Neľúbim bezpodmienečne svoje dieťa
Ach... Normalne ma to boli napisat, neviem uz co robit. Kludne ma ukamenujte. Ale svojho draheho, zlateho krasne vymodleneho, vyplakaneho synceka z umeleho oplodnenia neviem mat rada bezpodmienecne. :( proste, normalne necitim k nemu stale lasku a mam NEUVERITELNE vycitky svedomia. :( kedze som s nim musela cvicit, lebo mal slabsie brucho, a videla som ostatne kamosky ako si chodia po vyletoch ako sami prisli nato ich deti, ako sa treba otocit na brucho, ako chodit atd atd. A my musime makat doma proste stale, kedze sme mali nariadene cvicit co najcastajsie aby sme sa vyhli vojtovke... Neustale kontrolovat jeho ruky, ci neprevlada jedna strana, potom aj nohy. Neustale ho sledovat, ci robi druhe vzpriamenie, ci ovlada sikmy sed, a kontrola kazde 2 tyzdne u fyzio. Proste v duchu som stale nadavala na syna, preco mi to robi? Trapila som sa dost dlho neplodnostou aj pocas tehotenstva, aby som ho donosila, preco este stale musim nieco slesovat a kontrolovat? Preco nemozem uz konecne len tak byt?
Vsimla som si, ze ked je sikovny, tak vtedy ho mam neopisatelne rada, ked viem, ze je vsetko v poriadku s nim. Minule som tu citala o autizme, a dovtedy, kym mi nezacal prstom ukazovat, normalne som bola hnusna a buzerovala ho, aby ukazoval, proste, stale som mu ukazovala na vsetko, aby to zacal robit. A potom ked mi zacal ukazovat, opat som ho mala velmi rada.
Teraz ma 14 mesiacov a este nechodi sam, iba s pomocou. Nechcem ho buzerovat, ale mam normalne take pudy ho nasilu pustit, aby kracal sam. Proste, som otrasna a strasne idem na vykon. :( inak je extra zlaty smejko, usmievavy, ja mu davam strasne vela lasky, mojkame sa, neustale ho pusinkujem, smejeme sa spolu vela, neustale by sa so mnou hral, provokuje ma, aby som ho chytila, proste uplne zlaty chlapcek, takze dufam, ze on ten moj defekt nepocituje.
Ja som ako decko bola chladna, aj k rodicom. Bola som velmi zla, podla rodicov, neustale ma bili kvoli tomu. Na to s apamatam. Aj od ocka take facky, ze som druhu dostala od steny alebo od dveri. A pochvalu som dostala iba vtedy aj od mamy a aj od otca, ked som dostala dobru znamku v skole. Doteraz ked ma mama obijme, citim sa trapne trosku. Pritom teraz mam s rodicmi velmi kamaratsky a dobry vztah. Urcite bude pricinou nieco z detstva, ale co robit? :( tak mi je luto, lebo tak som sa tesila na toto obdobie a matersku si vobec neuzivam. A
podstatné je, že si uvedomuješ a vieš pomenovať, čo nie je poriadku a tak sa môžeš rozhodnúť popracovať na zmene svojho myslenia. Dá sa to len s Božou pomocou, modlitbami za tento problém,vlastným sebazapretím,sebaovládaním, trpezlivosťou, zhovievavosťou. A dôležité je byť vďačnou za život toho vymodleného dieťaťa. Viem, čo to je, keď dieťa nespĺňa naše predstavy....je to ťažké prijať, že práve to moje je také, ale sú aj horšie prípady.....cvičiť sa v zhovievavosti voči slabostiam toho druhého chce vlastnú pokoru, sebazapretie, sebaovládanie , nikto nie je dokonalý. jeden je menej dokonalý, jeden viac ..a uvedomiť si, že ani my nie sme dokonalé ...
Ahoj. Ako ste dopadli s maličkym ? Zazivam nieco podobne skoro to iste a mam hrozne vycitky tiez 😔
Mám tiež syna narodeného na umele oplodnenie, podarilo sa to až na 4x po 13 rokoch manželstva. Tiež bol strašne zlatý, milučký, taký mojkáčik. Teraz má 15 a je ľahký autista, má Aspergerov syndrom. Mám výčitky, že je to kvôli mne, že som sa mu málo venovala, že som ho niekedy nemala tak rada ako sa má. Ponesiem si to po celý život. Pokazil sa nám manželský život a vlastne sa všetko posralo. Netlačte na syna, užívajte si ho, aj keď nie je všetko ideálne, to sa už nedá vrátiť ten úžasný malý človiečik, ktorý je na Vás závislý. Ja veľa vecí ľutujem a už to nejde vrátiť. Teraz by som to robila už inak, tešila by som zo syna aj keď bol pomalý, nevedel kresliť, nevedel skoro bicyklovať a nevedel viazať šnúrky. Chybu som si priznala ale ten čas sa už nevráti. Budem si to vyčítať celý život.
@jurkom nemusíš si to vyčítať, môžeš to spracovať, odpustiť si, vysvetliť to synovi, proste pomenovať to a zvedomnit si to. A veci sa začnú diať. Vieš spraviť stále veľa, aby sa to neprenasalo ďalej. Vieš si spraviť terapiu a vieš stopnúť to, čo sa posúva vo vašom rode, lebo veľa vecí si nesieme generačne. Nájdi si terapiu, ktorá ťa nejako osloví, regres, konštelácie, kranio, čokoľvek ďalšie, čo ťa osloví. Bola som na pár terapiach a spadlo zo mňa neskutočne veľa bremena, nechápem, prečo som to nespravila skôr.
@nominativ nechaj ju "lietať" a keď dospeje, bude ti za to vďačná.. Skôr sa mi zdá, že sleduješ okolie kto si čo myslí. Kto sú tí "oni"? Vypusti to. To okolie. Trochu kritiky voči okoliu nezaškodí. A si na úžasnej ceste to zmeniť. Deťom stačí láska, to okolie ti tu lásku blokuje, tie názory, ktoré si berieš príliš k srdcu. Máj nad tie postoje nadhľad. Tento život je len o tebe, aku lásku dáš svojim deťom. A určite dávaj pozor na vyslovene vety. Slovo vie veľmi ublížiť.
Ešte dnes si pamätám čo mama zvrieskla, keď som mala 4 roky a hrala sa na ihrisku a nechtiac som si ublížila. Bolo ju počuť na koniec okresu. A neboli to pekné slová. Aj keď sú to roky.