Ľutujem, že som sa stala matkou. Ako ďalej?
Dobrý večer, mám 2,5 ročne dieťa. Po pôrode som trpela ppd a mám pocit, že nou trpím doteraz. Nikdy som nebola tip, ktorý túžil po rodine a dieťati. Bola som taká že buď žiadne, alebo jedno. Ale otehotnela som s manželom. Manžel sa tešil veľmi, ja spočiatku nie, ale neskôr som sa veľmi tešila, že budeme traja. Malá sa narodila, chvíľu som bola okej a brala som ju ako najväčšie šťastie. Prišli sme domov, nevedeli sme sa zosúladiť, bolo to náročné.. nekonečné vstávanie, kŕmenie, prebaľovanie, plakanie… každý deň to isté. Nedokázala som sa už o malú starať, staral sa manžel a mne bola diaknostikovana ppd. Už sú to 2,5 roka, ale ja som stále nenašla šťastie v tom, byt matka a ľutujem, že som sa nou stala. Mala je už relatívne kludné dieťa, šikovne, bystré. Ľúbim ju, ale ľutujem že ju mám. Preto, že nemám čas na seba a manžela tak, ako by som mohla mať keby sme samy, a aj preto, že svet je veľmi krutý a bojim sa, co s nou bude.. Ah, potrebovala som sa asi len vyrozprávať.. je tu niekto, kto to ma podobne alebo mal? Ako ste s tým bojovali? Je možné, že niekedy konečne nájdem v materstve radosť a naplnenie keď bude staršia a samostatnejšia ? Som zlá matka ?…
@anonym_autor psycholog or psychiater, čo najskor
@anonym_autor pocity si nevyberame. Pozri, časom sa to uprace. Mala pojde do škôlky, školy a budeš schopná plánovať viac casu len pre seba, bude od teba menej závislá.
@anonym_autor pocity si nevyberame. Pozri, časom sa to uprace. Mala pojde do škôlky, školy a budeš schopná plánovať viac casu len pre seba, bude od teba menej závislá.
@haley7897 časom sa to samé neuprace. Nikdy. Netreba to zľahčovať. Najmä v náročných obdobiach ako 1. a 2. puberta to vie pekne buchnúť
@anonym_autor nebude to také zle , nakoľko píšeš, že ju ľúbiš. Je to pravdepodobne len obdobie
Ale ako čo, to že niekto sa v materstve nenašiel , čo ja viem.. že si to priznaš je dobré
Ja som bola a aj som nasratá na celý svet, že to ako to opisujú v príbehoch a knihách , že aké pocity ťa zalejú po pôrode a bude to explózia
No ja som to nemala ani pri jednom , pri prvom že vonkoncom a cítila som sa ako zneužitá, ten pôrod celý, veď to je masaker , žiadny prílev krásnych srdcervúcich pocitov som nemala a nikdy mi ani neprišli
Pri druhom to isté a dokonca si druhé tehotenstvo aj vyčítam, mám dieťa druhé s hendikepom a viem, že sme sa akože tak dohodli , že no dobre, aby nebol prvý jedináčik , budeme mať druhé
A asi je to trest , lebo som si to asi tak nepriala to druhé dieťa , ako by sa patrilo , očakavalo?
Dnes, keby môžem vrátiť čas, druhé dieťa by som nemala
A otvorene vravím, pôrody vo mne zanechali veľmi zle pocity, veľmi
..
Že mi proste spôsobili zle, nepekné pocity, nepekné bolesti , všetko nepekné
A dodnes si to myslím, že to ženu zmení , niektoré ženy určite.
..
Poznám v mojom okolo niekoho žien ktoré materstvo proste nenapĺňa a popisujú to podobne ako ty. Nemôže to hold napĺňať každého. Dcéru ľúbiš ako píšeš - to je hlavne. Ja by som ti tiež odporučila psychológa a dlhodobú terapiu. A tiež popracovať na tom ako skĺbiť "novy život" so svojim potrebami. Možno vrátiť sa do práce, sem tam si najať pestunku (ak nie je blízko rodina čo vie pomôcť) a urobiť si čas aj pre seba či pre vas s mužom. Komunikovať aj s nim a hľadať balans.
@anonym_autor pocity si nevyberame. Pozri, časom sa to uprace. Mala pojde do škôlky, školy a budeš schopná plánovať viac casu len pre seba, bude od teba menej závislá.
@haley7897 Tiez si myslim, ze same sa to
neuprace, ale treba na to odbornu pomoc.
