Má zmysel mať tri deti v dnešnej dobe?

@evkatk hádam neskončí dieťa co musí mať jednotky len u psychológa ako mojej malej spolužiačka,, toto jej robili rodicia, minuly školský rok na konci to psychicky nedala, lebo sa jej nepodarilo dostať na nejakú súťaž aj keď ma samé jednotky a len úspechy, teraz mali telesnú výchovu nebola prvá začala sa trieskat o zem a plakať ze rodicia ju nepochvalia, rodicia psychopati im hovorím ak dohnal tamto dieťa aj keď je super nadaná chceli od nej viac a viac,, ľutujem malú aj rodičov co maju asi traumu z detstva

@simsalabim to nie, ja som narážala skôr na tú finančnú stránku, ktorú v komentároch spomína.

@zuzulka558 naprosto zbytočný extrém uvádzaš. Takíto rodičia by chlapca mali s veľkou pravdepodobnosťou na háku úplne rovnako aj s priemerným príjmom niekde v dvojizbáku...

@tiezjedna naprostý možno , ja len dávam príklad ako sa tu opisuje aký príjem atď musí byť no nie vždy je pekne niečo kde sú peniaze, veľké domy a nie 2 izbak napríklad , s nim to trvalo 2 roky skoro rodicia nie a nie si priznať chybu ved sú vzdelaný firma veľká

My máme 3 deti, s cca 2 rocnymi rozdielmi. Je to fakt tazke nebudem klamat, som na ne 90% casu sama a na seba nemam cas vobec. Ale aj tak by som do toho znovu isla, vzdy sme chceli mat velku rodinu a uzasne nam to aj vyslo.. Inak deti sa casom prisposobia, ale je to narocne ale zaroven krasny pocit

Mam tri deti vo veku 13, 7 a 2 roky. Som na ne prakticky sama a nie je to nič nezvladatelne. Pracujem z domu. Venujem sa im, chodíme na výlety, učím sa s nimi. Stíham variť kazdy deň. A nespím 3-4 hodiny. Keby to dovololovali možnosti nebytí, mala by som aj štvrte dieťa.

@zuzulka558 no veď ale to je ono. Takíto "blázni" sa nájdu medzi akoukoľvek príjmovou skupinou. Nie je to dané peniazmi. Syn má spolužiaka, rodičia smrdia korunou, ale sebavedomie a drzosť by im mohol závidieť aj Musk. Tí si nevidia do huby a keď s nimi riešila triedna nejaký problém, ktorý chlapec vyrobil, tak ju regulérne poslali do prdele. Doslova.

