Manžel je sklamaný, lebo sa nám narodila tretia dcérka
Musím sa vypísať, pretože hanbím sa to priznať rodine... Pred 4 mesiacmi sa nám narodila 3 dcérka. Manžel mi povedal už viackrát aj keď som ešte bola tehotná, že on už nechce ďalšie dievčatko. Až do pôrodu sme si nedali povedať, že aké to bude pohlavie a on stále dookola hovoril, že určite to už bude chlapček a že sa bude volať po ňom a že čo všetko ho naučí a tak.. Nechcel si pripustiť, že by to bolo ďalšie dievcatko. Keď som porodila a zistil, že je to dcérka, tak bol veľmi sklamaný. Je dobrý otec a určite má naše dcérky rád, ale stále mi vyhadzuje na oči, že som mu nevedela dať syna. Hovorí mi, že čo všetko by bolo keby sme mali syna... Nejak si to kompenzuje s tým, že sa hrá so svojím malým bratrancom (čo mu nemám za zle, ale mohol by sa aj našim dcérkam venovať viac). Ja síce chapem, že každý muž si praje mať syna, ale keď raz nám boli dopriaté 3 krásne dcérky, tak by sa mal zaujímať o ne a byť dobrým otcom a neodsuvat ich na druhú koľaj kvôli tomu..... Aký rozdiel by bol keby mal syna? Až taký veľký podľa mňa nie. Veď aj dcérky môže naučiť toho veľa... Ja už neviem, že čo mám robiť.. Mal to niekto podobne s manželom?
Som z rodiny, kde otec tiez vycital mojej mame, ze som sa narodila ja - dievca a nie chlapec. Mam starsiu sestru (+ nevlastnu sestru, ktoru nepoznam), brata ziadneho. Po mojom narodeni sa mama so mnou a sestrou zbalila, ze od neho odchaza, kedze mu nedala syna. Nakoniec ale ostala. Cely svoj zivot som to pocitovala, ze nie som chlapec. Za vsetko som mohla len ja, aj ked mnohokrat za nieco mohla moja starsia sestra. Vzdy som bola v jeho ociach horsia. To som takto vnimala do 18-tich, kym som z domu neodisla, zit konecne svoj zivot. Naoko sme boli normalna sporiadana rodina, lenze za dverami domu sme zili mama +sestra + ja. Otec s nami zil, staral sa o nas ( chodil do prace, staral sa o dom a zahradu) , ale bolo to velmi chladne detstvo. Dokonca aj moj odchod v 18tich excelentne okomentoval, ale to mi bolo jedno. Chcela som najst konecne samu seba a zit SVOJ zivot. Teraz spolu vychadzame normalne. Pomozem mu aj mame, ak nieco potrebuju atd., mam ich rada. Mozno to, ze chcel syna ma suvis s nim a jeho otcom. Neviem, aky mali vztah, dedo zomrel, ked som sa narodila, nepoznala som ho. Akurat teraz sa po tolkych rokoch dockal muzskeho potomka v rodine. Mojho syna. Kedze som nebola ja jeho synom, tak ma aspon vnuka odo mna. Sestra ma dve dcery.
@espritka29 ...inak je to zvláštne, že práve ty ktorá si pociťovala alebo ti dal pocítiť, že niesi vytúžený syn si mu dala vnuka ako náhradu syna .....Mam zimomriavky s toho ....
A este sme to mali s manzelom take 50/50. U nas boli v rodine len dievcata ( ja a sestra, ktora ma dve dcery) a manzel ma este dvoch bratov, ktori maju len synov. Manzelova strana ocakavala dievcatko a moja strana chlapceka. No nastastie nik nikoho neobvinoval, ze maju zas chlapceka 😊a moj otec sa tesi jedinemu vnukovi. Samozrejme vsetci sa mu tesia.
Môj muž chcel syna, že s ním bude hrávať futbal. Máme syna a futbal s ním nehrá, lebo ho nebaví. Inak on mi polozartom vravel, ak nebude syn, ani sa domov z pôrodnice nevracaj. Pri druhom dieťati, to isté. Bola dcéra, športovo zdatná....pri treťom, ak nebude dcéra, ani sa z pôrodnice nevracaj...najmladšia ho najviac mojka a ľúbi. Takže to, čo očakával od syna, sa vôbec nesplnilo..... Inak gratulujem k dcérke, dve moje známe rodiny majú tri deti - všetko dcéry.