Jedna vec je, nemat materstvo ako zivotnu napln, chciet viac pre seba, alebo pre rodinu, karieru, zabezpecenie, kreativtu, volnost...
Ale druha vec je lutovat, ze ma clovek dieta. Z toho potom bude casom zazlievat dietatu, ze existuje, a s tym pocitom je velmi tazke vyrastat, je z toho potom taka generacna trauma...
Toto naozaj nie su pocity, ze nechat tak, nech "sa to same".
@anonym_autor Dufam, ze uz to riesis s psychologickou/psychiatrom. Povedz aj manzelovi, nech sa teraz chvilu viac stara aby si si mohla oddychnut, a zacnite doma planovat, ako by ste mohli byt viac s manzelom, najdite si pani na vypomoc, niekoho na pravidelne postrazenie, aby si mala cas aj na seba a v materstve nestracala samu seba.
@haley7897 Tiez si myslim, ze same sa to
neuprace, ale treba na to odbornu pomoc.
Jedna vec je, nemat materstvo ako zivotnu napln, chciet viac pre seba, alebo pre rodinu, karieru, zabezpecenie, kreativtu, volnost...
Ale druha vec je lutovat, ze ma clovek dieta. Z toho potom bude casom zazlievat dietatu, ze existuje, a s tym pocitom je velmi tazke vyrastat, je z toho potom taka generacna trauma...
Toto naozaj nie su pocity, ze nechat tak, nech "sa to same".
@anonym_autor Dufam, ze uz to riesis s psychologickou/psychiatrom. Povedz aj manzelovi, nech sa teraz chvilu viac stara aby si si mohla oddychnut, a zacnite doma planovat, ako by ste mohli byt viac s manzelom, najdite si pani na vypomoc, niekoho na pravidelne postrazenie, aby si mala cas aj na seba a v materstve nestracala samu seba.
@veselo_neveselo manžel je skvelý a veľmi mi pomáha, niekoľkokrát mi zaplatil wellness aby som si šla oddýchnuť na víkend a on ostal sa o malú starať. Niekoľkokrát aj zaplatil pestúnku alebo si vybavil stráženie u starkých, aby mi pripravil krásny večer. Ja si lepšieho manžela nemôžem priať a som šťastná, že pri mne stojí, pretože bez neho by to bolo ešte horšie.. každopádne ano, znova som si dala termín u mojej psychologicky nakoľko sú tieto pocity poslednú dobu horšie. Chcem to riešiť kvôli malej a nemám sa s kým okrem manžela o tom moc porozprávať. Nechcem to riešiť s rodinou ani priateľkami, keďže mi to je nepríjemné, preto píšem sem.. Nevhcela by som v nej vypestovať generačnú traumu kvôli tomu, že mi podľa mňa nikdy nebolo súdené byt matkou, malička za to nemôže a chcem z nej vychovať dobrého človeka, chcem byt milujúcou aj dobrou matkou napriek tomu, že ma to nerobí šťastnou.
@anonym_autor Nemam skusenost ale je mi uprimne luto, ze to takto mas. Dakujem za zdielanie, mna to len usvedcilo v tom, ze moje rozhodnutie nemat deti je to najlepsie co som mohla urobit. Drzim palce.
Načo si si urobila decko? Ja nechápem, načo si robia deti ženy, ktoré k deťom vôbec nemajú vzťah. Načo je to dobré? Keď deti nemusím, tak si ich proste neurobím. Neexistuje, aby ma niekto presvedčil, aby som mala decko, keď ja nechcem. Urobila si si ho, tak teraz nefňukaj a staraj sa.
@anonym_autor Aj pre mna je materstvo velmi narocne, hoci ja som zatial nikdy neolutovala a syna by som chcela urcite znova, aj keby sa dal vratit cas. Ja myslim, ze ani ty realne nelutujes, ze je tvoja mala na svete, len si mozno zistila, ze niektore casti materstva ta viac vycerpavaju, ako ti davaju, alebo dokonca beru viac, ako realne mas k dispozicii a ides na dlh. To sa niekedy stava aj mne. Pre mna su katastrofa skolarske choroby, mame ich tak do 15 rocne, prvy rok a pol 10x rocne chora aj ja. Vtedy som si realne predstavovala, ze utekam, lebo mi to prislo, ze to je uz za mojou hranicou, co dokazem ustat. Ale tak hovorilo zo mna vycerpania a zly telesny stav, pricom mama si ani lahnut velmi nemoze. Ustali sme to, teraz uz je vacsinou chory len syn.
