Necítim žiaden cit k deťom
Ahojte. Aj keď viem ze tu sú prevažne mamičky na tomto fóre ktoré milujú deti nadovšetko. Musím sa priznať. Už dlhší čas na seba pozorujem ze deti nie sú pre mňa. Ni ze by som ich nenávidela alebo im ublížila. To nikdy.Jednoducho nevzbudzuju vo mne žiaden cit. Deti a dospelý ľudia sú u mňa na jednej úrovni. Kamarátky mi stále ukazujú fotky detí a so mnou to nič nerobí. Neroztapam sa nad nimi. Je tu ešte nejaká žena ako ja? Prečo som taká? Som zlá?
Stručné zhrnutie
- Mnohé ženy necítia silný cit k cudziemu dieťaťu, čo diskusia označuje za bežné a neznamená to automaticky, že nebudú mať cit k vlastným deťom.
- Viaceré príspevky uvádzajú, že materinský cit sa u nich objavil až po otehotnení alebo po narodení vlastného dieťaťa, pričom konkrétne zmieňované veky boli približne 27 a po 30 rokoch.
- Praktické rady z diskusie zahŕňajú reagovať zdvorilo na fotky slovami ako "je zlatý" a nenechať sa sociálnymi očakávaniami nútiť do materstva.
Najčastejšie otázky
Q: Je normálne necítiť cit k cudziemu dieťaťu?
A: Áno; v diskusii mnohé ženy napísali, že k cudzím deťom necítia nič a považujú to za normálne, pričom zdôraznili, že to neznamená, že by nemohli milovať vlastné deti.
Q: Môže sa materinský cit objaviť až po tehotenstve alebo po narodení?
A: Áno; niekoľko príspevkov uviedlo, že materinský cit sa objavil až po otehotnení alebo narodení vlastného dieťaťa, s konkrétnymi zmienkami o príchode citu v 27. roku života alebo po 30. roku.
Q: Ako mám reagovať, keď mi kamarátka posiela fotky svojho dieťaťa a mne to nič nerobí?
A: V diskusii odporúčali odpísať zdvorilo stručne, napríklad "je zlatý", a viac nemusíte; niektoré príspevky tiež navrhli nereagovať pod tlakom a nepripisovať si za to výčitky.
Q: Znamená, že ak teraz necítim nič, nebudem dobrá matka?
A: Viaceré ženy v diskusii potvrdili, že pred tým než mali vlastné deti necítili nič ku cudziemu dieťaťu, no po narodení svoje deti milovali a starali sa o ne, takže súhlas s tým, že súvislosť medzi súčasným pocitom a budúcim rodičovstvom nie je priamou predpoveďou.
Q: Čo robiť, ak ma necítenie k deťom trápi a cítim sa vinne?
A: Diskusné odporúčania boli jasné: nepodliehať výčitkám a sociálnemu nátlaku a uvedomiť si, že máte právo mať vzťah k deťom podľa vlastného cítenia; niektoré príspevky doporučovali zachovať zdvorilú komunikáciu s okolím bez vnútorného tlaku.
Q: Môže preferencia k zvieratám namiesto ľudí súvisieť s necítením k deťom?
A: Áno; viaceré príspevky spomenuli vyšší emocionálny vzťah k zvieratám (napr. plač pri videách o chorých zvieratách alebo vlastné mačky) ako dôvod, prečo niektorí ľudia necítia rovnaký cit k cudzím deťom.
Závery z diskusie
Zhoda
- Je bežné, že niektoré ženy necítia silný cit k cudzím deťom a toto sa považuje za normálne.
- Mnohé ženy uviedli, že materinský cit sa im objavil až po otehotnení alebo po narodení vlastného dieťaťa.
- Odporúčanie nereagovať na spoločenský tlak a nenechať sa nútiť do materstva.
Sporné názory
- Niektoré príspevky tvrdia, že materinský cit sa takmer vždy objaví po vlastnom dieťati (spomenuté veky 27, po 30), zatiaľ čo iné diskutujúce tvrdia, že nikdy necítili a nikdy nechcieť nebudú mať viac detí.
Otvorené otázky
- Prečo niektoré ženy necítia cit k cudziemu dieťaťu, zatiaľ čo iné áno (úloha hormónov, zrelosti, výchovy)?
- Ako presne a prečo sa u niektorých osôb mení cit k deťom po otehotnení alebo po 30. roku života?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
žiadne
Miesta a osoby
žiadne
To že sa neroztapas z fotiek kamarátok deti nič neznamená. Ak by si city nemala voči vlastným deťom bolo by to horšie.....
