Mali by ste znova dieťa?
Ahojte, mam pocit, ze som asi jedina, co lutuje, ze si spravila deti. Mam dve, 4 a 2 roky, milujem ich ale keby som vedela vratit cas, tak uz by som do toho znova nesla.....citim sa hrozne, ze takto zmyslam ale mna to naozaj nebavi, snazim sa nemat s nimi stereotyp ale niekedy mam chut sa zbalit a ist nieco zazit, nie byt otrokynou doma.....ach, potrebovala som to zo seba vypustit.....
@jaskolka neviem co sa čaká od chlapa a co od ženy, ale môj chlap vstane k vracajú emu dieťaťu, utiera, umýva a ráno do práce, ja som doma... Netreba robiť zo žien úbohé upachtene chuderky a z chlapov hovada, čo prídu domov a vyložiia nohy. Odo mňa sa nič neočakáva, respektíve akceptujem ako to doma máme. Nepoznám opäť v. Mojom okolí upachtenu chuderu co ťahá 12 a vzápätí maka doma a chlap nič. Skôr rovnako ako ja, čo si s diettdaim poobede aj zdriemli, na ihrisku po kecali, poobede aj detský kútik a podobne. Ak mám porovnávať, tak u nás to ma chlap ťažšie. Netreba zovseobecnovat
Podľa mňa je normálne, že človek túži po tom, čo nemá. Keby si deti nemala, je možné, že by ťa zas nudili výlety a zábava a práca🤷 aj ja toho mám občas plne trubky a to mám len jedno dieťa. Ale som zástancom toho, že sa človek má vždy sústrediť na pozitíva súčasnej situácie, keďže tá nikdy nie je nemenná a skončí skôr, než sa človek nadeje. O 10 rokov už budú deti dostatočne samostatné a budeš sa môcť aj bez nich zabávať, kým budú na táboroch, u starých rodičov, u kamošov a podobne, a zas ti bude smutno, že ťa toľko nepotrebujú. Nič netrvá večne. Pokiaľ máš niečo konkrétne, po čom túžiš, tak hoď s mužom reč o prerozdelení povinností a hurá do toho ;)
@pibza zjavne si nemala narocne dieta. Ja napriklad som nemohla autom s malou do roka ani z nasej dediny do mesta, k lekarovi len s doprovodom. Nenavidela kocik, sedacku, ohradku a ked som ju dala do auta, zakazdym zachvat, dusenie a vracanie. Ti garantujem, ze par krat a presla by ta chut niekam si ist uzivat. Ja som mala depku tyzden vopred ak sme mali cestovat a doteraz je to des, hoci kratsie trasy sa uz daju. To je len jeden priklad. Kocikovanie v parku? Co to je? Poznam len nekonecny vreskot a vyskakovanie z kocika, spanok v kociku zazrak ak 20 min bol. Takze asi tolko k uzivaniu a cestovaniu.
@maciatkolulu píšem, že česť výnimkám. Máš takého super chlapa, to je dobre. Ale bohužiaľ, jednoducho je teraz spoločnosť nastavená tak, že žena má byť super, dokonalá.a skvelá, nesmie robiť chyby. Aj z reklám sa hrnú informácie, ake majú byť ženy... Nehrnú sa reklamy, akí majú byť muži. Nezovseobecnujem, len vravím, že v minulosti nebol taký nábor na ženu, bola skôr matka, manželka a gazdiná. Od chlapa sa čakalo hlavne zabezpečenie rodiny, ako aj teraz, ak pomáha, stara sa, je to super, ale skôr to sa vníma ako pekný bonus, nie automatika. Inak povedané, ak dieťa ochorie, a ide s nim k lekárovi muž, berie sa to, že jej, krásne, ako pomáha svojej žene. Ale žena s dieťaťom u lekára je niečo úplne normálne, nik to neberie ako wow, veď je matka, tak je to v pohode, tak to ma byt. A teraz sa jednoducho čaká od nej ešte viac, a sú ženy, čo to zvládnu, a naopak aj ženy, čo to nezvládnu úplne, a práve tie sú potom nespokojné, nešťastne, a nebodaj v depresii.