Ale mam kamosky, co dokonca aj lutovali dieta, ale vies co velmi sa to zlepsilo ich vekom a uz nelutuju. Niekomu nevyhovuju male deti, ale vie si uzit vacsie uz v ulohe partakov, niekto este viac pubertiakov, lebo.uz ma kopec volna pre seba a s pubertakmi vie byt aj stranda.
Kamosky , co mali ppd, tak riesili liekmi. Ja som bola pred 9 rokmi v Pezinku na psychosomatickom a tam.boli niektore baby znicene z materskej, z chorob deti, na liekoch skocili. Ale pobyt im pomohol. Ak by si uz nevedela, kam, tak tam je nadej, ze sa veci pohnu dopredu.
Hanbit sa nehanbi, ked ju mas rada, tak nie je o com. Inac si pocity clovek nevybera, proste pridu.
A na zaver: ma teda v okoli ludi s ppd, s tazko sa rodiacim vztahom k dietatu, s lutovanim dietata...nemam v okoli ale nikoho, kto by uz v dospelom veku ho stale este lutoval. Vsetci su radi, ze tie deti maju a s velkou pravdepodobnostou aj ty budes.
@veselo_neveselo manžel je skvelý a veľmi mi pomáha, niekoľkokrát mi zaplatil wellness aby som si šla oddýchnuť na víkend a on ostal sa o malú starať. Niekoľkokrát aj zaplatil pestúnku alebo si vybavil stráženie u starkých, aby mi pripravil krásny večer. Ja si lepšieho manžela nemôžem priať a som šťastná, že pri mne stojí, pretože bez neho by to bolo ešte horšie.. každopádne ano, znova som si dala termín u mojej psychologicky nakoľko sú tieto pocity poslednú dobu horšie. Chcem to riešiť kvôli malej a nemám sa s kým okrem manžela o tom moc porozprávať. Nechcem to riešiť s rodinou ani priateľkami, keďže mi to je nepríjemné, preto píšem sem.. Nevhcela by som v nej vypestovať generačnú traumu kvôli tomu, že mi podľa mňa nikdy nebolo súdené byt matkou, malička za to nemôže a chcem z nej vychovať dobrého človeka, chcem byt milujúcou aj dobrou matkou napriek tomu, že ma to nerobí šťastnou.
@anonym_autor nápis mi
Načo si si urobila decko? Ja nechápem, načo si robia deti ženy, ktoré k deťom vôbec nemajú vzťah. Načo je to dobré? Keď deti nemusím, tak si ich proste neurobím. Neexistuje, aby ma niekto presvedčil, aby som mala decko, keď ja nechcem. Urobila si si ho, tak teraz nefňukaj a staraj sa.
@anonym_687802 Tvoj zlostný a neempatiký výgrc hovorí viac o tebe, než o nej. Keď už neviem poradiť a pomôcť, tak aspoň nekopem.
Načo si si urobila decko? Ja nechápem, načo si robia deti ženy, ktoré k deťom vôbec nemajú vzťah. Načo je to dobré? Keď deti nemusím, tak si ich proste neurobím. Neexistuje, aby ma niekto presvedčil, aby som mala decko, keď ja nechcem. Urobila si si ho, tak teraz nefňukaj a staraj sa.
@anonym_687802 Niekedy platí, že mlčať je zlato.
Načo si si urobila decko? Ja nechápem, načo si robia deti ženy, ktoré k deťom vôbec nemajú vzťah. Načo je to dobré? Keď deti nemusím, tak si ich proste neurobím. Neexistuje, aby ma niekto presvedčil, aby som mala decko, keď ja nechcem. Urobila si si ho, tak teraz nefňukaj a staraj sa.
