Každý deň myslím na druhé dieťa, ale mám strach
Ahojte, budem pisat pravdivo....kazdy jeden den nemyslim na nic ine len na druhe dietatko no mam strach....ci to nebude velmi tazke, prosim vas tie ktore ste sli do tehu c.2 s pocitmi strachu ako to dopadlo?ale pravdu prosim
....o mne: som spokojne vydata, starsie dieta 3,5r.- vytuzeny syn po rocnom snazeni, teraz pracujem, nename ziadne problemy....
Ide o to ze pred tehu c.1 som bola extremne stastna ze bude dietatko, no teraz ked vidim ze je to ozaj praca den/ noc uz nie som tak naivna tak hladam akoby impulz....
Ahoj, tiež som z toho mala strach, alebo skôr veľký rešpekt. Bála som sa toho, ako budem zvládať tehotenstvo, predsa len, otehotnela som keď mala dcéra dva roky a nevedela som si predstaviť, ako budem zvládať prípadné tehotenské nevoľnosti... Bála som sa ako dcéra prijme bábätko, ako dopadne pôrod a milión vecí okolo toho. Malinká bude mať dva mesiace a ja som najšťastnejšia že sme do toho išli, ja sama mám sestru a nechcela som mať len jedno dieťa. Ten strach bol zbytočný, niekdy je to ťažké, ale to sme vedeli a sme na to dvaja. Viac je toho pekného.
A hlavne, všetko už budeš brat úplne inak... aj tie prebdene noci, aj zúbky aj každé udretie... už budeš vedieť, že je to dočasne, je to len obdobie a budeš si to inak užívať ☺️
Prajem veľa šťastia ❤️
Aj ja to tak mam.stale to v podvedomi riesim,ze uz je najvyssi cas,ze maly ma pat rokov,ze nechcem aby bol sam,ze starnem,ze nechcem rodit v 40-tke atd.hladam same rozumne rozumne argumenty.Ale neprisiel este ten spravny impulz a uz som aj spohodlnela sa mi zda🙈normalne neviem co dalej.a naco vlastne cakam.
Ja som veľmi chcela druhé dieťa, aby syn mal niekoho . Úprimne som sa ale veľmi netešila na to bábätkovske obdobie, kedy len kŕmim a prebalujem. Užívať som si to začala aj keď mala mladšia dcéra asi 3 roky, syn mal 6. Teraz majú 8 a 11 a je to pre mňa geniálne, lebo sa vedia pekne zahrať, aj pobiť ale keď treba, vždy držia spolu. A ja si teraz pripadám úplne kompletná .
Tak ja neviem, ja keď som mala prvé, som hneď vedela že ak to klapne určite dostane čo najskôr súrodenca a po celý čas to tak aj bolo, žiadne obavy, skôr výhoda toho, že prax sme už mali. Teraz mám 5 ročného a 2.5 ročnú a nedám za nič na svete. Keby som mladšía, určite by som chcela aj 3.tie 🤪
Ja som po roku prveho videla ze je to lahsie a rozmyslala uz nad dalsim. O pol roka bolo.
Ja zas milujem ked su deti male. Hoci prvorodena bola a je tornado 🤣aj tak ju zboznujem . Maly je ako vanok. Nebala som sa ake to bude len aby bolo aj druhe dietatko zdrave. .milujem ich rovnako hoci druhe dietatko mam ovela kludnejsie ako prve . A najkrajsie pre mna je pozerat sa na nich ako sa lubia. Od zaciatku. Sme partaci 😍ked mas druhe dieta nemilujes to prve o nic menej naopak akoby ti pribudla dalsia komora srdcova . A milujes ich oboch celym srdcom. ( pre Niektore cynicke osoby su toto žvasty ale Ja to tak citim a Robi mà to velmi stastnou Kazdy den. Ked sa niekedy citim dole unavena smutna -oni su voda co mà drzi nad vodou. Aj ked mi beru energiu .. tak mi ju aj nabijaju) s malou bolo v dome vela smiechu teraz ho je raz Tolko. 🥰dve deti nie je vela nic co by si nezvladla. Ja by som kludne mala aj 3 aj ked sa blizi 40ka.
My sme chceli súrodenca pre syna. Druhé tehotenstvo skončilo tragicky. Až potom nastal ten ozajstný strach, či sa vôbec dočkáme ďalšieho. Tešiť sa ďalšie dieťa som sa ani neodvážila a celé tehotenstvo bol len strach a stres. Takže z môjho uhla pohľadu sú obavy Tvojho typu malicherné, aj keď im rozumiem. Držím palce aby ste sa tešili z ďalšieho zdravého dieťatka a súrodenca 🙂
Tiež som bola na tom rovnako. Po prvom, veľmi ťažkom pôrode s komplikáciami a zároveň s náročným dieťaťom som sa zaprisahala že druhé bohužiaľ mať nebudeme. S mužom sme však vždy chceli dve, on to nechal na mňa, ako sa rozhodnem. A mňa to po cca roku a pol prešlo, traumu som sa celý čas pokúšala spracovať a prišla túžba po ďalšom bábätku. Hrozne som sa bála ale po konzultácii s mojou gynekologičkou (ktorá ma ubezpečila že pri ďalšom pôrode v žiadnom prípade nebudú postupovať takto, že to bola chyba a keďže mám aj dôvod na sekciu, tak problém nebude a spravia mi ju tentoraz plánovanú) som sa už rozhodla že ideme do toho. Takmer celé tehotenstvo bolo super, aké bolo moje prekvapenie keď doktorka názor otočila o 180 v cca 25tt, že nemám až taký vážny dôvod na sekciu a treba skúsiť prirodzene 🙄 odvtedy som kľudne nemohla ani len spať, keď som aj zaspala, vracali sa mi nočné mory o prvom pôrode, no niečo strašné. Bola som nervózna, podvedome som na to stále myslela. Nakoniec som teda chtiac nechtiac porodila prirodzene, detaily nejdem rozoberať..ale to rozhodnutie mať druhé dieťa som neoľutovala ani na jedinú sekundu, obe deti sú šikovné, majú sa hrozne radi a ten pocit keď ich vidím spolu, ako si rozumejú, je na nezaplatenie. Mám z nich veľkú radosť. Myslím že túžbu po dieťati neuhasíš nijako, je to tak neodbitná túžba že nad tým budeš rozmýšľať stále. A strach bohužiaľ neodstrániš nikdy, vždy bude niekde v kúte schovaná zlá myšlienka, ktorá ti bude hovoriť -,, čo ak to nedopadne dobre, čo ak sa niečo stane, čo ak to nezvládneš.. "
Ak po nom túžiš a aj tvoj manžel tak prečo nie?
Ja som si povedala po prvom, že druhé určite nie syn bo veľmi náročný od malička a stále je a stále viac 😅ma 9... ale potom som si povedala, že nechcem aby bol sam. Sama mám dvoch súrodencov a som za nich nesmierne vďačná. Teraz mám skoro dvojročnú bambulku a som za to vďačná ❤️☺️