Materstvo a pocit straty seba samého
Ahojte, ste tu niekto, kto preziva materstvo uplne inak, ako si to predstavoval? Mam dvojrocne dieta a odkedy sa narodil, mam pocit ze kazdy den len prezivam, a nie zijem. Od zaciatku velmi uplakane, narocne dieta. V poslednom obdobi uz vyraznejsie prejavy vzdoru a agresivneho spravania. Domacnost v hroznom stave, vsade chaos. Manzel pomaha ako sa len da, napriek tomu je to tazke. Mam casto pocit, ze som disociovana, ani neviem co sa okolo mna deje.. Dnes na mna uplne dolahlo to, ze mi manzel ukazoval nejake videa, ked mohol mat maly cca 10 mesiacov, bol tam strasne zlaty a ja som si uvedomila, ze si skoro nic nepamatam.. zacala som si prehravat viac videi, fotiek, starsie aj novsie.. a vsetko je zahmlene.. Akoby tie dva roky boli samá tma. Strasne som sa rozplakala.. Mam pocit, akoby som sa v materstve uplne stratila, ze mi to nejde, ze to kvoli mne ma narocnu povahu, ze som nieco pokazila, ze nie som dost dobra.. napriek tomu ze som stale chcela byt co najlepsou mamou a dat mu vela lasky. Bojim sa ze skor zo mna citi tu znicenost a unavu :(
Áno, úplne inak som si to predstavovala ... keď som bola v 30. týždni tehotenstva, môjmu otcovi diagnostikovali rakovinu pankreasu ... necítila som radosť, keď sa narodila, nič som necítila, len akési prázdno, v podstate si do jej roka nepamätám nič, toľko sa ocko trápil, kým odišiel a ja s ním, neviem, ako som to zvládla.
Blika mi kontrolka (vtipny vyraz), ze toto pise jedna dobra mama. Ktora sa trapi ci je dostatocnou aj ked dava prve a posledne. Citila som sa uplne rovnako. Prefackana realitou s vycitkami kazdy jeden den. A teda ta ma fackala asi 3,5 roka fajne od porodu. Uplne ako ty. Vycerpana, stratila som samu seba. Mam pocit, ze poniektore zeny prideme o tu svoju “kozu” ktoru materstvom zvlecieme a bojujeme o prezitie vo svojom vnutornom svete kym nam narastie nova. A kym prijmeme to, ze sme mamy a opat aj bytosti, len uplne ine a nove. Trvalo mi to 4 roky. Je to aj tym, ze moj narocny syn dozrel (v 2 rokoch udrel velmi silny vzdor, ktory si aj pediatricka zamienala s diagnozou). Dnes je to 4 rocny super chalan, ktory sa meni na partaka, s ktorym uz nie je taky problem niekam ist, ktory uz malokedy chyti amok ako kedysi aj parkrat do dna, ktory mi porozprava kadeco, chyti za ruku, vymojka ma, aj sa spolu uz dohodneme. A po pravde, zacina to byt ozaj akesi fajn. Nie kazde dieta si zazije taky vzdor, ze mas pocit, ze treba volat exorcistu ako u nas. Takze ta chapem ak to je zlozite. Been there - done that. V 4 rokoch zacinam zat co som zasiala. Az v 4 rokoch dietata viem sebavedomo povedat, ano stoji to zato. Ver mi, zlepsi sa to casom. Urcite si velmi dobra mama, ale niesi len mama. Hladas seba samu, preto si smutna. Je to normalne. Lebo je to vycerpavajuce.
Ja mam tiež 2r dcéru a riadne náročnú (zrejme ovplyvnenú aj ťažkým pôrodom a pridusením). A k tomu mam doma ešte 11mesačnú, a práve ona ma naučila, že nemôžem nad ničím strácať čas a veru aj u nás často bežia dni hrozne automaticky. Tiež si kopec veci nepamätám, hlavne z prvého roka. Ale hovoria to aj moje kamošky, takže je to asi normálne 🙂
Prvý pol rok si nepamätám. Asi ochranný mechanizmus 🙂 a presne viem co cítiš, keď si pozeráš fotky a ten pocit, že už sa to nikdy nestane opäť. Aj keby máš ďalších desať detí, toto obodie s nim nikdy nezazijes.