@anonym_687802 empatia ti asi nič nehovorí , ked má kudlo v chrbte dorazím ju pažbou
na tieto anonymne prispievanie raz mk doplatí, predpokladám že pod nickom by si taká hrdinka nebola
@veselo_neveselo manžel je skvelý a veľmi mi pomáha, niekoľkokrát mi zaplatil wellness aby som si šla oddýchnuť na víkend a on ostal sa o malú starať. Niekoľkokrát aj zaplatil pestúnku alebo si vybavil stráženie u starkých, aby mi pripravil krásny večer. Ja si lepšieho manžela nemôžem priať a som šťastná, že pri mne stojí, pretože bez neho by to bolo ešte horšie.. každopádne ano, znova som si dala termín u mojej psychologicky nakoľko sú tieto pocity poslednú dobu horšie. Chcem to riešiť kvôli malej a nemám sa s kým okrem manžela o tom moc porozprávať. Nechcem to riešiť s rodinou ani priateľkami, keďže mi to je nepríjemné, preto píšem sem.. Nevhcela by som v nej vypestovať generačnú traumu kvôli tomu, že mi podľa mňa nikdy nebolo súdené byt matkou, malička za to nemôže a chcem z nej vychovať dobrého človeka, chcem byt milujúcou aj dobrou matkou napriek tomu, že ma to nerobí šťastnou.
@anonym_autor welnes, pestunka je super že to takto riešite
nášteva psychologa tiež ..
podstatné je že ju lubiš
čo s nou bude tuto otázku a strach v rozličnej miere máme každá , každá ju nejak inak rieši , tiež pri synoch mi je tažko ked za hranicami tak blízko je vojna a lietaju drony
týmto si prechádza každá pre to nemusíš mať vyčitky
dufam že sa ti časom podarí spracovat v sebe svoje pocity,
niekto je mamina do poslednej bunky , niekto zlatý stred a niekto to cíti ako ty , ja sa tiež vyberiem sama na welnes na 2 dni a okolie sa díva na mna ako na vraha pomaličky
ako si nastavíš hranice je len na tebe , kolko % chceš obetovat detom ,rodine, niekto ide na 100% netreba ho odsudzovat a niekto na 30% tiež by sme nemali odsudzovat
skus si písať denník , vypisat sa z toho , alebo na skupinovú terapiu sa spytaj, možno psychologička taku skupina má , že to vyslovíš nahlas
Nie kazdy sa na to narodi, ale ked uz dieta mas, dobrovolne, tak prosim aspon nedopusti aby niekedy nepocitilo, ze si ho vlastne nechcela, to je totiz tvoj problem a nie dietatka…urcite vies najst aj nieco pkne, co spolu prezivate, treba sa zamerat na to. A ked bude treba tak sa chod aj liecit, proste si povedz ze mas malu rada a spravis vsetko pre to, aby sa mala dobre.
@veselo_neveselo manžel je skvelý a veľmi mi pomáha, niekoľkokrát mi zaplatil wellness aby som si šla oddýchnuť na víkend a on ostal sa o malú starať. Niekoľkokrát aj zaplatil pestúnku alebo si vybavil stráženie u starkých, aby mi pripravil krásny večer. Ja si lepšieho manžela nemôžem priať a som šťastná, že pri mne stojí, pretože bez neho by to bolo ešte horšie.. každopádne ano, znova som si dala termín u mojej psychologicky nakoľko sú tieto pocity poslednú dobu horšie. Chcem to riešiť kvôli malej a nemám sa s kým okrem manžela o tom moc porozprávať. Nechcem to riešiť s rodinou ani priateľkami, keďže mi to je nepríjemné, preto píšem sem.. Nevhcela by som v nej vypestovať generačnú traumu kvôli tomu, že mi podľa mňa nikdy nebolo súdené byt matkou, malička za to nemôže a chcem z nej vychovať dobrého človeka, chcem byt milujúcou aj dobrou matkou napriek tomu, že ma to nerobí šťastnou.
@anonym_autor stáva sa to, máš výborné rodinné zázemie to ti pomôže a samozrejme psychiater lebo toto nie je na psyychologa
Načo si si urobila decko? Ja nechápem, načo si robia deti ženy, ktoré k deťom vôbec nemajú vzťah. Načo je to dobré? Keď deti nemusím, tak si ich proste neurobím. Neexistuje, aby ma niekto presvedčil, aby som mala decko, keď ja nechcem. Urobila si si ho, tak teraz nefňukaj a staraj sa.
@anonym_687802 a teraz buď frajerka a napíš to sem pod nickom a nie anonymne!!! presne som pred chvíľou písala v jednej diskusii, že sú tu ženy, ktoré si vyslovene potrebujú rypnúť a ty si jedna z nich..tlieskam ti pani dokonalá..teda nie si dokonalá, ale obyčajný srab, ktorý sa ukrýva pod anonym..
@anonym_687802 a teraz buď frajerka a napíš to sem pod nickom a nie anonymne!!! presne som pred chvíľou písala v jednej diskusii, že sú tu ženy, ktoré si vyslovene potrebujú rypnúť a ty si jedna z nich..tlieskam ti pani dokonalá..teda nie si dokonalá, ale obyčajný srab, ktorý sa ukrýva pod anonym..
