Môj syn stále kričí a ja strácam samu seba: Som kvôli svojej závisti zlý človek?
Ahojte. Prišla som sa sem vyrozprávať z veci, ktorá bude pre niekoho možno divná, ale mňa to ubíja.
Nikdy som ostatným nič nezávidela. Až pokiaľ sa mi nenarodilo dieťa. Syn je strašne náročný, od narodenia uplakaný, väčšinu dňa nervózny, plačlivý, skoro stále kričí, pri všetkom (spoločne cvičenie medzi deťmi, utieranie po kúpaní, pri hre keď sa mu niečo nepodarí, v kočíku, a mnoho ďalších vecí..)
A teraz, komu závidím? Závidím matkám, ktoré majú kľudne, spokojne deti, ktoré sa pekne hrajú, ktoré niesu celý deň nervózne, závidím matkám ktoré môžu so svojimi deťmi chodiť na skupinové cvicenia, do mesta, do kaviarne/obchodu bez kriku.. fakt ma to štve vnútorne a cítim takú nespravodlivosť.. prečo si ja musím toto odskákať a ostatné maminky si materstvo užívajú?.. cítim strašnú nespravodlivosť a asi som sa stala zlým človekom ale želám takým maminkám aby si aspoň na pár dni skúsili mať doma moje dieťa alebo akékoľvek iné ktoré je povahou podobne môjmu. Že či by mi ešte raz zahlásili ze si materskú užívajú plnými dúškami..
Cítim sa za to strašne zle, že dokážem iným závidieť “dobre” deti..
@anonym_b8f6c9 spomínam niekde v príspevku, že sa chcem svojho dieťaťa vzdať? Ty decák
@anonym_b8f6c9 spomínam niekde v príspevku, že sa chcem svojho dieťaťa vzdať? Ty decák
@anonym_autor v podstate áno, že iné majú deti lepšie 😉
Normalne ot povedz nahlas, zavidis to inym matkam - ja som pri tretom dietati tiez. Uvrestane, vecne nespokojne, vecne na mne prilepene, strasne dlho nerozpravajuce, hypermobilne .... keby nechodi par hodin denne k opatrovatelke, tak ma v tom veku odvezu... Je to normalny chalan, ale nebudem si malovat, ake to bolo vtedy super...
Zavist je divna vec. 1.Tvoj zivot to nezlepsi 2.co ty vies, ake maju ti ludia ine problemy. Zavidis niekomu dom, ale mozno nespavaju kvoli splatkam hypoteky a chodia na ozarovanie kvoli rakovine. Mozno maju kludnejsie dieta, ale zase sa hadaju a nevychadzaju s peniazmi ...
@anonym_autor v podstate áno, že iné majú deti lepšie 😉
@personality áno, povahou, ale v príspevku nikde nespomínam, že chcem svoje dieťa dať kvôli tomu do decáku ze je nervak 😀
súcítim, tiež mám takého syna viem aké je to náročné
ale ja verím na karmu a duchovný rast, skús to brať ako príležitosť niekam sa posunúť (na duchovnej úrovni), asi je tvojou úlohou v tomto živote naučiť sa vychádzať aj s takýmito ľuďmi, naučiť sa, že svet je zložité miesto, že ľudia majú rôzne emócie, že si v podstate musíme vždy poradiť samy (aj keď dieťa má otca) a nakoniec keď to celé zvládneš zistíš aká si silná a ako si to super zvládla
ver mi, že ťa to posunie niekam vyššie, budeš si viac veriť budeš odolnejšia a empatickejšia keď niekde napríklad uvidíš plačúce nespolupracujúce dieťa, budeš vedieť že tá žena skutočne robí čo môže a nie je to jej zlou výchovou
@anonym_autor to, že je tvoje decko teraz urevané nič neznamená. Je to len obdobie. Možno raz všetky tie poslušné deti budú priemerní ľudia a možno ten tvoj náročný syn bude výnimočný.
Želať iným matkám aby mali doma tvojho nerváka neviem o čom je, skús pretransformovať svoje negatívne pocity na niečo pozitívne. Keď sa nevie správať zatiaľ v kolektíve, neber ho na žiadne skupinové cvičenia, veľa sa mu venuj. Možno má len nezrelú nervovú sústavu, možno má jedovitú povahu (po nejakom milom predkovi), alebo je to možno len obdobie. Ber to ako fakt a buď rada, že je zdravý.
no a ja ti radím čím skôr sa cez to preniesť ... pretože ak tvoje dieťa bude mať nejaké adhd alebo add a k tomu nejakú dys - do strednej školy budeš mať iné dieťa ako ostatné a aj ti ti dajú vyžrať ...
je to uplne normálne. Moja je a bola naročne dieta. Spávala mi 40min denne, v noci 100x hore na kojenie - ano moja blbosť mala som ju odstaviť. Je nervačka a vždy som si vravela bože tato a tato ake maju kludne dieťa a pohodu a dobre im spi.... Moja už bude mať 6 stále som si vravela, že vyrastie ale nie. No vždy som bola rada, že je zdrava že ju mam a len v blbej nálade prišli take zavistlive myslienky.