Ja som síce žena, ktorá sa roztápa nad fotkami detí, ale taká som až odkedy som sama matkou. Ja som dokonca ešte okolo 30-tky hovorila, že deti mať nechcem. Nevidím dôvod, aby si sa cítila zlá, lebo Ťa nedojímajú cudzie deti.
Myslím si že je to normálne.. Buď to príde pri tvojich vlastných alebo to nepríde nikdy a deti mať nebudeš. Čo mi tiež v dnešnej dobre príde normálne. Nie všetky sme "automat na deti"
Vieš čo, ani ja nie som napichana z babuliatok. Ani z cudzích, ani z môjho som nebola. Teraz, keď má skoro 2,5 roka, rozpráva, chodí do škôlky, je rozumný, veľa toho vie, tak je to už o inom. Ale ďalšie dieťa nechcem a nikdy mať nebudem. Jedno bohato stačí až až. Nie som materinský typ. Viac ma to vyčerpáva ako napĺňa. Veď nehrn sa do materstva, keď to necítis. Nemusia všetky ženy rodiť. Nie si o nič horšia. Len nesprav tú chybu, že napriek tomu, že nie si materinský typ si spravíš 2-3 deti. Raz sa človek môže popáliť. Ale iba raz
Ja som bola na tomto rovnako...cca. do 24 so mnou deti inych ludi vobec nic nerobili resp. ano pekne, zlate, ale nemala som zaujem sa o tom nejako bavit ani s nimi travit cas, ci sa nejako roztapat nad tym ake su zlatucke. Dlho som si myslela, ze mozno vo mne nejaky silny cit byt matkou nikdy nebude. No ono to z nicoho nic prislo, neviem ci hormony, ci som proste dozrela ale v 27 som zacala pocitovat neskutocnu tuzbu mat vlastne dietatko. Aktualne cakam svoje prve babo a uz teraz citim k nebu taku lasku, az je to strasidelne 🙂. Podotykam, ze deti cudzich, ci inych ludi si stale moc nevsimam, ale je mi jasne ze to moje bude pre mna cely svet.
Ani ja som sa nikdy neroztapala. Bolo to aj trochu otravne. Az ❗️ Kym sa mi nenarodilo vlastne 👼🏻
Ja som vždy milovala deti, od malička som k mladsim detom inklinovala a mala vychovávateľske inštinkty..
avšak nikdy som sa zrovna neroztapala nad detmi, nemám moc v obľube ak má niekto také prehnane vytryskujuce emócie (čo nikomu nevyčítam ak má, len píšem o svojom pohľade).. mala som kamarátku, ktorá nikdy cudzie deti nejako nemusela, ale svoje miluje.. vôbec si nemyslím, že by boli ženy čo sa neroztapaju nad deťmi zle..
Zlí ľudia sú tí, čo deťom ubližujú, nemajú vôbec empatiu, pristupujú k nim necitlivo..
Cudzie deti mi nič nehovoria, nezaujímajú ma ani fotky, ani nemám potrebu ich vyhľadávať a robiť im animatora, či vyhľadávať ich spoločnosť , práve naopak, považujem ich za nadmieru otravné, hlavne tie rozmaznané a vreštiace, nezaujímajú ma ani žiadne “zábavné” príbehy, ktoré sú zväčša smiešne len pre zainteresovaných.
Moje deti, ale ľúbim nadovšetko a mám k ním úplne normálne materinské city a aj normálne vzťahy.
Nie ste zlá, autorka. Ja som podobná. Viem zabaviť malé decká v rodine, ale tiež stačí chvíľu a potom vrátiť rodičom. Tiež nechápem, prečo mi niektoré kamošky zasielajú fotky svojich detí. Napríklad v pozdrave k Vianociam. Nič vianočné na tom pozdrave nebolo. Ja mám proste iný zmysel života než mnohé ženy-matky. Ešte by bolo fajn, keby to mnohé aj akceptovali a rešpektovali. A nepripadám si za to divná, ani zlá. Som starostlivá a empatie mám na rozdávanie aj bez tohto citu.
