Druhé dieťa - za a proti
Ahojte, rada by som si precitala vase skusenosti. Zatial napisem svoj...
O babatko sme sa snazili 3 roky, kym sa nam podarilo s IVF. Podla mna ma tato neplodnost dost poznamenala... 😔 Akonahle som ostala tehotna, zacali sa mi uzkosti, mala som preplakane noci od strachu. Bala som sa, aby som nepotratila. Na kazdej poradni ma Doktorka stale niecim vystrasila. Ale fakt! Na kazdej jednej poradni. Nevedela som sa dockat, kedy uz porodim, aby tato nocna mora sa skoncila. Pripravovala som sa na prirodzeny porod. Bum. Cisarsky rez. Bola som sklamana zo seba a tak celkovo zo vsetkeho. V nemocnici som mala doslova zive nocne mory. Moj psychicky stav sa zhorsil. Prisla mi na 2 tyzdne (byvaju od nas 500km) pomahat mama s otcom. Vdaka nim som sa dostala komplet do poporodnej depresie. Potom prisla svokra na tyzden. A moja hlava vybuchla. Zacala som byt neznesitelna. Kricala som na svoje babatko. Kricala som na muza. Na seba. Buchala som do steny. Proste... Nieco strasne, zacala som sa bat o seba. Potom sa stala taka vec, ze u syna, ked mal 5 tyzdnov nasla som slabinovu herniu a zistili sme, ze ho caka operacia. Take male babatko. Nemyslela som si, ze vo mne sa este vie nieco zlomit, no stalo sa to. Neskor, som si vsimla unho, ze je svalovo slabsi, tak som ho zobrala k fyzioterapeutke, vypytala si listok na neuro. A hor sa cvicit. Najprv chceli Vojtovku, tak som to odmietla, kedze musela som davat pozor, aby pri cviceni neplakal, aby mu hernia nevysla a nezasekla, kedze by to bolo uz zivot ohrozujuci stav a ja som sama skoro na vsetko, kedze nemam tu rodinu a menzel furt v praci. Neustale sledovanie synceka, ci dviha nohy, ruky, ktoru stranu uprednostnuje, ma zobralo k psychiatricke a ku psychologicke. Nedala som to zeny..... Zblaznila som sa doslova. Tak som davala pozor na syna, a ako ho dviham, ako s nim manipulujem, ze som sa pohadala aj s rodinou, lebo som im nechcela dat maleho na ruky. Samozrejme doma sa mi vysmievali, ze som nenormalna a aka fyzio sa zo mna stala. Proste. Brutal. Syna som nemala rada. 😪 Ako som ho cakala, tak som ho znenavidela, ze ziadne radosti, iba utrpenie mi doniesol... 😪
Tak som sa zacala liecit a vsetko sa nejak vyrovnalo. Trvalo to rok. Syncek ma 17 mesiacov. Milujem ho. Uprimne. Zmenila som sa aj ja. Teda, vratila som sa do starych kolaji, ked sme sa este nesnazili a bola som energeticka, vtipna, baba, ktora milovala zit. A milujem svoj zivot aj teraz a som nesmierne vdacna, zato, aky zivot zijem.
V tomto stave ale prisla otazka na dalsie dietatko. Velakrat myslim nato, ako rada by som presla tym este raz, ale uz bez stresu. Bez negativnych emocii. Bez strachu. A konecne chcem byt tehotna, ako ostatne baby.
Ale... Tu je to ale.... Co ak ma opat chyti depka pocas tehu? NECHCEM uzivat antidepressiva pocas tehotenstva. Viem, ze vela zien uziva, ale ja nechcem, proste bola by som kvoli tomi v este vacsom strese...... Co ak nedam 2 deti? Co ak nebude zdrave? Proste niekedy mi koluju tieto otazky dookola. 😔 Pritom tak rada by som prezila opat odznova, ale uz vedome.
Vy ako zvladate 2 deticky? Je to ovela tazsie?
Dakujem pekne!
podla mna ti staci aj to jedno, nemusis mat dve deti len preto, ze ich maju ini
Uzivaj si dietatko ako najlepsie vies a uz neriskuj ked si to tak tazko znasala......no ale tazko radit.....