@maciatkolulu ale ze to mas takto.....to neznamena, že to tak je vseobecne dane, tiez si rpave zovseobecnila, moj tiez pomaha aj vsatne,a le ja teda rozhodne nie som doma! a ako som pisala, ty si si zdriemla, pokavickovala.....to su tie, o kt. som pisala, ze len sedkaju na ihriskach (a mozno priberaju...)......ja som v zivote na ihrisku nesedela a pri mojom placucom dietati ani nezdremla....ano, z tohto ma vykupil az nastup do prace....tam som si konecne aj sadla:D...ale pri nasich detoch sme obaja s muzom padali vecer na hubu.....
Myslím si, že keby bola možnosť aj anonymne odpovedať, nie len založiť tému, viacero mamiciek by sa dokázalo "odviazať" a vyjsť s farbou von... Ale k veci. Ja som to tiež tak mala a dodnes keď je náročný deň, tak si to takto poviem sama pre seba že ako bolo dobre. Ale časom sa to dá. Naozaj deti rastú a vyvíjajú sa a mení sa to k lepšiemu.
Nemaj z toho vycitky, proste nie si ten typ zeny co ju uspokoji hrat sa cely den s detmi a starat sa o domanost. Je skvele, ked sa v tom niekto najde a je rovnako normalne ak sa v tom niekto nenajde a ma ine priority. Napriek tomu si a budes dobrou mamou a je na case aj spolu s muzom porozmyslat ako si to v rodine zariadit tak, aby si bola spokojna zo zivotom. Ak je tomu muz nakloneny, moze ist na matersku - do 3r si to moze vycerpat co je celkom fajn ak mu v praci nenarobi velku sarapatu. Mozes ist robit a za to co zarobis si mozte platit opatrovatelku, alebo mozte skusit sukromnu skolku aj pre mladsie. Nemusis byt s nimi doma ak ti to nevyhovuje a chradnes v izolacii. Mozno nepotrebujes uplne ist na fulltime, mozno by stacilo ak by obcas muz/stari rodicia postrazili deti, najst si pani na pomoc s upratovanim, ale to vies ty si musis vyskusat ty co by ti najviac pomohlo. P.S. V praci je to ovela lepsie, este nebol den ktory by bol horsi ako predtym dni doma posledne roky. V klude robim, aj caj si vypijem, pouzivam mozog, bavi ma to .. a to som sa toho strasne bala predtym a mala som pocit ze chcem byt s detmi, v skutocnosti ma to uz nicilo. Ked sa mi podari poriadne oddychnut od deti, tak z nich zasa viem mat radost, co je krasne, predtym som to uz nedokazala. Drzim palce nech sa ti to podari vyriesit k tvojej spokojnosti, zasluzis si to ty aj cela tvoja rodinka aby ste boli vsetci stastni
@meluela dakujem🙏🏻
@maciatkolulu absolutny Suhlas s @jaskolka. Ja som si vyskusala oboje: byt doma a robit full servis aj 50 hodin pracovny tyzden na pohotovosti cize odborna plus manualna robota a manzel doma bez platu, ja som bola zivitel. Uplna Parada, vyspala som sa 8 hodin, lebo k dietatu vstaval manzel. Dosla som z Roboty, vecera nachystana. Ziadne utieranie omrviniek, Pranie, vysavanie Cez vikend vyspavanie doobeda po vecernej sluzby, nununu. Ked sa nejaky chlap stazuje , ze ake to ma on tazke a zena je ,,len"doma tak mna s tym neobalamuti. A ano moze sa Po praci zahrat s dietatom, Tak unavena som este nikdy nedosla
Poznám ten pocit, utesujem sa, že podrastu, a bude lepšie. Teraz je to o držku. 6,5m a 1r7m. Vediem k samostatnosti, teším sa, keď od septembra začneme chodiť do materského centra, do spoločenstva rodín s deťmi, keď ich dám postupne do škôlky a začnem rozvíjať svoje záujmy. I keď premýšľam, či oni nebudú môj jediný zaujem. 😁😁😁 A o domácej výučbe. Aj na základnej škole. Teším sa, že mám čas premýšľať vôbec, čo od života chcem a ukazujú mi nedostatky a učia, že na nich kvôli nim a mužovi potrebujem zapracovať. O prácu sa nestarám. Nejaká administratívna pozícia sa hádam nájde, najlepšie do tej 15 alebo polovičný úväzok, nech nie sú deti do večera v škôlke, keďže manžel robí aj poobedné. A ano, niekedy chcem vypadnúť a zamknúť sa v pivnici. 😭😂 No to nie kvôli deťom ale sebe. Vidím svoje nedostatky a sebectvo!!! A v tej pivnici by som sama so sebou nevydržala. Ešteže sú knihy. 🤷🙈🤸😁😁😁😁 Toť môj príbeh.
