Máme 14-mesačné dieťa a nič nestíham
Mame 14 mesacne dieta a mam pocit ze nic s nim nemozem od zaciatku. Proste nemozem si vybavit lekarov, nemozem si ist kupit oblecenie,obuv, nemozem ist nic vybavit do banky na urady, nehovoriac o nejakej manikure, sporte. Ako to riesite vy? Je to strasne nemozem ani zapnut notbook lebo uz je na nom a vsetko stlaca. Max vydrzi 15 minut v lidl. Ked zaspi doma poobede na hodinu a pol tak neviem co skor robit, varim uprarujem jem a uz je hore. Som z toho strasne unavena. Nemam tu ziadnu rodinu a manzel chodi do prace, ked pride o 18 vecer to uz nic nevybavim a teda ani nakupovat sa mi nechce ked o chvilu zatvaraju obchody. Proste co si pozriem za 2 hodiny. A tak je to od zaciatku, v kazdom uzavretom priestore place aj na poste, to je nastastie rychlo.
A vonku keď si s nim sa nehadze? Aj ti rozpráva už alebo niečo? Keď mu vysvetlíš ze s maminou niečo vybavíte a pôjdete von? Asi nefunguje,ze? No vieš, nedá sa ísť len tak, lebo nie je zvyknutý. Tak proste musíš vydržať, kým porastie alebo.par nepohodlných chvíľ prežijem. Ale ti poviem ze kamoška ma takéhoto syna, a čakala na to 8rokov... došlo to tam, ze ani doma nevydržal bez záchvatu revu v izbe sám, keď ona len na terasu si sadla. Vsade co.on chcel robiť, nebola na nákupoch roky, a s deťmi vôbec. V podstate chodí cez prácu🙂 on nechce aby robila toto, ona nerobila.
Tým nevravím, že je to váš prípad, len proste netreba potom čakať dlho a trpieť:D takýto drobec keď si nedá ešte vysvetliť, povedať, aj obdobia kadejaké ešte majú - to je ešte v pohode. Popravde, moja bola.naucena od malička počkať a vydrzat. Úplne od mala. Aj tak mávala amoky sem tam, ako prišli obdobia vzdoru, potom trucovacky v obchode... nikdy som neskakala ako si písala. Za to.neviem co je to pokazený výlet, dovolenka, obed/večera v reštaurácii... sadne a je kľud. Len musí byť rovnováha. Ideme nakupovať do mesta, aj na ihrisko. Do herne skočí. Alebo shoppingy majú autíčka a kadečo pre deti. Nie len čakať v kočíku🙂
A inak dieťa mate malé chvíľu, takže manžel.ked aj staviate dom, nech sa raz za čas postará o neho. Bez výhovoriek. Tých pár hodím neubudne z neho, a na dome tiež žiadne terno neurobí. A tebe to na psychiku pomôže.
vsak uz ma 15 mesiacov, nechaj ho chodit aj po vonku - nemusi sediet v kociari, zima uz nie je, objavi svet a este sa aj unavi. Ziska kondicku a pohyb na cersvom vzduchu mu pomôze. Vsak aj moje dieta revalo v kociku, ked uz vedel chodit, obsediet tam nechcel.
A do obchodu - potravin som chodila aj s nim, no par krat sa slahol o zem 😅, ked videl, ze to nepomohlo, vstal, naucil sa, ze slovo nie, znamena nie a vybavene. Pomahal mi davat veci do kosika, take co boli v jeho zornom poli a dosiahol na ne.
Nákupy pre seba si chod vybaviť aj večer keď muž príde z prace, aj dve hodinky sú dosť na obehanie obchodov ktoré už večer nie sú preplnené. Lekára si vybav s mužom aby si zobral na teba doprovod, toto si ja osobne neviem predstaví ako inak riešiť. Manikúra a pedikúra na mňa čaká niekedy, keď už nebudem na materskej 😂 dcéra je teraz tiež v takom období náročnom, že nakupovanie aj v potravinách je skôr boj, ale prejde to....
