Materskú si neužívam, nezvládam to
Som na materskej uz 2,5 s prvym neplanovanym dietatkom,nechcela som deti…Cely zivot mi to otocilo,da sa povedat ze aj znicilo,mna aj celu moju psychiku.O malú sa starám .davam jej lásku ,všetko čo potrebuje ,ale vnútorne niesom uz od otehotnenia spokojná,niekedy mam strasne zlu naladu a s nikym sa neviem poriadne bavit ,zo zaciatku som myslela ze mam poporodnu depresiu,ze to prejde ,ale je to uz 2,5 roka a ja sa trápim,deň noc ,vkuse ,nič mi nevie pomôcť a muž sa mi smeje že chcem vyhladat pomoc psychológa ,svadbu sme mali nútenú ,kvôli malej.ani manzelstvo nám nefunguje …Rodina sa mi otočila chrbtom a kamarátky taktiež…Uz ako som otehotnela nemám oporu,som z toho už v koncoch…
To ma veľmi mrzí.. V tejto situácii by som ti poradila hlavne vydržať, o pol roka ti pôjde malá do škôlky, tebe sa aspoň čiastočne vráti tvoj predošlý život, pôjdeš do práce, budeš mať viac času na seba, socializáciu s kolegami, na tvojom mieste by som sa prihlásila aj na nejaký krúžok - tanec, jogu, maľovanie, čokolvek, aby si žila aj inými vecami, než len domácnosťou a deckom. Malá už bude len samostatnejšia a nezávislejšia, bude ťa potrebovať čím ďalej, tým menej, to najhoršie máš za sebou.
Čo sa psychologickej pomoci týka, určite ju vyhľadaj. Manželovi vysvetli, že je detinské a primitívne sa vysmievať tomu, že má niekto psychické problémy a chce ich riešiť. Sústreď sa v prvom rade na seba a až potom na manželstvo.
Držím ti palce.
vydrzat. nie kazdy je stvoreny pre "materstvo a veci s tym suvisiace" 🙂 zachvilu pojdes do prace, dieta uz bude samostatnejsie... ber to tak, ze tu horsiu cast uz mas za sebou.
Asi vydrzat kym sa vratis do prace a potom by som riesila ukoncenie manzelstva. Myslim si ze aj preto znasas rodicovsku zle lebo nemas oporu v manzelovi.
Psychologa vyhladaj urcite, kasli na reci manzela.
Tak sup k psychologovi, do prace, s muzom to bud dar dokopy alebo sa rozviest.
A jednym to das.
Dôležitá otázka: Máš čas pre seba samú? Kedy si naozaj iba ty sama, bez dieťaťa a bez manžela?
Kľudne vyhľadaj psychologickú. Pre dieťa už teraz pohladaj škôlku a ty aspoň na part time do prace.
Nie každá žena je šťastná 3 roky doma
Odkiaľ si ?
Ja ťa celkom chápem! Tiež som životné naplnenie nevidela v starostlivosti o dieťa 24/7, hoci mi manžel pomáhal. A preto syn išiel v 15 mesiacoch do jaslí. Vôbec sa za to nehanbím a ani si nemyslím, že som na ňom spáchala nejaký zločin. Teraz má 19 rokov, je úspešný študent, vzájomné vzťahy máme super, takže žiadne následky toto obdobie na ňom nezanechalo. Ja som sa po návrate do práce a kolektívu upokojila. Vedela som, že o moje dieťa je skvelo postarané a tešila som sa na chvíle, keď som išla popoludní pre neho (v jasliach bol naozaj iba nevyhnutne potrebný čas, žiadna "úschovňa"). Nemôžeš dať svoje dieťa tiež do jaslí alebo ak ti to financie dovolia opatrovateľke? Vieš, môj manžel mi vtedy povedal "spokojná mama, spokojné dieťa" a mal úplnú pravdu. Takže neobviňuj sa, že nie si 100%-ná mama - to nie je žiadna. Hľadaj riešenie vhodné pre teba a tvoje dieťa. Na chlapa by som sa asi veľmi nespoliehala, hoci je možné, že keď vyriešiš svoj stres, zlepšia sa aj vaše vzájomné vzťahy. Veľa šťastia!
