Neľúbim bezpodmienečne svoje dieťa

Mozno je toto pre teba take okno do vlastnej duse na nespracovane traumy z detstva. Mas jedinecnu sancu prerusit isty vzorec spravania. Netlac na seba, nebudes tlacit ani na synceka, budete v pohode, z toho co si napisala, tomu uprimne verim.

Ja si myslim ze tymto si prejde kazda mama ktora ma hociako chore dieta...moj syn je strasne casto chory pisledne razy som sa prichytila pri tom ze som bola na neho normalne nahnevana za to ze je zas chory ze zas kolotoc lieky kontrolovat teplotu neistota ze ci to zvladneme ci neskoncime v nemocnici myslienkypreco brmozes byt ako ine deti ze su chore len obcas preco nie do skolky preco miesto sankovacky lyzovacky musim riesit kupelnu liecbu ale potom som si povedala ze stacilo nerobi to naschval. Spomebula som si ze ako po mne mama stekala ked som bola mala (so vsetkou laskou mamu milujem) ale drbala ma za kazdu hovadinu a spomenula som si ako som sa citila ja sama ked aa mi podarilo rozbit pohar alebo mi padol tanier s jedlom a proste nechcem aby sa tak citil moj syn...
Je to dlha psycho cesta zbavit sa toho s cim si vyrastala a povazovala za normu

Zaujimave ako kazdy reagujeme individualne.Moji rodicia mi nikdy nevedeli prejavovat lasku a ja som zase voci svojim detom prace preto uplny opak.Maleho sme si vymodlili a ja bybsom ho od samej lasky zjedla levonuz viem ze mat dieta nie je samozrejmost.Ja si nemyslym ze ho nelubis.Preco by si s nim inak cvicila,venovala sa mu,rozvijala ho.Ty si si skor podla mna pocas toho dlheho cakania nanho vyfantazirovala, ake je to uzasne mat dieta a ake je to vsetko perfektne.No nie je veru pre ziadnu z nas.Si sama na seba strasne narocna,sama si nastavujes v hlave, ako by si sa mala spravat,ako by si mala reagovat,aky by mal maly byt,a ze nie je dost dobry ako si ty ocakavala.Chuda dieta,chuda mama...Zastav sa.Je to ako to je,proste to prestan riesit,prijmi to ako fakt,ze vy to mate takto,ze to mate uplne v poriadku a prestan vsetkych vratane seba tyrat svojimi ocakavaniami.V 14 mes.sam nechodi-no jeeeje 🙄 Moja sa v 11 iba sama 1.krat postavila a dnes je z nej sikovna bystra jednotkarka,poslusne dievcatko.Dnes to trapi teba,ze si nevies materstvo uplne uzivat,ale ked z neho svojimi ocakavaniami vychovas neurotika bude ta to mrziet ovela viac.

Psychoterapia - su psychologovia ktori robia rodinne konštelacie, ked si o tom precitas budes mat dojem ze musia byt pritom aj dalsi ludia, nemusia,rodinne konstelacie vedia urobit aj tak ze tam budes len ty. To ze nekonas ako by si mozno chcela moze mat pricinu v tom ako konali ostatni z nasho rodinneho systemu. Skryty vplyv a jeho poznanie ti moze pomoct v rieseni, za pokus to stoji…vsetci si nesieme z rodiny rozne vplyvy a sra.ky, a Touto metodou sa da vplyv “odstrihnut”. Drzim palce nech to poriesis akokolvek sa rozhodnes.

Iba toľko, že čím väčší tlak na neho budeš robiť, tým horšie to s ním bude. Nemaj od neho také očakávania. Skús ho mať rada len za to, že je. Vyzerá to, ako by si od toho čo dokáže tvoje dieťa, videla hodnotu v sebe samej. Nie si horšia, ak tvoj syn je pomalší ako iný synovia. Nič to nevypovedá o tebe. Nemôžeš bezpodmienečne milovať syna, ak bezpodmienečne nemiluješ seba. Tam by som hľadala hlavný problém. Kašli na detstvo, na to čo bolo. Pozeraj na to, čo je teraz.