@heidy222 tak vidíš, ja som zase spokojná doma, nemenila by som za prácu, ja som detská kojila a dosť dlho a nemala som pocit nevyspatia, na večeru jedacamr zvyšky z obeda, takže som sa nikdy neser kala zvlášť s podávaním teplej večere niekomu extra. Milovala som tie dopoludnia, kde nikto nikde a mohla som s deckami a teraz s malý behať po vykudnenom meste, železnej Aqua, múzeách a tak. Potom domov a spat😊 teraz nás čaká škola, takže zmena režimu. Ale z nás to ma muž určite ťažšie ako ja. Každý sme iný a každý máme iné požiadavky, potreby atď. Jasne ze som mala chuť niekedy zdrhnut, ale napríklad teraz pri malom som vážne s ním nonstop 7 rokov a viac si to užívam, viem ze to ubehne veeeelmi rýchlo a zrazu ma nebude už potrebovať. 😉To je par rokov, čo je dieťa plno závislé na rodičoch. Ja som napríklad v pôrodnici sa rozhodla, že teda som si to rozmyslela a druhe nechcen😂sú také dni a onake.
Tak ja sa priznam, ze aj ja mavam taketo myslienky niekedy. Nie som typ vyslovene zienky domacej, ktoru naplna byt cely den v domacnosti a behat okolo deti. Predstavovala som si to tak, ze deti si pekne zaclenim do svojho zivota, ze nestratim samu seba, atd atd. Ale mam tak narocne deti (detaily rozpisovat nebudem), ze tieto predstavy sa mi zrucali ako domcek z karat a zo mna sa stalo to, co som nikdy nechcela - 100% casu venujem svojim detom a domacnosti, na seba mi nezostava cas, pomoct nema kto. Clovek mieni, zivot meni...
Napíš mi správu
Mna tiez nikdy nebrali deti. V konecnom dosledku len tie moje 🙂 poviem ti, ze keby pri tejto mladsej nepracujem 1, 2 dni v tyzdni tak sa niekam asi odpalim tak narocne decko je to. Porozmyslaj, preco by si tie deti v buducom zivote nechcela mat. Co ti chyba, co by si chcela robit? Urcite najdes sposob, ako ich do toho zapojit alebo vsunut do denneho programu. Ja si deti velmi uzivam, hoci je to obcas na prasky. Ale aj vdaka tomu, ze popri tom sa realizujem nielen ako mama a robim to take dospelacke, si tak hlavu zresetujem. Kazdy den je naozaj u nas iny a nemame cas upadnut do stereotypu. Skus lepsie planovat cas a zohladnuj tam aj svoje potreby. Starsia (5) je super partacka uz aj na kavicke posediet so mnou, obcas ju vezmem aj do roboty. Mladsia (1) je psycho dieta, ale je zas s nou velka sranda pokial nereve 😀
No ja som tiež neni extra materský typ a predsa sa nám s manželom na druhý šup podarili dvojičky (najlepšia kombinácia chlapec a dievča). Majú 17 mesiacov, boli a a stále sú občas zúfalé chvíľky, som väčšinu času s nimi sama, ale asi to bude znieť ako klišé, no čím sú staršie a vyvíjajú sa, teším sa z ich pokrokov, ako sa na nás podobajú, ako sa začínajú ku mne túliť, teším sa na výlety s nimi - peši a na biku , atď. Skrátka už ich mám, tak sa snažím nájsť pozitívne veci na situácii.

Treba ti aktivitu bez detí. Manžel sa nezapaja do starostlivosti?