Materstvo - predstavy verzus realita. Čo vás prekvapilo?
Predtým než som sa stala mamou, som mala o materstve všelijaké predstavy. Niektoré sa splnili, iné boli úplne mimo reality. Predstavovala som si, že budem unavená. To sa splnilo. 😄
Predstavovala som si, že budem svoje dieťa milovať najviac na svete. Aj to sa splnilo – a ešte viac, než som čakala. Ale myslela som si aj to, že budem mať všetko pod kontrolou, že keď budem čítať a pripravovať sa, zvládnem to „rozumne“. No realita bola často úplne iná.
Prekvapilo ma, ako veľmi som sa menila ja sama. A že niekedy aj obyčajný deň môže byť aj najväčšou radosťou.
Mna prekvapilo v realite, ze ako velmi som prisla o slobodu. Toto som fakt necakala az v takom rozsahu
@hederamonstera pozeram na vek deti🙂 2, 3 je narocne obdobie... bude to lepsie casom, ked sa budu vediet obliect, vyzliect, najest, .......aj vylety a vsetko bude lahsie
@hederamonstera pozeram na vek deti🙂 2, 3 je narocne obdobie... bude to lepsie casom, ked sa budu vediet obliect, vyzliect, najest, .......aj vylety a vsetko bude lahsie
@kremlicka250 presne veď to sú dve deti, ktoré mali plienky, treba obliekať, jedno spí druhé je hore, kŕmiť dve.
@kremlicka250 presne veď to sú dve deti, ktoré mali plienky, treba obliekať, jedno spí druhé je hore, kŕmiť dve.
@luccija no , je to obdobie , kedy ma clovek obcas chut ujst z domu :D Ked si porovnam teraz s 2 roky spat tak to je 100 a 1.
Prekvapil ma strach, ktorý som dovtedy nepoznala a únava z nočného vstavania. Pred 20 rokmi bez internetu bolo všetko oveľa jednoduchšie bez internetu v sladkej nevedomosti. Ale môžem povedat že so starostlivosťou ako baba 20+ som vôbec s ničím nemala problém..skôr vnímam, že je to oveľa lepšie mať 40 a dospelé deti ( čiže návrat slobody, sebapresadenie) ako mat 40 a malé deti.. A v tomto je podľa mňa ten čert zakopaný.. keď niekto žije bez záväzkov a zodpovednosti, má neobmedzenú slobodu do 35-40 a potom mu ju to dieťa zoberie, tak áno môže to byť na prášky( vidim u svagrinej)...Ja som mala prirodzenú túžbu mat deti v 20, bez bývania, bez kariéry, bez hypotéky, bez precestovania sveta...
Mňa prekvapil ten veľký neporiadok...ktory prišiel rokmi a rezignáciou pri detoch......od únavy a nedostatku spanku
@cafelatte najkrajšie...bez vedomosti, spontanne
Pri prvej dcere som nedokazala pochopit ani si predstavit ako budem moct lubit dalsie dieta takou istou rovnako velkou laskou..ved to proste nejde. a ono to zrazu pride same od seba a naozaj sa to da.
Mne prekvapilo, že s malým dieťaťom je fakt tak veľa roboty a hrozne ma zaskočilo to, aký je vytváraný tlak na matky. To že z kojenia je na Slovensku národný šport, to že každý sa krivo pozerá, ak chceš dat dieťa do jaslí, nedajbože sa vrátiť skôr do prace. Ale toto je skôr našou kultúrou, zacyklenostou a konkrétnymi ľuďmi.
Mne napríklad nechýba sloboda, lebo ja som rodila ako 32rocna prvé dieťa a 10 rokov som si užívala život naplno (dovolenky, reštaurácie, výlety, zážitky, dobre jedlo..). Mňa úž rok pred otehotnením nenapĺňala ani práca ani cestovanie, ani sedieť v centre BA s gin tonicom a mať akože kľud. Osobne všetok svoj čas teraz venujem deťom a vôbec mi to nevadí. Smutná som len z toho, že sa niektoré kontakty a vzťahy prerušili alebo vymazali. Niektorí ľudia sa dobrovoľne odstrihli, lebo naďalej žijú svoj bezstarostny život a ja im už do ich plánov a predstáv nezapadam (lebo mam deti a nie som stále na telefóne)…
@doriiis prosím ťa nechaj si tieto kecy o zariadení pre seba... Keď ti raz dieťa reve tak si to nemáš ako zariadiť aby nerevalo... Tieto drísty...
@reela
@angeli121212 ....ja nehovorím o náročných deťoch.Ale o tom,že niektoré matky nie sú schopné poprosiť otca deti aby s nimi strávil pár hodín,poprípade deň.Lebo muž má toho veľa.
Tak ja mám doma asi nejakého veľmi super chlapa,keď popri práci,prác okolo domu ešte dokázal mne dopriať luxus v podobe pár hodín voľna týždenne,aby som sa mohla venovať svojej práci a svojim koníčkom.
@reela
@angeli121212 ....ja nehovorím o náročných deťoch.Ale o tom,že niektoré matky nie sú schopné poprosiť otca deti aby s nimi strávil pár hodín,poprípade deň.Lebo muž má toho veľa.
Tak ja mám doma asi nejakého veľmi super chlapa,keď popri práci,prác okolo domu ešte dokázal mne dopriať luxus v podobe pár hodín voľna týždenne,aby som sa mohla venovať svojej práci a svojim koníčkom.