Manžel si nevie zobrať doprovod keď idete k doktorovi? Aspoň tie dni by ste vedeli takto vykryť a už keď je doma s práce, obehnete si obchody a vybavíte čo treba 🙂
A malého treba postupne zvykať na to, že sem tam treba aj obsedieť na zadku, kým sa niečo vybavuje... Jasné, prvé razy to určite bude s plačom, ale postupne to bude stále lepšie a lepšie
Ja moje deti zbožňujem a sú pre mňa prvoradé, ale proste musíme ich učiť správať sa na rôznych miestach a v rôznych situáciách
A k tomu upratovaniu- nikdy som neupratovala keď deti spia... Od bábätka ich učím, že sa upratuje- pozerali na mňa z podložky, keď bolo treba tak som k nim prišla a neskôr pokračovala v upratovaní. A postupne si zvykli a aspoň sa učili aj samy hrať 🙂 ono to nie je o tom, že im máme byť 24 hodín denne za zadkom
Rovnako s varením - radšej začnem variť o desiatej, ak by som to musela prerušiť a neskôr pokračovala, ale proste učím ich od mala, že keď chceme jesť, tak to musím uvariť. Prípadne, ak sa inak nedá to riešim donáškou
Nemáš na to dobrý systém, to je všetko. Veľa vecí sa dá dnes vybaviť online, do banky a na úrady naozaj netreba často osobne. Nákupy sa dajú robiť online, oblečenie chápem ze si chceš vyskúšať to ale určite nepotrebuješ každý týždeň chodiť. Víkendy manžel hádam nepracuje takže máš čas ísť aj do obchodov aj do posilky ak chceš. Upratovať a variť treba keď je dieťa hore, a keď spi ten vzácny čas využiť pre seba, relax, PC a pod veci ktore sa s dietatom nedajú.
Ja ta chápem, sú deti s ktorými je veľká pohoda a potom sú takéto náročné deti co ovrieskaju všetko. Moja dcéra takáto bola, nič sa jej nepáčilo, všetko čo sa dialo proti jej vôli ovrieskala (čiže 99% činnosti), buďto stále vyžadovala moju pozornosť alebo si sama nasla nejakú činnosť a tu pozornosť musela mať aj tak, pretože ona iba niekam vyliezala alebo nieco ničila, hračky nič O bodov. Okolo 1 - 1,5 roka to bolo čisté peklo.
Dám ti radu:
1. Nehraj sa na dokonalú 100% matku. Svet sa nezruti keď bude dieťa chvíľu pozerať pesničky na youtube lebo proste chceš ist nerušene na záchod. Nemusíš mať všade mega poriadok, nemusí byť jedlo o 3 chodoch a koláč.
2. Dieťa ma aj otca. Tie umrncane gény môžu byť kľudne aj po ňom. Príde o 18.00 z prace, o 19.00 ideš do fitka 2 x týždenne. V sobotu doobeda ideš nakupovať, sama. Keď potrebuješ doktora drahy si vezme OCR. Neexistuje brat malého vreskluna do sebou do ordinácie, je to nepríjemné aj pre Dr.
Vôbec sa necit blbo ze on chodí do práce a treba ho šetriť, trt makový, v práci na pohodu, čas na obed zato ty si v nonstop strese s malým náročným hucadlom
3. ZVYKNI SI NA PLAC. Toto matky kľudných deti nikdy nepochopia a dajú ti to vyžrat pretože "oni by nikdy nenechali dieťatko vyplakať". Ved jasne to sa ľahko hovorí keď im dietko zaplace 3 x za deň. Nevedia ze existujú deti ktoré sú schopné mat hodinový záchvat vresku lebo si šla kocarom cestou ktoru nemajú radi.
Hlavne vydrz, toto je najhoršie obdobie podľa mňa. Áno aj 2 - 3 - 4 rocne deti plaču, ale už si dajú veľa veci vysvetliť.
Dakujem vsetkym za rady skusim nieco vymysliet a spravit nejaky iny system...evidentne nemozem byt 4 hodiny von a nemozem sa tak prisposobovat.