@zuzacka16 vies,co mne je fakt na grc z tychto "anonym 123456 atd " najmudrejsie,bez chyb,vsade boli ,vsetko videli ,neomylne,drze ,odporne,ponizovat a tak by som mohla pokracovat .. trollkovia bez chrbtovej kosti a je ich tu 99.99% brrrr
@anonym_687802 Tvoj zlostný a neempatiký výgrc hovorí viac o tebe, než o nej. Keď už neviem poradiť a pomôcť, tak aspoň nekopem.
@zuzacka16 a čo pomoze keď to napise pod svojim nickom..bude rovnaky anonym ako predtym...ci podla nicku vies kto to je? Jej realne meno a priezvisko? Alebo potrebujes si jej nick "ulozit" aby si potom v inej diskusii mohla na nu poukazat ze aha to je ona neempatická!
@anonym_2290be veď má pravdu. Sama autorka píše "Nikdy som nebola tip, ktorý túžil po rodine a dieťati. Bola som taká že buď žiadne, alebo jedno". Toto sú presne tie tipy ľudí mať dieťa lebo sa to patrí, prípadne manžel chce dieťa, mne je to jedno. A potom to takto dopadne. Tiež som si kedysi vravela že max.jedno, postupom času aj v rámci detí v rodine zistujem ake je to náročné a vsetok ten cas obetovat dietatu? Mám rada pokoj a cas pre seba. Preto si ziadne deti nerobim. A nie ako tu autorka...netuzi po dietati ale predsa si ho urobí🤷♀️
@anonym_autor Nemam skusenost ale je mi uprimne luto, ze to takto mas. Dakujem za zdielanie, mna to len usvedcilo v tom, ze moje rozhodnutie nemat deti je to najlepsie co som mohla urobit. Drzim palce.
@anonym_4a37ba super ze to niekto sem napíše, ja to mam takisto. Nikdy som dieta nechcela a uplne suhlasim s komentom vyššie, tehotenstvo a pôrod by urcite na mne zanechal hlbokú traumu a pocit zneužitia. Som rada ze sa o tomto otvorene hovorí. Ja som bola viackrát kvoli tomu aj na upt a sla by som znova. Dieťa nikdy. Som postihnutá generačnou traumou, lebo som cely zivot počúvala ako som sa nemala narodiť. Tak som si vycestovala nenávisť k materstvu u mojej osoby a nenávisť aj k vlastnému zivotu. Mam rozne psychické diagnózy aj vdaka tejto generačnej traume. Bolo by dobre, keby si svojej dcére dávala najavo lásku, objatia, lebo dieta velmi citi ak bolo nechcene a odnesie si to do ďalších životov, ked bude ona sama matka a potom aj babka.
Ty ju miluješ a chceš ju ...len ti chyba ta časť seba samej ,času voľnosti a s manželom. Stereotyp ta nudí a nedáva ti zmysel .
Nastav sa,že teraz je tu ona a zachviľu opat budeš ty a muz. Keď už moc potrebuješ byt aj sama . Tak si zober víkend pre seba . Skus nájsť ten zmysel . Ten úsmev ci jemne pohladenie. Ci len jednoduche varenie kase na spanie .Ze to co robíš stojji za to a ,ze ona ti to oplatí nekonečnou láskou.
Drz sa. Ja verím, že sa nájdeš. Materstvo otrasie každou.
@anonym_4a37ba super ze to niekto sem napíše, ja to mam takisto. Nikdy som dieta nechcela a uplne suhlasim s komentom vyššie, tehotenstvo a pôrod by urcite na mne zanechal hlbokú traumu a pocit zneužitia. Som rada ze sa o tomto otvorene hovorí. Ja som bola viackrát kvoli tomu aj na upt a sla by som znova. Dieťa nikdy. Som postihnutá generačnou traumou, lebo som cely zivot počúvala ako som sa nemala narodiť. Tak som si vycestovala nenávisť k materstvu u mojej osoby a nenávisť aj k vlastnému zivotu. Mam rozne psychické diagnózy aj vdaka tejto generačnej traume. Bolo by dobre, keby si svojej dcére dávala najavo lásku, objatia, lebo dieta velmi citi ak bolo nechcene a odnesie si to do ďalších životov, ked bude ona sama matka a potom aj babka.