@doriiis môj muž zostal doma na materskej a reálne je aj doma a áno sme v tom dvaja ale koľkokrát sme večer obaja psychicky vyžutí... Lebo keď sa moja 5 mesačná dcérka rozhodne plakať to je vreskot a do toho dvojročný syn keď plače tiež jednoducho ťa to vyžuje a to si nemáš ako zariadiť... Sme na deti samy dvaja žiadne babky ani nič proste tak sa striedame a držíme navzájom ale keď moja dcéra je kojená nemám ju ani ako kde odložiť... Si pamätám momenty keď som si super všetko naplánovala aj plán B keby niečo a čo malá celý deň hučala tak som ju len nosila resp.muž kočíkoval a druhý riešil druhého ... Také veci kadejaké sa u nás udiali na ktorých sa raz budeme len smiať ale teraz je to jednoducho záhul
Strata spontánnosti (ale nie slobody).
Obrovská zodpovednosť a strach, nikdy nekončiaci strach (a to som matka mampičistka, kým sa neleje krv a končatiny sú pri tele, nič sa nestalo).
Obrovská instantná láska, ktorú niektoré ženy nemajú a bála som sa, aby som nebola jednou z nich (teraz sa bojím, ako tú lásku "rozdelím", keď budú dvaja).
Úplne iný pohľad na manžela, ktorý sa z úžasného chlapa zmenil na dokonalého otca (a nemôžem byť za neho vďačnejšia).
Reality check priateľstva, kde sa mnohí vyfarbia, keď im už nesedím, lebo som matka a mám iné priority. Ale zároveň získanie nových priateľstiev, ktoré vznikli z 0 na 100, nesmierne som za ne rada.
A obdiv samej sebe, lebo na prvé som sa cítila pripravená a cítim, vidím, že mi to ide super. No prichádza pochybnosť, strach, či to tak budem vedieť aj s druhým, resp keď už budú dvaja. A ako to zmení vzťah s prvým. Pocit sebeckosti a zrady, že už nebude jediný, môj N.O.1.
Čas ukáže, ako to dáme.
Strata spontánnosti (ale nie slobody).
Obrovská zodpovednosť a strach, nikdy nekončiaci strach (a to som matka mampičistka, kým sa neleje krv a končatiny sú pri tele, nič sa nestalo).
Obrovská instantná láska, ktorú niektoré ženy nemajú a bála som sa, aby som nebola jednou z nich (teraz sa bojím, ako tú lásku "rozdelím", keď budú dvaja).
Úplne iný pohľad na manžela, ktorý sa z úžasného chlapa zmenil na dokonalého otca (a nemôžem byť za neho vďačnejšia).
Reality check priateľstva, kde sa mnohí vyfarbia, keď im už nesedím, lebo som matka a mám iné priority. Ale zároveň získanie nových priateľstiev, ktoré vznikli z 0 na 100, nesmierne som za ne rada.
A obdiv samej sebe, lebo na prvé som sa cítila pripravená a cítim, vidím, že mi to ide super. No prichádza pochybnosť, strach, či to tak budem vedieť aj s druhým, resp keď už budú dvaja. A ako to zmení vzťah s prvým. Pocit sebeckosti a zrady, že už nebude jediný, môj N.O.1.
Čas ukáže, ako to dáme.
@vkatush neboj, zvladnes to uplne v pohode;)
Mna prekvapilo v realite, ze ako velmi som prisla o slobodu. Toto som fakt necakala az v takom rozsahu
@hederamonstera ja ti len chcem napísať, že tiež vnímam tvoje komentáre v diskusiách, a teda ja sa s nimi stotožňujem a chápem ťa 😊 takže názory ľudí, ktorí zrejme fakt mali šťastie na pokojné deti, by som si vôbec nebrala k srdcu 🙃
@hederamonstera ja ti len chcem napísať, že tiež vnímam tvoje komentáre v diskusiách, a teda ja sa s nimi stotožňujem a chápem ťa 😊 takže názory ľudí, ktorí zrejme fakt mali šťastie na pokojné deti, by som si vôbec nebrala k srdcu 🙃
@bbalin dakujem❤️
Ze ako velmi sa mi zmeni telo...
Ja som prekvapila samu seba. Bola som prekvapená, ako sa hormóny dokážu zblázniť.
V skratke napíšem, že som mala dokonale tehotenstvo, dokonalý pôrod, "dobre" dieťa (len spalo a jedlo).. Však čo sa môže na tomto pokaziť nie? A pokazilo sa, a ako veľmi 🤣 prvý pol rok bol katastrofálny a ja som chodila po psychológoch, na terapie, poporodna depresia jak vyšitá. To bolo to, čo som nečakala, že sa stane. Bola som pripravená v podtste na všetko.. Kolíky, zlý spánok, urevane dieťa, aj strata tej slobody. Ale nebola som pripravená na to, ako veľmi to zmenu mňa.
Ja som čakala že starý rodičia sa budú viac zapájať do života svojich vnúčat. Nehovorím teraz že strážiť a tak ale naozaj byť s nimi, chodiť ich navštevovať často nie raz za mesiac a pol a ani nie na 1 hodinu. (Myslím teraz tých čo sú už na dôchodku).
A že ak pôjdem s dieťaťom k nejakému dr. kde chodia bežne aj dospelí tak bude mať prednosť ako všade sľubujú a nie že budem pol dňa čakať kým mi batoľa vyšetria.
Toto ma asi najviac zarazilo v materstve inak som bola asi na všetko pripravená i keď nehovorím že všetko zvládam.