Teraz nam prišla do života choroba, mala dostala cukrovku a svet sa nam uplne otočil...
Aky je stary? Moj prvy bol taky. Otrasny. Prvy rok cisty des. Ani spat, ani kocik, ani hocikde polozeny, len ruky a rev. A potom sa to otocilo, zlate dieta s ktorym hocikto hocico mohol... A co mi pomohlo v najhorsich chvilach - nuz mam v okoli aj ludi co deti mat nemozu, alebo maju s diagnozami. Chces vymenit?
Za mňa si vyčerpaná, unavená, ide Ti to na nervy ... mne to príde úplne prirodzené ... sú pokojné deti, sú uvrešťané deti ... a potom sú deti, ktoré majú rakovinu ... na to si spomeň vždy, keď sa budeš z toho svojho malého zdravého "divočáka" cítiť "na guľku do hlavy" ... raz aj toto obdobie skončí, treba vydržať 🙂
@anonym_autor a mozno o tri roky bude tvoje dieta uplne v pohode zvladat skolku a tie ich budu nonstop chore, urevane, neadaptovatelne, budu musiet do 6 ostat z hovna zit s nimi doma atd... mozno tvoje bude nadane a ich nebude vediet spravit kotul.. mozno tvoje bude uspesne a z ich deti vandali... ak nezvladas svoje dieta, co uplne chapem a mam pre to absolutny respekt, kedze moje dieta bolo ukazkove dalo by sa povedat, ze lahko sa hovori... ale skus poziadat pomoc rodiny... manzela, opatrovatelku... trochu vypnut , kupit stuplne do usi atd... ako touto zavistou a neprajnostou nevyriesis absolutne nic, len si robis este vacsie nervy. moja kmotra mala vsetky deti presne ako pises, uplny masaker... nespali, koliky, revali, vracali, cez den nespali vobec... a prezila to... to materstvo je proste take...
Musíš prijať dieťa také aké je. Je to náročné ale čo s tým narobíš? Maminky s ležiacimi chorými deťmi môžu zase závidieť tebe, že máš zdravé dieťa.
Niekedy zdanie klame ;) mam rovnako uvrestane dieta doma, bude mat 6 a vresti od narodenia. No vonku je to vacsinou uplne zlaticko, aj v skolke sa vkuse pytaju, co to mame za dieta, ze o nej ani nevedia aka je kludna a ticha. Stale nas uci obrovskej trpezlivosti a aj neoblomnosti, lebo skusa, ci nepovolime stale.
Ak je to u vas obdobie vzdoru, tak to raz prejde. Ak je to povaha, musite sa s tym naucit fungovat. Ano, je to na gulku, treba sa naucit ako taketo situacie riesit alebo sa im vyhybat. Mozno citi nervozitu z teba, mozno je prestimulovany skupinovymi cviceniami, vyhovuje mu iny styl travenia casu a pod. Ved aj my dospeli byvame nervozni, kolkokrat sa nam nedari, hnevame sa atd. Vzdy si to povedz, ak ti bude maly vrestat, ze je maly, nemozes chciet aby hned vedel spracovat emocie, ked plno dospelych to nezvlada.
Zavist, ze to maju ini lepsie nie je namieste, ver tomu, ze nemaju. Deti su rozne.
Ja som prveho syna mala takeho isteho ako ty... a pocity ako ty. Nevsimaj si tu negativne komentare, lebo kto nemal high-needs dieta, tak nepochopi.
Ked mi niekto povedal taku tu frazicku, ze si "mam uzivat toto obdobie, ze na neho budem este spominat...", tak som sa zatvarila kyslo, lebo mne to v mozgu znelo, ako by mi ludia priali este horsie obdobie neskor. Oni to samozrejme zle nemyslia, len nechapu, lebo bud nemali deti, alebo mali lahke deti, alebo zauradovala demencia so spomienkovym optimizmom.
Za mňa si vyčerpaná, unavená, ide Ti to na nervy ... mne to príde úplne prirodzené ... sú pokojné deti, sú uvrešťané deti ... a potom sú deti, ktoré majú rakovinu ... na to si spomeň vždy, keď sa budeš z toho svojho malého zdravého "divočáka" cítiť "na guľku do hlavy" ... raz aj toto obdobie skončí, treba vydržať 🙂
@dzulli1980 píšeš mi z duše, jedno dieťa uvrešťané, klbko nervov, nejednák, nespavec. Každý deň bol boj. Druhé dieťa úplne kludaš, a do toho bum rakovina. Vtedy by si človek vybral ďalšie uvrešťané dieťa ako dlhodobý pobyt v nemocnici, chemoterapie a odlúčenie a rodiny a prvorodeného dieťaťa. Každej druhej babe ktorou som bola na oddelení skrachoval vzťah/manželstvo.