Ahoj, ja mam teda dvoch chlapcov, 2r a 3rocny, uplne uzasne deti ale tiez si to neviem uzivat, mozno tak pred tyzdnom sa mi podarilo zmenit mindset, lebo som si uz hovorila, ze do riti, takto sa neda zit, proste tiez len prezivat zo dna na den, len som pocitala hodiny do konca smeny (rozumej ked pojdu spat). Troska sa mi podarilo prestavit a zacina to byt lahsie, ako keby som sa konecne nadychla. Ale teda ja som sa v materstve MINI deti nenasla, zacinam si uzivat mojho 3r., zacina byt super partak. Ale ja ani netuzim vratit to obdobie, absolutne vobec, skor sa tesim na buducnost, ked zacnu mat aj rozum.
Nevycitaj si nic, urcite si robila vsetko najlepsie ako si vedela a mohla, mas este cely zivot pred sebou, kedy si to budes moct vynahradit a uzit. Drz sa, netyraj sa❤️
Ked sa mam so synom hrat hrozne nudnu hru uz po 50x, tak sa aj 15 minut zda byt ako nekonecno a ked sa pozriem spat na poslednych 5 rokov, tak to ubehlo prilis rychlo a ja som si to vobec nestihla vychutnat.
Staroveke Grecko malo dva vyrazy na cas Chronos a Kairos. Chronos je ten kvantitatyvny cas ktorym meriame. Kairos je ten kvalitatyvny cas, ten spravny moment.
Raz som videla video Ireny Kubantovej kde rozpravala o tom ze my mamy mame uzasnu schopnost byt s detmi v momente. To znamena ze dokazeme zastavit cas a sustredit vsetku pozornost na dieta a na ten moment. Uplne si ho vychutnat a navzdy zapamatat. To je ten Kairos.
My sme vychovavni takmer cisto v tom Chronose a ako dospeli sme nim pohlteni, ale deti ziju v Kairose a je dobre ze nas do neho cas od casu vtiahnu. Ja sa odvtedy snazim vedome vnimat ten Kairos, vychutnavat si castokrat bezne veci, ktore si clovek ani nevsimne. Napriklad minule syn jedol spagety a ja som len tak cucala do blba pri stole. Potom som si uvedomila aku radost mi to sposobuje vidiet ho s chutou jest a tak som sa donutila byt plne v tom momente. Naplno vnimat to dieta a seba a svoje emocie. Taketo criepky kvalitnehych momentov vytvoria mozaiku spomienok ku ktorym sa clovek moze vracat, miesto tej bezduchej hmly.
Robíš čo môžeš...veď ho nebiješ, venuješ sa mu, staráš sa o neho.Urcite mu venuješ každý čas.Sme na seba príliš prísne.Vsetko je ako má byť dobre ho vystiskaj a klud
Jeejda, koľko som sa prvý rok narevala, ako mával kolíky a plakal v jednom kuse, nič nepomahalo, teda ja som mala pocit, že mu nedokážem pomôcť, plakala som s ním od bezradnosti, bolo to hrozne.. ale prejde to.. To náročné obdobie. Mám teraz doma fantastického puberťáa a máme skvelý vzťah♥️. Mám z neho len radosť.. Aj ty to budeš tak mať. Len vydrž!
Začiatok je vždy ťažký - vo všetkom, hlavne v materstve, kde má žena obrovské množstvo zodpovednosti a očakávania. A aj ja mám dni, kedy len tlačím očami hodiny k spánku 😅 No nemali by tvoriť väčšinu dní. Vyhľadaj pomoc, niekoho, kto Ti pomôže pochopiť, čo sa za tie dva roky udialo. Si určite skvelá mamina, len si to mala ťažké.