@tosomja
@tehulka2011
@77daniela77 ved prave toto. Ci to dam. Pritom tak velmi by som chcela mat 2 deticky, aby syncek mal surodenca a nebol nikdy sam v zivote. Ach tazke rozhodnutie to je... A druha vec, ktovie, ci sa nam podari opat aj s IVF.
Ja by som tomu dala čas, uvidíš možno je len skoro pre teba, uvidíš orok dva škoda budeš citit
Choď do toho....Už to bude iné... Ty si už iná... Neboj sa.
Všetko čo píšeš som prežívala veľmi podobne. Rozhodli sme sa spolu s mužom že jedno dieťa nám bude stačiť. Veľmi by som chcela ďalšie, ale myslím si že mi bolo dané len jedno dieťa a nebudem už pokúšať osud. Myslím že neskôr to budem ľutovať, ale reálne neviem ako by som prežila ďalšie tehotenstvo a prvé mesiace. Nie je to pre mna hoci je ťažké sa s tým zmieriť...
Ak ti je sudene tak mozno otehotnies prirodzene ako moja znama po IVF a ani sa nesnazili,lebo maju prve dvojicky🤔
Ja som poznala zienku, co pracovala kvoli jazyku ako au pairka v zahranici pri detoch, psychicky ju to upne odrovnalo a mala take stavy ako ty, jednoducho nenavidela deti po skusenostiach ked jej doslova cele mesiace skakali po hlave, ublizovali jej, rozbijali riad a ona nesmela ani len zvysit hlas na nich, lebo podla rodicov ona nesmela vychovavat iba sa starat o deti cize aby sa nepozabijali navzajom Trvalo jej to asi 10 rokov kym sa z toho psychicky dostala a dnes ma krasnu rodinku a milovane deti, ktore su jej poklady. Chce to len cas, neboj sa.
Chces druhe dieta, lebo po nom tuzis, alebo chces druhe dieta, lebo chces dokazat sebe a okoliu, ze to das? Ako na jednej strane ta chapem. Prisla si o tie krasne momenty s novorodencom, s batolatom, ktore objavuje svet. Ale zvaz, aky dopat by to malo pre vasu rodinu, ak by sa situacia opakovala. Ty si prvykrat neurobila nic zle. Nepotrebujes ziadny reparat. Takze ak druhe dietatko, tak len z ozajstnej tuzby po nom
Dakujem pekne! Viete co, nie je den, kedy by som nemyslela na druhe babatko. ❤️ Ked mam ale horsi den, lebo ano, vsak, stava sa... U koho nie?
Sice to je pravda, ze u mna to ide z hlbsieho kutika, ale hned myslim nato, ze urcite nedam druhe babo. 😏 Ak by som mala rozdelit tak 75:25 by som davala na druhe babo.
A ano, mame este 1 embryjko v mrazaku. Keby sa nepodarilo, nesla by som na cely proces, to je uz na mna moc...
Tak skus to embryjko,daj mu este sancu a osud rozkodne za teba🤔Netrap sa ci sa ujme,daj tomu volny priebeh....
Ja myslim, ze ak by sa dialo pri druhom dietati nieco podobne ako pri prvom, tak to uz das vo vacsej pohode. Uz to nebude nove, nebude to take desive a uz mas skusenost, ze sa z toho da vyliezt. Aby si sa dostala do rovnakeho stavu, muselo by sa diat nieco radovo horsie.
Ahoj. Ja dam prirovnanie: Mas 4 izbovy dom, ktory zacal horiet. Aktualny stav: 75% je uhasenych (3 izby) a 25% Este hori (4 izba). Nastahujes sa ? Inak moja druha dcerka- predcasne narodena, vojtovka, zastavy dychania do pol roka. Ale uz som bola vyzretejsia a neocakavala som babatko s ruzovymi okuliarmi. Za mna, az budes vediet prijat, ze tehotenstvo moze byt pruser 🙂 (sestra ho prezvracala a skoncila v nemocnici na kapackach), ze porod nie je navsteva wellness centera a ze prvy rok zivota ti moze priniest sendiny, vrasky a kopec nervov - tak si pripravena otehotniet 🙂. Pekny vecer
Neodporucam ti druhe. Padnes do toho isteho, ak nie horsieho. Najprv s tebou budu mavat tehotenske hormony. Kto si to zlizne? Dieta. Lebo bude revat. Lebo zuby. Potom koniec tehotenstva tiez nie je boh vie co. Vsetko ta uz serie. Kto si to odskace? Dieta lebo... No a ked sa narodi tak to bude este len jazda. Jedno reve, druhe reve. V noci raz pri jednom, raz pri druhom. Unava, ze sa ti ruky trasu. Och a ta fraza o tom ako sa laska nasobi. No to ano, ale cas. Tak ten sa medzi deti kruto vydeluje. Je pravda, ze ked podrastu bude lepsie. Preto sa skor rodiny opytaj, ci by do toho isli znova.