Takmer každé decko je zlé a prinesie rodičom do života trápenie. Niektoré hneď po narodení ako tvoje, iní rodičia si zasa užijú peklo v puberte a niekto v jeho dospelosti. Ja prežívam aktuálne pubertu u dvoch detí a je to strašné, oveľa horšie ako malý urevanec. A kolegyňa má dospelú dcéru, ktorá nechala VŠ a len sa tak poflakuje bez zmyslu. Tak si vyber.
Podľa mňa sú najšťastnejší ľudia tí, ktorí deti nemajú alebo im na nich vôbec nezáleží a nič okolo nich neriešia. Chybou je prezentovať deti ako niečo krásne a zmysluplné. Potom majú ľudia veľké očakávania a sú sklamaní.
Bud je niekto nechapavy alebo ma to "lepsie" spokojnejsie dieta. Ja ti absolutne rozumiem. Mala som takeho prveho syna. Zufalstvo a frustracia bola na dennom poriadku.
Aj moje dieťa bolo také náročné. Až keď malo 5 rokov tak sa dalo niekam chodiť a už chodíme po výletoch, pizzéria, atď. Bude dobre. Zbehlo to ani neviem ako a už je to celkom do pohody, posrandujeme. Chce to čas.
@anonym_autor myslim si, ze ti pomoze jedina vec, vobec to neriesit. A hlavne, nemat ocakavania. Neporovnavat.
A hlavne pamataj, to, ako vidis ty ine matky niekde s detmi, je lej zlomok ich dna, situacie, nie si tam stale.
Mam dve deti, kazde z opacnej skaly spektra. Jednovelmi pohodove, prirodzene, bezprostredne, druhe uzkostne, ustrachane, upistane. Kazdy ta nieco nauci..
Ja ti tiež rozumiem, tiež som si užila "akciové" dieťa. Ale keď sa na to pozerám teraz, mňa moje dieťa veľmi veľa naučilo. Naozaj to bola životná lekcia a som za ňu vďačná, aj keď chápem, že takéto kecy ti v tejto chvíli nepomôžu. Skús sa na to ale pozrieť presne tak - polož si otázku, čo ma má táto situácia naučiť? O kom to celé je? Čo pri tom cítim? Čo mi skutočne vadí? Naozaj mi toto vadí alebo len reagujem podľa naučeného stereotypu? Atd .. Začni proste riešiť viac seba, ako dieťa. Uvidíš, že sa ti veľmi uľaví, keď to začneš analyzovať. Pretože prídeš na veci, ktoré by ti inak nenapadli. A btw., z môjho uškriekaneho hyperaktivneho dieťaťa vyrástol skvelý mladý človek, kľudný, vyrovnaný, cieľavedomý. V podstate úplný opak toho, čo predvádzal ako malý chlapec.
@anonym_autor aj ja zavidim mamickam neurotypicke deti, to je parada mala by som take aj tri. Ale syna by som teda nevymenila za nikoho ineho. Ale je to sakra tazke...ostatny netusia co to je a este posudzuju zlu vychovu. Aspon budme radi ze nie su priputane na lozku a nemusime ich krmit hadickou...
@personality áno, povahou, ale v príspevku nikde nespomínam, že chcem svoje dieťa dať kvôli tomu do decáku ze je nervak 😀
@anonym_autor rozumiem Ti, môj prvorodený presne 3 roky, 3 mesiace a 3 dni (ja viem, ako v rozprávke) nie že plakal, on reval, za všetko, za žmolky na ponožkách, za to, že mu cudzie dieťa pozrelo do jamy v piesku.. a okrem toho pravidelne dennodenne, asi rok, reval večer od 19.00 do polnoci. Nemal koliky, nič, ani zuby mu nešli, kým som ho doslova nepripučila, nezaspal. Nespával ani cez deň, max dával 15 min šlofíky. Kým bol v hlbokom kočíku, nesmeli sme ísť viac ako 10 min. od domu, lebo keď spustil, nedal sa zastaviť. Riešila som to s pediatričkou, žiaden zdravotný dôvod na to nebol, proste povaha. Bola som u psychologičky, nie kvôli nemu, kvôli mne, aby mi poradila, ako to zvládať. Muž vtedy jazdil na kamióne, chodil domov raz za mesiac, keby som sa po jeho odchode nezbalila a nešla k mame, asi by som sa zbláznila. Časom sa to zlepšilo, tiež som "závidela" mamičkám, ktorých deti spávali, neplakali, mohli s nimi chodiť a dlhé prechádzky, na baby cvičenia, na kávičku s kamoškou... Prežili sme to, teraz má 10+, stále je citlivejší, dokonca sme si trúfli aj na druhé dieťa, ale bolo to doslova hrozné.
@personality áno, povahou, ale v príspevku nikde nespomínam, že chcem svoje dieťa dať kvôli tomu do decáku ze je nervak 😀
@anonym_autor no ja viem, ale čo Ti tu poradíme 🙂 nedá už nič zial robiť 😀
Aj vieš prečo stále kričí?
Nemám také dieťa ale ked si predstavím, tak ufff 🫣🌹
Môj len keď niekedy vystrája, už mi bere dekel😮💨