Ty máš len jedno..ja tri deti ..a ostatné žienky ak viac...bože vzchop sa žena..kázdej sa to zmenilo po manželstve po narodení dieťaťa...každej nie si v Tom sama...ty máš len jedno dieťa ...to je nič...ja mám 4krat viac a musím musím kvôli deťom aj úlohy písať aj menšie dojčiť aj so skolkarom maľovať...
@almia si sa tu prišla zbaviť frustrácie? Autorka má naložené viac než dosť a ty sa tu prídeš pochváliť ako všetko super zvládaš, tak musí aj ona.. zamysli sa. Asi ti tie 3 deti, úlohy a dojčenie vzali všetku empatiu. 🤦♀️
@denkabemommy čo? Ja len že to zvládajú ženy aj s 5-6detmi poznám aj také nie ona s jedným deckom....každá to má ťažké každá... a ty sa upokoj ok milá pani
@denkabemommy prvé dieťa je žial najťažšie..vždy ...potom to už vieš pri druhom treťom ...
@almia ale autorka má očividne depresiu. Depresia je choroba, vážna choroba. Takže to, že to zvláda nejaká iná s 5-6 deťmi neznamená, že teraz je autorka menej a má sa vzchopiť. No nemá, má sa liečiť 🤦♀️.
@almia toto je presne to ako keby si povedala 2 ludom co umieraju na rakovinu. Jeden ma cas 2 mesiace a druhy rok. A povies tomu co ma cas este rok nech sa vzchopi, ved su ludia co maju len 2 mesiace🙄
Nie kazdy zvlada vsetko rovnako. Nie kazdy vobec zvlada… a psychicke ochorenie je naozaj ochorenie. Tak neporovnavaj. Super, ze zvladas 3 deti. Tlieskam. Ale si ZDRAVA
A nedá sa ti vrátiť sa do práce, alebo nájsť si čas aj pre seba? Nie byť stále len s dieťaťom. Neviem ako ste finančne, no mat napr.pomoc opatrovateľky, mech nie si len matka na plný uvazok
nie je každý materský typ, nevyčítaj si to a daj malú do jasličiek, ty späť do práce, bude lepšie
A neda sa ti nastupit do zamestnania?
@almia a co keď iné majú 6 a zvladaju? A co keď ty zvládaš? Asi si bola s tým vnútorné vyrovnaná, deti si chcela, možno máš viac podpory. Ale nie každá žena vidí zmysel života v materstve a nie každá to zvláda ľavou zadnou.
@autorka nerob si nič z debilnych reci. Nikto nechodí v tvojich topánkach. Úplne ta chápem. Ja som nikdy deti nechcela, napriek tomu som v 39 rokoch mala prvé. Mala bude mať v decembri 2 roky. Je úžasná, milujem ju úplne najviac na svete. Ale v 14 mesiacoch išla do jasiel. Pre moju a aj jej psychickú pohodu. Jednoducho som není typ, ktorý dokáže vymýšľať program dieťaťu na x hodín. Nestačilo jej to, čo som jej dávala, aj keď som sa snažila ako som vedela. V jasliach jej je dobre, veľmi sa tam teší, koľkokrát ani nechce ísť domov. O to viac si dokážeme užiť spoločný čas s aktivitami pomimo. A manžela by som na tvojom mieste poslala kade ľahšie. Lebo s takým pristupom aký má teraz ti nebude oporou nikdy. A ku psychológovia kľudne chod. Nie je to hanba. Držím ti veľmi palce.
určite vyhľadaj odbornú pomoc, ty tam máš tých problémov viac. Manžel sa ti smeje, rodinou si sa dala dotlačiť do manželstva, nemáš nikde oporu, tak aj materstvo ťa nenapĺňa, cítiš sa frustrovaná.
