Keď sa mi udeje niečo nové, tak plačem a mám depresiu
Som niekedy na konci,musím sa tu s niekým podelit,neviem či som taká precitlivelá alebo nie som v tom sama?
V skratke,vždy ked sa mi udeje niečo nové v živote tak plačem,mám depresie.Bolo to tak ked som sa vydávala astahovala sa od rodičov,ked sa mi malý narodil,plakala som ani neviem prečo,ked išiel malý do školky,a teraz najnovšie ked sme malemu spravili izbu,zrazu travi čas vo svojej izbe,spí sám.VBola som zvyknutá že je s nami v izbe že spí so mnou azrazu to prestalo byt malé bábo ale už školák
Ja som taka ista... Tiez s tym mam problem a dojal ma aj Mikulas ked si prehrabovala sladkosti, Jezisko ani nehovorim....
ja pracujem druhe dieta u nás nehrozi
Tak toti by som povedala, ze je na navstevu psychologa, ja neviem, ja som asi z inej galaxie, neplakala som, ked isla do skolky, ked isla ku svokrovcom na prazdniny, ja to beriem ako dalsiu etapu v zivote, ktora je nevyhnutna. Fakt popracuj na tom, lebo budes ako tie svokry, ktore tu spominaju nevesty
ja som taká citlivá nebola,to až po malom,myslím,že na psycho to u mna nieje,len si uvedomujem,že stárnem,že dost predčasne si uvedomujem,že malý nebude donekonečna pri mne,ked som bola pri nom doma,tak som sa tešila že pojde do skolky,že sa obremením a ked to prišlo tak so revala ako malá,časom som si na to zvykla,len som chcela vediet či ste všetky maminy precitlivelé čo sa týka vašho dietata
Aj ja som bola takto extrémne precitlivela. Vyriešilo to ďalšie bábätko. Niežeby to úplne vymizlo, len už nie je toľko času analyzovať každy posun staršieho syna. Je medzi nimi 6 rokov, majú úplne úžasný vzťah a už nie som tak prehnane úzkostliva.
Je to kolobeh života, s tým nič nespravíš, a čím bude syn starší tým bude samostatnejší a bude chcieť byť sám. Alebo s ním budeš chodiť v jeho 15 rokoch do kina ? Buduje si svoju osobnosť, svoj okruh kamarátov, svoje postavenie v spoločnosti. Nechci z neho mamičkinu hračku. Veď sa mu budú smiať.
Musíš svoju činnosť zamerať na niečo iné, koníčky, priatelia, ostatok rodiny.....
A vek ? To je len číslo. Niekto si ho nepripúšťa a plnohodnotne ak nie lepšie ako v mladosti žijú päťdesiatnici, iní riešia, že sú po 30 za zenitom.
@miriam11 to sú všetky matky, niektoré to dusia v sebe, niektoré sa neboja dať city najavo. Po minuloročnom pobyte na detskej onkológii sa človek pozerá na život inak, prehodnotí priority, a hlavne ho to zocelí. Toľko bolesti okolo a nesmieš plakať.
@natsa na psycho to podľa mňa nie je,ja som taká citlivá aj moja sestra,placem tiež,aj po ceste na krstiny som plakala😃starší začal pretekat v plávaní,tak to prehltam slzy na každom preteku😃podľa mňa je to o povahe,niekto je proste citlivejší,a prežíva materstvo a všetky city a tým spojené intenzívnejšie,nemozeme byť všetci rovnakí😃
@natsa ja som tak "precitlivela".... x2,kedze dve deti,ale je to asi normalne...ja by som rada bola aj 3x precitlivela...ale tak,asi to uz nepojde 😉
napr.poplakala som si,ked som odkladala kociar po prvom...po druhom uz odkladanie vanicky az take emocionalne nebolo...asi preto,ze na taketo emocie nebol cas....boli ine.silnejsie ...napr.prve vystupenie syna s basnickou "mama"....a prve "mama" od druheho=skoro v tej isty den...emocie sa rastucimi detmi menia,rastu s nimi...asi...neviem....iba pozorujem na sebe
tak ste ma ukludnili,je to jedináčik tak tá moja láska je asi preto taká,nerobím z neho ani mojkáča,učím ho byt samostaným ako ma učila moja mama.ked si zabudne v triede niečo a povie mi to tak mu poviem vybav si to ,chod za upratovačku nech ti ootrvorí triedu a pod.Ideme do maleho obchodu,dám mu peniažky a pýtasi to čo chce,samozrejme že ho sledujem z vonku.Tešíma že má kamáratov ,ktorý su taký istý ako on.
Niekedy ked som sama doma tak vytiahnem jeho veci ked bol maličky apoplačem si
@natsa jaaaj ,to je ok..ja tiez rada spominam na to,akp boli uplne malinki..myslim,ze to nezavisi od poctu deti... Ja som.si odrevala aj sestrinu svadbu,hoci segra uz u nasich nebyvala asi 3roky q jq u nich uu asi pol roka.nie (prave tolko mal.maly), odrevala som si jej stahovku z domu nasich,odrevala.som.si svoju stahovku od nasich (5dni pred porodom), hoci som sa strasne tesila na spplocne byvanie...
A ako som.pisala-vsetky navraty z dovolenky -teraz sa snazim drzat kvoli detom... Tiez sa mi tisnu slzy do oci pri vselicom.. Ale inak som.uplne normalna 🙂) je tp vzdy len par minut a prejde to.. A ja mam deti dve a pri oboch som.prezivala a prezivam.ich nove veci,skusenosti..a to mam dost maly rozdiel.medzi nimi...
Takze klud,pokojne si poplac,ocistuje to,lepsie ako dusit v sebe. 🙂)
Tak tu funguje pupocna šnúra na 100%..si až moc lipnuta na synovi,chcelo by to viac sa zamestnat,možno ďalší surodenec a pod..lebo budeš inak nešťastná celý život ak s tym nieco neurobis,utrpí tým celá rodina vrátane malého..Takéto veci ta musia ako matku tešiť,nadchynat a nie trápiť..pomôže psychológ,určite neodmietaj odbornú pomoc 😕