Nechaj si vacsi vekový rozdiel možno medzi detmi. Ja mám 18 mesačného a som tehotná. Nemala som depresiu ani nič podobne, ale už teraz mám z toho celého take myslienky ako to zvládnem na začiatku zas.
Možno ked bude váš prvorodený starší poviete si spoločne, poďme to skúsiť s druhym. Všetky tvoje pocity sú úplne v poriadku. Ja som si tiež na začiatku prešla peklom/koliky, sama na všetko, plač od rana do večera/ a vkuse som sa samej seba pýtala, že ako to ine ženy zvládajú, preco majú všetky naokolo kľudne deti ktoré len spia a ja zažívam tento teror, kým oni si všetko užívajú.. Bola som unavená a každé rano čakala na noc, keď už konečne zaspi 😁 našťastie to trvalo len 2 mesiace 🙏🙏🙏 ak o druhom bábätku niesi presvedčená nechod do toho, znicis sa fyzicky aj psychicky, nikde nieje napísané že o rok o tom nebudeš presvedčená. Nechaj si čas
Ja som bola psychicky zle na tom pri synovi (sestre zomrelo 4 mesačné babo keď som bola 10tt a dosť ma to poznamenalo), podobne ako píšeš - v tehotenstve ma strašili, bola som sklamaná zo sekcie, psychicky zle po pôrode, pohádala som sa s rodinou, malý bol uplakaný, bola som sklamaná z neho aj zo seba.Tiež to nejakú dobu trvalo. S mužom sme sa odhodlali na 2 a bolo to naozaj iné všetko. Nehovorím, že to 100% musí tak byť u každého, ale mne sa tie stavy čo som mala pri synovi už nevrátili. Ani počas tehotenstva, ani po pôrode.
Ja neviem aká je pravdepodobnosť, že sa popôrodná depresia opakuje, ale v tvojom prípade by som to asi najskôr konzultovala s psychiatrom a až potom sa rozhodla. Ale podľa tvojho popisu, by som asi inklinovala k NIE.
Neviem koľko máš rokov, ale čo tak skúsiť o 5 rokov?
tiez by som to neodporucala druhe ked prve bolo narocne ja mam dve a je to masaker deti sa nonstop hadaju biju ziaden cas pre seba no je to moc narocne
Musis si sama zodpovedat otazku, ci ak by to bolo rovnake, tak to zvladnes znova + plnohodnotne sa postarat o starsie dieta.
Jedna vec je, ze chces, druha hormonalne zmeny, ktore jednoducho nastanu. Este sa nic nedeje a uz nechces antidepresiva v tehu, to nie je dobry zaciatok. Skor by si mala mysliet otvorene, a ked to bude nutne tak zvazit aj lieky pocas tehu... Nemozes to zas nechat vybicovat do nepricetna, lebo ti je teraz dobre.
Ja by som do druheho dietata v tvojom prilade nesla. A argument, ze nech starsi nie je sam - nikto nezarucuje, ze surodenci budu spolu vychadzat ci ako deti, alebo v dospelosti...
Nechapem preco sa pytate druhych zien na M.K ci mate mat 2 dieta? Tuto otazku smerujte len jednemu cloveku dam napovedu ... Ani jedna z tychto zien svami doma nebola,netrpela. Takze ich nazor ci ano ale nie je uuuplne nepodstatny!
To, že má človek súrodenca neznamená, že nebude sám. Veľmi mylná predstava. Vidím to denne v manželovej rodine. Tiež mám jedináčika a áno srdce piští aj po druhom ale rozum a rácio veľmi dobre vedia, že toto je no go zóna pre mňa.
@kukulienka999 ja mam uvrestane a nespave 3 deti, cakam stvrte. Nie si sama, urcite nie.
