Nechcem svoje 7 mesačné dieťa
Ma 7 mesiacov a ja k nemu asi nic necitim, neviem. Bojim sa, ze ho niekde necham, v lese alebo tak. Ako sa toho pocitu zbavit? Len ma neobvinujte, ja viem, ake strasne su to myslienky. Lenze cim dalej, tym viac ho nechcem. Vdaka.
@dominika1104 Je mi ľúto, s čím musíš bojovať. Len si to napísala tak, že som mala zimomriavky a pritom si to asi mysela tak, že v čase choroby necítiš k nemu to, čo by si mala a chcela a preto máš výčitky.
@katkati bojuje s tym vela žien len sa to boja povedať a ked čítam tieto primitívne komentáre co su tu tak sa nedivím.Len v mojom okoli je zena ktorá dala syna vychovávať mame lebo ho nechcela a ma ďalšie dve ktore miluje,ďalšia si malé babo adoptovala a ma stavy pri ktorých by ho najradšej vrátila,jedna sa k staršej správa inak ako k mladšej kvoli depresiám ktore mala pri prvej a to su len tie co sa priznali kolko je takých co sa neprizná ? Neverím ani jednej ,,dokonalej matke “ co tu piše ze nemali chvíľu alebo chvíle kedy by najradšej dieta nevideli.Niektore ženy ale tieto zle dni/týždne prežívajú horšie.
@dominika1104 ano a takým ženám sa hovorí,,krkavcie matky"
Absolútne nic ich neospravedlňuje. A ako mohli dovoliť adopciu zene, ktorá sa vlastného zbavila? To mi nesedí, ale to je jedno.
A napríklad ja som ani sekundu nepomyslela na to, zeby som chcela moje dieťa vrátiť. Aj keď mi bolo najťažšie a bola som vyčerpaná.
Zeny by si totiž mali uvedomiť, ze deti sa nerobia preto, lebo sa to od nich očakáva, alebo preto, aby si poistili muža. Ked sa žena na to necíti tak nech tie deti nema! Dalsia vec je ta, ze ak sa dieťaťu matka nechce venovať, tak jej potom prerastá cez hlavu. A vtedy hľadajú chyby v tých malých nevinných deťoch, ktoré sa rodia s absolútne čistou tabuľou a všetko co robia je len výsledok výchovy.
Nesudim ta, ale nesnaz sa tu prezentovať nazor, ze je to normálne. Nie je. Je to sebectvo dospelej rozmaznanej zeny ktorá sa nie je ochotná trosku obetovať pre vlastné dieťa. Bohužiaľ kopú žien si mysli ze materstvo je o promenáde s najnovším a najkrajším kočíkom a nastajlovanymi foto na sieťach. Potom keď príde realita su akési v šoku, ze treba pribaliť hovienko ktoré nevonia, ze v noci treba aj 8x vstavat, a ze cas sama pre seba je zrazu na minime
@maximilie na toto vam len odpisem ze citat to co píšem a hlavne s porozumením by vam nezaškodilo.Nič z toho co ste tu napísali som nenapísala
@dominika1104 to bolo tak.nejak vseobecne k tejto téme
K matkam, ktoré sa svojich detí chcu vzdať, k tým co lutuju, ze majú deti a tým, co robia svojmu dieťaťu zo života peklo
@maximilie dobre,ja to beriem.Vy máte svoj názor ja svoj
musi to byt pre teba velke trapenie ale hlavne pre malicke , kvoli nemu ajsebe urcite ist k psychologovi nie je to ziadna hamba, moze ti pomoct a budes znova stastna a uzivat si aj svoje dieta.. vyrastie rychlo ani nevies jak a potom ti bude luto
@maximilie mas vo vela veciach pravdu, materska je tazka asi kazda z nas ma niekedy dost a pocit zufalstva ale nie je normalne nechciet svoje dieta tam treba uz odbornu pomoc. moja ked je hore tak sa jej venujem nonstop nie ze musim ale hlavne chcem ani mrncat ju nenecham vzdy je nejaky sposob ako dieta zabavit... navyse teraz ked je to dieta take male uci sa tak potrebuje co najviac pozitivnych podnetov aspon moj nazor
Mnohe co ju odsudzujete neviete vobec o com su depresie a poporodne depresie, nepoznate ju, ale sudit viete na zaklade dvoch viet, jak tetky z dedin
Neviem, ci je tema pravdiva,ale ak ano ja som si tym presla. Bolo to hrozne. Neprajem nikomu. Nenavidela som svoje dieta. Nikdy by som mu neublizila, ale nenavidela som sa starat o svoje dieta, venovat mu cas. Preplakala som more slz. Doteraz mi je uzko ked si na to spomeniem. Ja som nevyhladala pomoc. Zvladla som to asi len vdaka mojmu manzelovi. Teraz ma moje ♥️ 9 rokov a milujem ju nadovsetko na svete. Svoj zivot by som zanu dala🙏 Musim ale povedat ze ten stav trval velmi dlho asi aj 2-3 roky 😢 Hanbim sa zato , ako som mohla svoju milovanu princeznu nenavidiet. Je to to najlepsie co ma v zivote postretlo. Ale ten pocit co som mala naozaj neprajem nikomu bolo to hrozne chcela som ujst od vsetkeho navzdy.
Asi mas poporodnu depresiu. Urcite vyhladaj psychiatra, pomoze ti
Vyhľadala si lekársku pomoc? Ako to vnímaš s odstupom času?
Skús psychológa. Môže to byť depresia, úzkosť . Nemala si taký problém od začiatku. Ale je super že si uvedomujes že niečo nie je v poriadku. Partner viem o Tom ?

@laura1607 ci uz je tema vymyslena neviem, povedat vsak po tretej rade tu, dieta dam na adopciu je zvlastne, lebo to tak nefunguje, no s určitosťou su pripady, poporodnej depresie kedy si dotycna nemysli ze jej nic nie je, neuvedomuje si, ze ma depresiu,no uvedomuje si, ze neciti nic k dietatu a o tom to je, depresia sa prejavuje aj tym ze clovek straca city, adhedonia.