Keď bude mať 3 roky a stále by pretrvával tvoj problém, veľmi veľmi odporúčam filiálnu terapiu - terapiu vzťahu rodic-dieta.

Pocula si o limbickom otisku? Skus si pozriet /prečítať /konkretne Denisa Riha Palečková, velmi znama v Cechach, zaobera sa prepisom zauzivanych vzorcov spravania z detstva. Pravidelne usporaduva kurzy aj online. Mohla by ti s tvojim pomoct, drzim ti palce. Tvoj pokrok je uz to, ze si všetko uvedomujes🧡

@andreatytler krasne napisane
Som rovnaka ako autorka prispevku a mama mi tiez neprejavovala dost fyzickej naklonnosti, pamatam si ako dieta, ze som chcela, aby mi povedala "lubim ta" a ona mi to takto priamo povedat nechcela, ze co mi to bude hovorit, ved predsa to viem. Az rokmi mi docvaklo, aky to malo na mna vplyv. A vidim, ako premietam tento vzorec do svojho spravania, nechtiac samozrejme, najma u prvorodeneho syna. Manzel ma uci, ako sa s laskou spravat k detom, laskavo, nezne, uplne inam, ako to robim ja. Snazim sa ho kopirovat, ale zo mna to tak spontanne jednoducho nevychadza. Snazim sa a robim to najlepsie, ako viem, ale aj tak kazdy vecer mam vycitky, ze som mnohe situacie mohla zvladnut lepsie a spravat sa k detom laskavejsie. Toto vnimam ako svoje najvacsie rodicovske zlyhanie a velmi ma to trapi.

Sama si si nasla odpoved...bola a si naucena na vykon...len vtedy si dostala lasku, pozornost.
Ked ta bude hnat vykon a dokonalost, nikdy nebudes spokojna...aj moja mama chladna, zamerana na pracu a vykon.
Hnev od rodicov teraz prenasas na syna ked nieco robi inak, nejde tak akoby si ty chcela. Kazde dieta je jedinecne, aj ty si jedinecna.
Ked si uvedomis, ze tvoje pocity k synovi pochadzaju z tvojho detstva, tak je to prvy krok k zmene.
Ma ta tvoj manzel, priatel, rad bezpodmienecne? Pre mna je toto velky liek.
Vlastne deti casto otvaraju nase rany z detstva, lebo nam to pripomenu, ci opakujeme to, co sme dostali od rodicov.
Prijmi samu seba taku aka si a prijmes i svojho syna. Odputaj sa od rodicov, hnevaj sa na nich, ze si necitila lasku, ze ta bili, ze chceli len vykon, nie na syna, ktory za nic nemoze. Povedz si, ze chces byt v tomto ina.
Keby to neslo, ci ta to strasne stvalo, na take veci je dobry aj psycholog.

Uz tu odznelo veľa dobrých komentárov, toto, čo sa ti deje, je spôsobené traumou z tvojho detstva a bolo by super, ak by si ju dokázala spracovať a neprenasat ďalej. Ku knihám, čo tu už odzneli, odporúčam ešte Gabora Maté. Knihy, dokumenty, kukni, čo nájdeš. Venuje sa traume. A vieš čo je super - že si sem napísala a keďže to tu spomenulo viacero komentujucich, tak si spravila prvý krok k vylieceniu svojej traumy, lebo si si uvedomila, kde ma tvoje správanie pôvod a vieš s tým ďalej pracovať.

Ja som bola tiež po IVF a tiež sa mi narodil synček, teraz má už 13 rokov. Čakala som 13 rokov a keď sa narodil nič, žiadna radosť. Lekári určili že mám popôrodnú depresiu, ale pretrváva to dodnes. Mám ho rada, ale malo by to byť iné. Syn má miernu formu autizmu, aspergerov syndróm čo ma veľmi trápi. Umáram sa otázkami, prečo keď som tak dlho čakala, prečo ešte toto, ale nič sa nezmení, len sa s tým zmieriť. Chápem.