Po prvom som mala poporodnu depresiu, s kojenim problem. Pri druhom vsetko slo hladko, aj s kojenim. V porodnici mi oznamili, ze aj to druhe babo ma problem so srdieckom, tak vtedy som skoro skolabovala. Nastastie to bolo prechodne a funkcbe, mali bradykardie, kardio vysetrenie dopadlo dobre. No radsej sme mali monitor dychu doma. Dcerka sa pekne prisala, vsetko super a po mesiaci nastupili koliky a do 1,5 roka som zazivala strasne veci s jej bruchom. Dnes nastastie moze pojest aj klince, nic jej nie je, ale bolo to narocne. Do toho moja diagnoza. Ale paradoxne som to davala uz lepsie po psychickej stranke. A pri tretom mi depresie prisli uz v tehotenstve, potom vysoky tlak, vsade covid, stres, porod vyvolavany skor. Pred Vianocami. Dalsie babo, co sa nevedelo prisat, na prso som ho ucila 6 tyzdnov. Depresie som chvilku mala este po porode, ale brala som Dopegyt a ten mi to sposoboval, resp. zhorsoval, presla som potom na ine lieky. Takze u mna to bolo take lahsie, tie depresie.
Ale to chcem, ze s dalsimi a dalsimi skusenostami, sa aj horsie veci zvladaju tak trochu lepsie a inak.
Napriklad toto tretie dieta prezilo uz take horucky xy krat za svoj kratky zivot, ze uz ma to skoro nerozhodi, naposledy teraz, ale to ma skoro hej, ked mu vobec nezaberali lieky. S prvym babom sme s 9 mesacnym bezali k lekarke a skoncili v nemocnici a na dalsi den uz mu teplota klesla, len sme tam zbytocne stravili tyzden. Som prisla odtial vychudnuta od stresu na 48 kg 😅. A to mal len sopel nasledne, nic to take hrozne nebolo, ked na to pozeram spatne. Ale uz viem, ze ked prezijeme prve 2 tazke noci, tak sa to zvykne na treti den lamat a ustupovat. Keby nie, tak bezim s nim, to je jasne.
Ja by som zvazila vacsi casovy odstup, ak netlaci vek. Pre priklad, ja mam deti v 30, 32, 37 a 39 bude stvrte, takze do 40-ky bolo casu dost 😅. Plus, rozhovor s psychiatrom a nezanevriet hned na lieky - ked treba, daju co nansetrnejsie.
Sestra o babatko prisla a teraz caka druhe a stale stresuje, ja to chapem, ale naozaj netreba sa rucat pri kaznom malickom naznaku, nedat sa rozhodit. Mne ale v tomto pomaha viera v Boha a modlitba. Treba ai najst taku nejaku svoju oporu v zivote...
Syncek ma 17 mesiacov, je to ñuňu obdobie, ak by si sla teraz do druheho narodi sa presne na vrchol vzdoru prvorodeneho.. Ak chces druhe daj tomu cas..nic ti neunikne, ked bude medzi nimi vacsi rozdiel..prave naopak.. mohla by si to zvladnut vo vacsej pohode..presla si komplikovanym obdobim, dve male deti su zahul.
Keby som v tvoj situácii tak rozhodne počkám kým bude starsie dieta samostatne, všetko sa postupne vyvinie, škôlka atď potom podľa situácie by som sa rozhodla.
Teraz mam 31 rokov. Nato som tiez myslela, ze by sme pockali...
Prepac a tvoj muz to cele chce zase absolvovat? lebo podla mna to bude zas to iste, proste to psychicky nedavas a s dvomi detmi pride este viac starosti… starsi bude ziarlit, robit naschvaly a ty uz nebudes len zla na muza, ale aj na tohto syna, ktory si to uz bude pamatat.
Rozhodnutie je samozrejme na tebe… ale ak by som to ja takto tazko prezivala, druhe by som uz asi nechcela pre dusevne zdravie celej rodiny… ale vlastne, je to len obdobie 😉 uz ste to raz zvladli
Mám dve malé, 1 a 2r a 12r. Nemenila by som za nič na svete
Ale....
...ale keby som prežila také obdobie, veľmi ťažké, asi by som nechcela ďalšie, bála by som sa, že nebudem mať dosť síl sa starať o to malé a dávať lásku a starostlivosť aj ďalším.