Každa žena je iná.Niektora má väčšie emočno vie sa nad všetkým rozcitit prezit to naplno s vie byť veľmi empatická k deťom cudzím aj svojim.Urcite nie si divná raz príde tvoj čas🙂Možno aj vo Vašej rodine ste neprejavovali city boli rezervovani veď to nič nehovorí o tom, že nebudeš mať rada svoje deti.Podla mňa sa zbytočne riešia hlúposti.Ono aj záleží koľko máš rokov ako sa hovorilo vo Vašej rodine o deťoch a materstve ja mám spolužiačku ktorej mama vždy hovorila, že deti sú príťaž, je to ťažké a aj deti nechcela a zostala bezdetná..
Vacsina z nas je na tom tak, ako ty, milujeme svoje deti, roztapame sa, ked su babatka, ked zacinaju chodit, rozpravat, ked robia prve kroky, ako rastu.... Geny nevystis. To, ze ti kamaratkine deti nicnehovoria, je uplne v poriadku a tak to ma byt. Pri svojich budes mat raz ine pocity
Preco by si sa mala roztapat nad cudzimi detmi? To by bolo skor divne. Pockaj ked budes mat vlastne 😉
Ja tiez. Neznasam ked mi kolegyna hovori kazdodenne banality o svojej dcere. Ja nehovorim o synovi, naco. Taktiez ma otravuje pozerat fotky a lezie mi na nervy ked sa niekto pri mne roztapa z deti a ocakava odo mna to iste.
ja sa tiež neroztápam z cudzích detí. na živo niekedy hej, ale na fotke teda vôbec. Svojich detí chcem mať veľa (veľa sa u mňa myslí 4+), takže podľa mňa to nič spoločné nemá a si úplne v pohode, ak ťa nezaujímajú cudzie deti 🙂
@0silvia0 ja neviem moje kamarátky sa idú posrat z detí. A ja nič. Preto sa cítim zlá. Kamarátka mi stále posiela fotky svojho synovca a ja už ani neviem co jej mam na to napísať. Mňa to proste nezaujíma ale chcem jej niečo na to napísať aby som nevyzerala bezcitne.
Nemyslím si, že si zlá. Veď nikomu nijako neubližuješ. Môj vzťah k deťom je asi tiež trocha neštandardný. Keď mi niekto predstaví svoje dieťa, poviem, že "jéj, aké zlaté", ale je to pre mňa najmä zdvorilostná fráza. Ak niekto ukazuje video, alebo rozpráva historku o dieťati, viem sa pozrieť, viem popočúvať a aj sa zabaviť, ale musí to byť niečo skutočne vtipné alebo zaujímavé. Ak niekto ukazuje fotky svojich detí, pozriem si ich aj sto, ak dotyčný vie fotiť. Mám kamošku, čo svoje deti fotí neskutočne citlivým spôsobom a z jej fotiek doslova dýcha atmosféra detstva - na tie som schopná dívať sa stále dookola. Ale banálne každodenné zážitky, desiata rovnaká neostrá fotka s rušivým pozadím, report o tom, že dieťa už vie počítať do 8 (včera vedelo len do 5) - to ma neskutočne nudí.
Keď vidím dieťa, nemám v sebe ten cit, že sa idem roztopiť. S cudzími bábätkami sa vlastne neviem vôbec rozprávať. Na svoje deti od narodenia hovorím veľa a myslím, že láskavo, ale nikdy som nemala potrebu používať nejaký detský jazyk. Ak tak počujem rozprávať inú ženu, mám v sebe nutkanie zistiť, či je chúďa dieťa mentálne hendikepované, alebo je mentálne zostalá dotyčná žena.
Pri trocha väčších deťoch, od tých povedzme +/- 3 rokov ma deti fascinujú, ale nie tým, že sú rozkošné. Fascinuje ma sledovať ako sa vyvíjajú, ako riešia problémy. V tomto veku sa už viem baviť aj s cudzím dieťaťom, najmä ak... (viem, že toto mnoho žien odsúdil s tým, že každé dieta je nejaké)... najmä ak vidím, že to dieťa je bystré, alebo je aspoň zvedavé. Toto sa vlastne týka aj mojich vlastných detí - napĺňa ma možnosť byť učiteľom pre tie fascinujúce malé mozgy, podnecovať ich intelekt a vidieť, ako sa učia. Pri vlastných deťoch samozrejme veľmi oceňujem aj citovú stránku, skutočne ich milujem. Ale chcieť odo mňa, aby som vzala na ruky cudzie bábätko a začala naňho robiť grimasy a vyslovovať divné slová, to sa asi nikdy neuskutoční.