Len tí jednotkári sú v praxi horší ako trojkári, ktorí robia niečo, čo ich nebaví alebo sú poriadne lenivý. Predsa na povolanie sa pripravujeme preto, aby sme v ňom dosiahli maximálne výkony. Ale bez nastavených mantinelov v rodine to nejde.
Bez motivácie a cieľavedomosti nie je možné dosiahnuť potrebnú laťku náročnosti. Preto dieťa od útleho veku je treba viesť k cieľavedomosti a potom aj tie výsledky nie je problém dosiahnuť. Nikdy som deti nenútila učiť sa, oni samé to chceli, samým išlo o čisté jednotky, lebo v rodine to tak bolo, každý ich mal a nechceli sa zahanbiť a sklamť. Tak ako som si myslela ako dieťa, že ak dostanem dvojku, som retardovaná a každý to na mne uvidí. Nikdy mi to nikto nepovedal ani som to nikdy nepočula, ale tak som si dvojkára predstavovala ako 7 . 8 ročná. U nás v rodine sa k ničomu nenútilo ani nenúti. Hnacou silou a motiváciou k dosiahnutiu maximálnych výsledkov bola zo strany detí snaha nesklamať rodičov. Vzťahy medzi nami boli a sú úžasné. Prejavilo sa to aj v správaní detí. Boli maximálne dobré a to preto, že nechceli sklamať a tešili sa, že z nich máme radosť , čo sme vždy prejavovali a ocenili ich prospech aj správanie. U nás nikdy nepadlo to výchovne nešťastné: " Veď je to dieťa, treba ho nechať". Už od malička sme vyžadovali správanie na úrovni, aby si nerobili hanbu a neklesli tak hlboko, aby ich správanie bolo nevhodné. Nepoznali sme ani problémy s pubertou. Také neexistuje. Je to len výhovorka rodičov pre obdobie, kedy dieťa skúša, čo si môže dovoliť. Ak má nastavené od malička mantinely správania a rodičov má rád tak, že ho nechce sklamať, ak vzťah medzi dieťaťom a rodičom je na úrovni, dieťa je akceptované v rodine ako "polodospelák", neexistuje, že to dieťa bude rodičovi odvrávať, neposlúchať, atď. Veď si musí byť vedomé, že príde o akceptáciu v rodine a sklame rodičov, ublíži im. Ibaže rodičia mu umožnia z nastavených mantinelov vystrkovať rožky.
Ak je v rodine pohoda, nikdy deti nepočuli rodičov hádať sa, keď deti robia svojimi úspechmi radosť rodičom, vzťah s deťmi je založený na absolútnej dôvere, nikdy sa neriešia závažnejšie problémy, lebo sa im všetci vyvarujeme, pokojný a šťastný život je maximálne zabezpečený aj za vysoko položenej laťke náročnosti.
ADHD a poruchy učenia sa dajú korigovať, len dieťaťu sa treba maximálne venovať. Žiaľ zo 44 ročnej učiteľskej praxe viem, že mnohí rodičia pod zámienkou diagnózy sa nevenujú deťom toľko, čo je potrebné a nechajú ich nech si robia, čo chcú. Veď aj tak to vraj nikam nevedie. Ale vedie, ale každú minútu v prítomnosti takého dieťaťa sa treba venovať iba jemu. Všetko iné, kým nepôjde spať treba dať nabok a potom sa to dá urobiť. Aj deti s poruchami učenia dokážu veľa dosiahnuť, chce to len obetu a božskú trpezlivosť zo strany rodičov, čo u viacdetnej rodiny nie je ľahké.
Čo sa ľudskej stránky týka a tepla domova, to mali moje deti maximálne. V našej rodine vládol kult dieťaťa, ktorému sa všetko prispôsobovalo a to nielen materiálne. Výsledky sa nikdy nepožadovali, to deti samé chceli, aby nás nesklamali. V našej rodine nikdy nepočuli hádky, ostré výmeny názorov, vždy bola maximálna pohoda a vzájomná ústretovosť. Vždy boli vypočuté a nemali problém s čímkoľvek sa na nás obrátiť. Všetko vážnejšie sa riešilo spoločne.
Láskavý domov nemá nič spoločné s umelou inteligenciou, ktorá ľuďom zoberie prácu. Tí s nižším vzdelaním o ňu prídu skôr. preto už teraz musíme deti viesť k dobrým učebným výsledkom, ale nie tlakom. To sa dosiahne presne opak. Nechápem ako niekto môže výborný prospech spájať s tlakom na dieťa, spomínanými neurózami nedostatkom lásky k dieťaťu. V našej rodine po generácie boli deti od malička vedené k cieľavedomosti a snahe po získaní nových poznatkov, čo je len krok k snahe učiť sa a naučiť sa niečo. Čím je staršie, tým je tá snaha výraznejšia. A vzájomnou spokojnosťou v rodine aj vzťahy sú možno lepšie ako u rodín, ktoré sa hrdia láskou k deťom, no občas na ne kričia, zakazujú, neberú ich ako rovných,...
mateson 2004 - áno, bude treba čo najvyššie vzdelanie, veď dnešné deti budú žiť v úplne inej dobe aká je teraz, s inými požiadavkami, potrebami a do toho hrubo zasiahne umelá inteligencia, čo si teraz nevieme ani predstaviť. Tá je pravdou, že nenahradí lásku v rodine, ale pripraví o prácu živiteľov rodiny a život bude o to ťažší.
Dobre na tom budú tí, čo majú talent, ako ten drevár. Ale na to treba mať talent a takých je veľmi málo. Nemožno preto jeho nízke vzdelanie zovšeobecňovať. Je to umelec a ten, ak je dobrý, vždy veľa zarobí.

Na adresu zuzulky 558 - jednotky dieťa nezískava preto, že rodičia to chcú, ale dieťa musí k ich potrebe byť vedené od malička. Majú byť vlastnou potrebou dieťaťa a potom netreba psychológa. Tam zlyhala výchova zo strany rodičov. To sa to dieťa nehanbilo trieskať pred inými o zem? Ako to je vychovaná? Veď decentnosť a trochu aj noblesy v správaní sa vštepejeme z domu už škôlkárom.

Ano. 😊🍀

@evkatk no tak presvedcenie že ak dostaneš dvojku budeš vyzerať retardovane z niečoho pramenit muselo, toto malé dieťa nenapadne samé od seba.. u nás sa tiež nenúti, deti majú jednotky avšak ak dostanú horšiu známku, vôbec z toho nerobia tragédiu, ani sa za to nehanbia, pretože vedia ze mne na známkach nezáleží, záleží mi na Tom aby pochopili prečo sa učia a to nie je kvôli známkam..

@1ryba píšeš mne?

@1ryba inak presne to má napadlo, dokonalý život má.. 😒