doma chlapa je zahul. Určite to ma veľmi náročné. Si úžasná kamarátka, že jej pomáhas, ale nenechaj sa zneužívať. Počítaj s tým, že sa ti to nevrati. Ja mam zas obrovské nervy na kamošky, ktoré majú 2 a viac detí nadávajú ako nič nestihaju nezvládajú, ale tak súrodenca,,treba".
Ono to nie je až také hrozné, ale veľa záleží na tom ako sa k tomu celému postavis a aké budeš mat dieta. Ja som teda tiež nechodila s ogrcanym trickom. Ja som ešte aj rodila s makeupom a čerstvými vlasmi od kaderníka 😆 ale to som ja..... u mňa bolo vždy ba prvom mieste dieta a poriadok na poslednom
Všetko chce len čas...je to len obdobie...nespomínas či má partnera aj ten by sa mohol zapojiť.. každopádne aj ja som bola prvý rok vyhoreta pri jednom dieťati a ako čas plynul to bolo lepšie a lepšie. Začala som sa venovať sama sebe a športovať. A potom prišlo druhé dieťa a zistila som že stíham oveľa viac ako pri prvom 😅 lebo si viem zadelit veci inak. A to robím ešte papiere pre mužovu firmu popri detoch....cize dopraj jej len čas všetko je len obdobie ...a možno jej aj chýbajú magnézium či železo 🙂
@liusa82 Vyckaj casu ako hus klasu. O 30 rokov Ti budu deti chybat, aj ked budes mat xy kamaratov okolo seba, vlastna krk je vlastna krv. Ten pocit, ze mas vlastne deti sa nicomu nevyrovna.
Maly priklad: Vrcholovi sportovci dru roky, aby nieco dosiahli. Zlata medaila im do klina nepadne len tak. Tak isto je to s vychovou.
Ja si už život bez deti ani neviem predstaviť. Ja mam dve, 6 ročné a 2 ročné a ano je to občas náročné ale nejdem sa zblázniť z varenia a upratovania. Všetko robím priebežne. Ale priznam sa že keby sme nemali dvor a byvali na byte tak ma porazí. Ja to ako stratu slobody nevnímam , náhodou som si potrebovala oddýchnuť od roboty a druhe tehotenstvo prišlo v pravy čas . Vlastne aj prvé 😁. Život pred deťmi som si užila dosť , až moc🤣 a už sa my taky prestaval páčiť.
@kornelies no nebudu.Ja som typ čo deti nechce od kedy som bola decko ja . A čim som staršia tým viac nechcem.Toto inak milujem niektorých polemizovanie ako aj to tvoje že počkaj bude ti chýbať čo si kartárka či čo?😀Mne sa nechce byť ale ani žienkou domácou všeobecne.A za dalšie keby si s dieťaťom nerozumiem ani v dospelosti čo sa stáva x krát tak akože načo by mi bolo chápeš alebo by drogovalo atd atd doplň čo chceš..ty vykresluješ len ten príklad a kedy by to dopadlo pekne a ružovo.Alebo by bolo nebodaj postihnuté a do ústavu by mi to nezobrali..no celý život v keli.
Materstvo je pre mna asi najtazsia ale aj najkrajsia vec, akej som doteraz celila 🙈 najprv tehotenstvo (obrovska zataz na organizmus, zmena postavy…), porod, potom to bezbranne babo. Zena je zrazu do velkej miery odizolovana od svojho doterajsieho zivota. Ja citim aj obrovsku zodpovednost voci tym nasim dvom malym ludom, aby sa im nic nestalo, aby som robila veci pre nich spravne, aby sme ich dobre vychovali, aby sme mali pekny vztah a milion inych aby, velakrat na ukor casu pre seba a aj na ukor svojich potrieb.
Myslim, ze kamoska to ma o to tazsie, ze jej manzel je prec a nepomozu ani stari rodicia. Byt stale sama je narocne na psychiku a aj nemat cas pre seba a na svoje zaluby 🤷🏼♀️
Preco? Lebo byt sama na starostlivost o rocne dieta cele dni je sakra tazke!!! Optimalne ked sa tomu dietatu venuje viac ludi,ze sa prestriedaju a mozu sa venovat aj inym veciam nie len krmeniu,prebalovaniu,upratovaniu atd. Ano dieta je bozi dar,ale nie len pre zenu ale aj pre muza,babicku,dedka,tety a ujov!!!
zeny budte vdacne a nesudte... plne suhlasim s @roja01 ja som aktivny clovek, studovala som na VS denne studium, mala pracu na polovicny uvazok, v noci brigadovala a pohoda-jahoda... moje dieta c1 nespalo do 3 rokov, budilo sa v noci aj 8-10krat, cize som vyzerala ako zombik. Prve mesiace som ho nemohla polozit, lebo plakalo, tak ze modralo... a nech som robila co som chcela, nic. Denny spanok tak 5min na rukach. Proste narocne dieta. Ani na WC som poriadne nemohla. A takto to fungovalo 2-3 roky. Kto nezazil nepochopi. V ogrcanom tricku som sice nebola, ale nic moc. C2 je pohodove dieta, aj ked nesmierne zive. V noci potiahlo par hodin, cez den pospalo, takze clovek sa mohol zorganizovat. A to som tie deti mala dve a s mladsim behala po doktoroch, lebo zdravotne problemy ... a uz som to tu spominala, mamicka 4 deti rozpravala podobne reci ako vy, tiez si myslela, ze to je o organizacii a chceni. A potom prislo piate "narocne" dieta a ona sama priznala, ze teraz pochopila, co to niektore zeny rozpravali a ze to nie su vyhovorky.
pretoze vsetko co ma hodnotu nie je zadarmo a nieco nas to stoji... materstvo je krasne ale aj nesmierne narocne...