Potrebuješ násť samu seba, začať rozhodovať za samu seba, musíš si nájsť svoje miesto na tomto svete, nemôžeš sa nechať inými ľuďmi posacovať, utláčať, vysmievať. Asi to sama nedáš, nech sa ti muž vysmieva koľko chce, určite vyhľadaj odbornú pomoc, bude dobre, držím palce.
Ak si sa v materstve nenašla, šup dieťa do jaslí a môžeš sa realizovat v práci. A aspoň čiastočne získať svoj starý život spať. Možno aj vzťah s manželom, priateľmi a rodinou sa zlepší keď budeš ty spokojnejsia. Toho psychologa by som na tvojom mieste ale vyhľadala. Je to asi cesta na dlhšiu trať ale s pomocou to zvladnes, hlavu hore.
Tie tri roky ak si doma sú náročné naozaj 🙈ale všetko ujde , mala ti vyrastie a bude naj.tvoja kamoška 😉jak ja som chcela dcéru a mám dvoch chalanov ale ľúbim ich aj keď som niekedy unavená . O Tom to všetko je ..
Tak to nevadi....ale najdi si nejaku zalubu....sak kazdy tyzden je asi iny....ja som meniila nabytok 🙂 v ramci miestnosti.....chcelo by to kamaratku na kavu...pochopenie od druhych ti chyba.....rozhovor by velmi pomohol....pretoze zivot je o pocitoch...ked podrastie uz nebude take vtipne to dieta....
@almia ale ty tu píšeš uplne od veci. Autorka sa nesťažuje že nezvláda jedno dieťa, ale ze je nešťastná a nevie sa tešiť. To ze ty si si nasekala 4 ci koľko to akože ocakavas obdiv? To je tak akurát tvoja kapusta a tvoj problem/neproblem.
Autorke asi nemá zmysel reagovať keďže sama nereaguje. Možno to ani nečíta. Už neminam energiu písaním do diskusií kde autor nakoniec celú diskusiu odignoruje
Nie je povinné byť 3r doma. Môžeš dat malú do jasiel/škôlky a ísť do práce. Je to úplne v poriadku.
Nerozumiem prečo sa timrodina otočila chrbtom, kamarátky? V čom potrebuješ podporu? Si dospelá, pozbieraj sa. Nič i nefunguje ale mam tusak ze ani nechceš aby fungovalo. Za ďalšie nerozumiem ako ta do niečoho môže niekto nútiť.. keď to nechceš.
Psychológa kľudne vyskúšaj, muža o tom nemusíš ani informovať. Hlavne nech ti zmeniť pohľad na svet.
Mozno ani nemas depresiu. Materstvo je jeden z najvacsich stresorov, zena zazije porod, zmeni sa jej socialny status, financne strada, zmeni sa jej zivotny styl, okruh znamosti sa uzavrie vacsinou…je normalne, ze mas taketo pocity. Urcite sa chod poradit s psychologom. Dobre je, ze uz len polroka, a dieta pojde do skolky a tebe sa aspon zcasti vrati tvoj zivot. Uplne ta chapem, ja sa citim ako polomrtva obcas, nic sa mi nechce, ked si predstavim dalsiu neprespatu noc, dalsie ihrisko, dalsi nezjedeny obed, dalsie dvojhodinove uspavanie. Dieta zdrave, vsetko ok. Ale citim sa proste osamelo oproti normalnemu zivotu😀
ale ty mas poporodnu depresiu.
asi si na rodicaku, nie materskej... ak mas depky ries to s psychologom (kludne to moze byt neliecena poporodna depka). a neboj dieta podrastie bude samostatnejsie a budes mat viac casu pre seba. držím palceky