@anonym_21fedf bola si viac krat na up? A co tak teda nesexovat ked sa nevies chranit ...ty trauma
neuprace sa to nikdy. Ani ked dieta pojde do skolky, skoly, na strednu. Vzdy bude nieco potrebovat. Niektore zeny jednoducho nie su stavane na to, aby sa o niekoho starali nezistne, ze za to nic nedostanu naspat. (ved v neposlednom rade, kolko zien vravi, ze maju deti preto, aby sa o nich mal kto postarat v starobe- to tiez nie je nezistne materstvo) A z tohto je mozog jednoducho pretazeny. Citi sa stale v ohrozeni z roznych dovodov. Nema tam vnem, ze to niekedy skonci. Ano, psycholog je super riesenie, moze pomoct nastavit podvedome zmyslanie na vedome. Toto je cesta, cele to pochopit a prijat, ze je to tak ako to je a je to nemenne. Ja tom mam podobne. Rodicovstvo sme spolu nezvladli a od 4r. som so synom sama. Od jeho 7 rokov som na antidepresivach. dnes ma 16. Milujem ho najviac na svete a zivot by som zanho polozila. Avsak to neznamena, ze ak by som vedela o com je materstvo, ze by som na tom bola rovnako. Deti by som urcite nemala. Drzim palce k pochopeniu tohto vsetkeho.
No asi uplne zla nie,ale asi ani dobra.Neviem.2,5 roka je narocne obdobie.V 5 rokoch to bude uz predskolacka,rozumna slecna,spolahni sa ze z roka na tok to bude lahsie a lajsie.Hlavne sa ubezoec ze mala pri tebe citovo nestrada a zacnibsa venivat sebe a svojim konickom.Jedno dieta je pohodka.
@anonym_autor je samozrejme, že keď má človek dieťa tak nemá toľko času a prioritne skoro všetok čas ide naňho.Garantujem ti, ze keby som ti povedala zbal malú a daj mi ju na týždeň, mesiac zistila by si ako to chyba.Si dobrá mama,, zla by takýto príspevok nedávala a nezaujímalo by ju aká je.Psychologa určite navštevuj.Mozno si sama stojíš v šťastí svojich zmýšľaním predstav si, že by ste boli chorí, dieťa, alebo mali iné veľké problémy
Materstvo a rodina nie je úžasné, prechádzka ružovou záhradou je to vela o sebaobetovani, drine možno si iba sklamaná prekvapená aké to je ťažké
@anonym_autor podla mna taketo pocity zaziva velmi vela zien, ja sama som mala chvile, ked som si vravela, ze naco preboha som mala dieta. Tie pocity ale vobec nie su o dietati, dieta vacsina matiek lubi. Tie pocity vznikaju tou frustraciou z toho, ako sa zivot zmenil o 180 stupnov, vznikaju vtedy, ked clovek nevidi svetlo na konci tunela po X prebdetych nociach a totalnom vycerpani, ked nema kto pomoct a zo zeny sa zo dna na den stane niekto, kto len dokola koji, prebaluje, tisi dieta a pod..a nema cas nie ze zajst si kamkou na kavu, ale ani sa s prepacenim vys..t.. Materstvo sa opisuje ako nieco nadherne, neopakovatelne a plne ruzovych oblacikov a zlatych jednorozcov..lenze ta realita je uplne uplne ina. A tie kecy, ze laska k dietatu je nado vsetko a bla bla bla..no akurat..po prvych troch mesiacoch, co som nespala ani tri hodiny vkuse, by som vrazila kazdemu, kto by mi take nieco povedal.. Takze neboj sa, nie si jedina, kto ma "blbe" pocity a nie je na vlne ruzoveho oblacika. A niekto to tak bude mat mozno navzdy, proste nie kazda zena je taky ten matersky typ, co sa rozplyva nad kazdym babatkom.. To najtazsie obdobie uz mas podla mna za sebou, cim bude dieta samostatnejsie, tym to bude lepsie.. A v konecnom dosledku budes rada, ze dieta mas.. Moje je uz dospele, ja som "slobodna" v zmysle tych povinnosti okolo dietata a som nesmierne rada, ze dieta mam, nelutujem ani sekundu, aj ked v istych chvilach som veru tie pochybnosti tiez mala..
Tak malú dajte do detského domova alebo do náhradnej rodiny a bude po probléme.
K psychlogicke chodíš? Lebo ak sama cítiš že toto nemáš doriešené tak sa to bude s tebou ťahať stále