Vsak kludne môzes chodit von aj na dlhsie, ja som tiez chodila von, cele poobedie sme boli von, ale s tym, ze bol aj v kociku, aj pochodil, aj si oddychol, chytal vsetko dookola aj sme sli na nakup. Ale to, ze som ja 4 hodiny chodila a dieta sedelo v kociku, to nie, (teda pokial vedel uz chodit). Ako malicky, 3 mesacny, to prespal, ale akonahle zacal chodit - to prrr. koniec, chodil po svojich.
Keď čítam tvoju diskusiu ako by som videla svojho syna. Stále plakal, môj ani v kočíku nevydržal. Nakoniec sme zistili, že má oneskorený vyvoj, neurologicku poruchu. Nerozprával dlho, neskôr sa začal hádzať o zem, búchať si hlavu. Bola som už v koncoch.
Možno to bude aj tvoj pripad, keď sa tak správa. Lebo podľa mňa sa zdravé dieťa takto nesprava. Pochopí ťa len tá matka, ktorá také dieťa má. Môže to byť s ním neskor ešte horšie.
Moje dve deti chodia so mnou všade, kde sa dá, ostatné aktivity (kaderníčka, nákup oblečenia, doktor..)prispôsobujem tak, aby bol muž doma a bol s deckami .. ak ani jedna možnosť nevychádza, riešime dovolenkou 🤷 všetko sa dá 🙂
Ved si to naplanuj tak,aby to bolo zvladnutelne. Poznas svoje dieta. Co ho zabavi. Pri com vydrzi. Kedy je vhodna doba niekde ist a kedy je uz unaveny a nepsokojny a netrpezlivy.. Jasne,ze su deti, s ktorymi sa da vsetko a hocikedy ale zvycajne to tak nie je. xD Mam 3. Chodim s nimi vsade..
Jedine manžel postrážil, na nechty som nechodila (robila som si sama), na vlasy raz za čas, k lekárom som nechodila, ak nemohol byt manzel s detmi. Najhoršie bolo mat dve deti s malým vekovým rozdielom, keď staršie nechodilo dalsi 1,5 roka do skolky. O domacnost som sa nestihala starat, takze som to riešila až vecer a behávať (športovať) som chodila pred polnocou😀
@mimzy123 a aku mal neurologickú poruchu, ak sa môžem spytat, obe deti boli/sú take
No ..moja so mnou bola už ako 8 týždňova na prehliadke po šestonedelí ..chvíľu ju zábavku sestričky .Inak s ňou úplne bežnou chodím do potravín do drogérie ,na poštu ,nakupujem s ňou aj oblečenie ,obuv starším deťom..nechám ju nech si pobeha v obchode ,poobjavuje nové veci ..medzitým si starší skúšajú topánky ...mám kamošku som synom v rovnakom veku ,ak chceme ísť skúsat oblečenie navzájom si pomôžeme .Keď teraz kamoška behala po úradoch ,nechala mi svojho syna na ihrisku ,ja som strážila a ona si obehala čo potrebuje .Nemáš v okolí žiadnu mamičku ,kamošku ?
Hlavne domácnosť riešiť spolu s dieťaťom. V tomto veku mi už pomáhalo dieťa nakladať a vykladať pracku, pomáhala s umyvackou (podávala príbory na odloženie a kým nejaký vytiahla tak ja som mala 4 taniere odložené z umývačky), pri varení vždy asistovala (ja som krajala zeleninu a buď dávala do hrnca alebo si z nej odkusavala), pri vesani pradla podávala stipce atd atd.
Ale ved domacnost sa da aj popri nom. Moj mi podaval napr.stipce ked som vesala, aj nakladat pracku s nim. On nech sa mota okolo a Ty si upratuj. Moj si vybral hrniec a varechu a mal pol hodiny zabavku.
S revajucim po obchode sa neda...ja som take tiez nezvladala. Manzel ho mal na starosti vonku a ja dnu v obchode.
A lekari...manzel moze na Teba zobrat paragraf ako doprovod...7x za rok. Takze lekarov takto riesit. Alebo si manzel zoberie dovolenku. Nemoze byt, ze ty si skoro 24h s dietatom a nemozes ist ani k Dr....manzelia si predsa pomahaju a hladaju riesenia ako sa da a nie ze vsetko na zene je len.