Necit sa zle, napis ze je zlaty a viac nemusis. Ja sa priznam, ze male deti tu na ploche rolujem. Ale maciatka napriklad lajknem. Nie som nahodou horsia od teba?🤪
@0silvia0 ja to mam rovnako..mám pocit že mám väčšie sympatie k zvieratkám. Ja ich veľmi milujem a plačem keď vidím nejaké video o chorom zvierati. Ja sama mám mačku ale všetky ostatné mačky mám rovnkao rada ako tu svoju.
No vidis, tak sa tym netrap.. Ja mam dokonca deti, ale nie som ten typ co vsetko tak preziva od tehotenskych testikov, tehotenskych bruch a fotiek. Takze aj takych nas je dost, nemozeme byt vsetci rovnaki.
Buď v pohode. Ja mám svoje dve vlastné, tie milujem a ostatné ma nikdy nezaujímali. Ani kamarátiek, ani z rodiny 🤷 A áno, to ťuťu muťu, čo niektorí predvádzajú na iné ako vlastné deti, mi vždy prišlo trápne. Je nás takých viac, neboj.
Ja mám tri vlastné deti a cudzie sú mi úplne že ukradnuté. Nemám potrebu sa s nimi hrať ani ich obdivovať ani nič. Vôbec nič so mnou cudzie deti nerobia. Aj suseda má malinké bábo a nijako sa nad ním neroztápam, kuknem, aj ho ponosím aj pohladkám, ale nič inak … Keď som bola mladšia, nútili ma kočíkať sesterky, neznášala som to, furt som sa hrala s autami, s bábikami nikdy. Jedna kočka od nás z dediny odkočíkovala všetky dedinské deti, len sa narodilo bábo a už tam letela, či môže kočíkať. Mňa toto nikdy nijako nebralo a prišlo mi to otravné 🤪. Podľa mňa si v pohode.
Poznám. Mám to isté. Dokonca ani deti z našej rodiny ....nič to somnou nerobí doslova sa musím pretvarovat viem hrozné že hejjjj aké zlaté
ja som sa neroztapala do 30,tiez som to absolutne nechápala, ale po 30tke sa to zrazu same zmenilo🙈😄
Ja som tiez ten typ, co sa neroztapa pri pohlade na babatko/dieta. A ani ked som.niekde kde su male deti, nebavim sa s nimi tak nunato ako to niektore dokazu. Ale mam syna, toho milujem nadovsetko, ale tiez nie som taka nunkata maminka, ako som.niektore videla. A nenavidim ak sa niekto bavi so synom tak nunato, mne to.pride take divne, a mam odpor voci takym ludom, aj ked neviem preco, a obzvlast ak je to niekto cudzi, ze preco ma.potrebu vobec sa tomu dietatu prihovarat a pchat sa do kocika skoro cely len aby ho videlo..
Aj ja som bola taka do 30ky, teraz mam dve deti, a niekedy sa roztapam, najma pri babatkach. Do 29 - 30 ma deti otravovali. K zvieratam som vsak nikdy nemala vztah, ale chapem, ze je to in dnes, ked si ludia radsej kupia psa pripadne zachranuju poulicnehi psa, no cloveka v bezvedomi prekrocia. Ale to uz bolo mimo temy. Su ludia, ktori su stastni aj bez deti..
Tiež som bola taká kým som nemala vlastné, tie milujem a maznam sa s nimi najviac. Sú pre mňa celý svet. Ale s cudzími sa neviem hrať, žiaľ, nemám to v sebe, ale ako naschvál nejako priťahujem cudzie deti a nevedia sa odomňa odlepiť 😆😆😆
@kikus7 presne, tieto vianocne pozdravy s detmi su uplne vsade. Spoluziacky, ktore som roky nevidela, naposielaju fotky svojich deti a ja ked tak nad tym rozmyslam, vlastne ani neviem, ako teraz tie spoluziacky po rokoch vyzeraju, ale ich deti, ktore som nazivo nikdy nevidela, vidim na fotkach kazdy rok😀.
Cudzie deti ani so mnou nic nerobia. Necakaj nejaky cit k cudzim detom. Ja som skutocnu lasku pocitila az ku krsniatkam a svoje deti budes milovat tiez nadovsetko. To je uplne nieco ine ako ked vidis deti svojich kamosiek. Podla toho sa neorientuj,ze necitis nicnk cudzim,tak automaticky nie si stvorena pre deti.
Ani so mnou nikdy nic nerobili ani nerobia fotky cudzich deti. Pripadam si celkom v norme😉