Musíš prijať syna takého aký je. Ak ešte nechodí nevoď ho, nechaj ho nech skúša, len buď pri ňom. Prídu aj horšie dni, keď bude plakať pre drobnosti. Mne toto pomohlo. Po narodení mladšieho začal starší plakať pre všetko. Občas mi to išlo pekne na nervy, hlavne keď zobudil aj mladšieho. Ale odkedy ho beriem so všetkým, ľúbim ho aj plačúceho aj hnevajuceho sa oveľa je spokojnejší on aj ja. Nie je to ľahké a nepríde to zo dňa na deň. Treba na sebe pracovať, prijať dieťa a snažiť sa ho pochopiť.

Je mi luto ake detstvo si mala 😔nebudem ti tu nic pisat nie si zla matka len potrebujes psychologa aby si sa zbytocne netrapila, pomoze ti

...museli sme si lásku zaslúžiť. Preto aj my dávame lásku za zásluhy a rovnako to budú robiť naše deti a ich deti a ich deti...

Ono, keď nič iné nevieme a nepoznáme, ťažko to meniť. Počkaj, keď bude starší... Vidím, ako svoju náročnejšiu a za mňa nadpriemerne inteligentnú a talentovanú dcéru traumatizujem a som z toho na nervy.

A nie len ja, na to "lepšie" dieťa počúvam z každej strany ovácie, na to "horšie" sťažnosti. Celý svet, vrátane mňa, jej dáva najavo, že tým, že nie je v tabuľke noriem, tak je asi na hlavu. Každý do nej hučí. Celý čas si to uvedomujem, zožiera ma to, nedokážem s tým poriadne nič urobiť (chodím ku psychologovi, zatiaľ to je celé silnejšie, ako ja).

A tento týždeň sa stala taká vec. Po tom, ako som jej povedala, že vážne nie je normálna, sa rozplakala a so zúfalým pohľadom vraví, že kedy už konečne bude normálna? Ja plačem a je mi zle, len to píšem. Bolo to ako bomba medzi oči. Vravím si, že by som asi ani nemala byť matkou. Pretože presne vidím, čo som dosiahla a neviem, či som ju neznicila úplne. Dúfam, že nie. Nedotiahni to sem aj ty.

Podotýkam, že takáto kritická som LEN na svoje deti.

Tu je problém aj to, že si ho nemohla mať dlho a vsugerovala si, že keď príde dieťa bude všetko dokonalé, pôjde ako po masle, ty budeš šťastná, spokojná a žiť život ako v rozprávke. Syn síce prišiel ale ty nie si celý rok happy, lebo máš svoje nálady, kazia sa plány, dieťa ochorie a je starosť alebo je uplakané alebo nebude poslúchať. Mať dieťa neznamená žiť krásny život ako v rozprávke. Teda toto by si mala prijať, že nie vždy je všetko dokonalé a ide hladko, uvolniť sa, netrápiť sa a potom to bude lepšie.

@nominativ viem, ze nevyziadane rady su najhorsie, ale chod za dcerou silno ju obím a podakuj je, ze je taka aka je a povedz, jej ako velmi ju lubis - nic viac nic menej a ze spolocne to zvladnete. Je normálne nebyt normálny a ty si dostala ako dar taku dceru, aby si osobnostne vyrastla a naucila si sa nieco, co ti nebolo dane ako malemu dietatu. Drzim vam palce (deti su tie najzranitelnejsie osoby na svete a zaroven najsilnejsie, dokazu odpustat a bezpodmienecne lubit). sprav prvy krok a porozpravaj sa s dcerou (neviem aka je stara), (skus si pozriet tento blog https://detijsoutakylidi.cz/) 🍀

@majah212 ja jej hovorím, aká je úžasná a ako veľmi ju ľúbim x-krát denne, ale keď si vezmem, že by mi manžel hovoril, aká som úžasná a potom aká som trafená na hlavu, tak čo si zapamätám? Má 5 rokov. Vždy po takejto afére sa s ňou rozprávam o tom, ako ma vie nahnevať toto tamto... Ako jej potom poviem hlúposti, ktoré poviem len pre to, že som nahnevaná a ani to tak nemyslím... Ale aj tak ma to zožiera, lebo niekoho ničiť a potom to látať je odo mňa hrozné. Ďakujem, pozriem si stránku. 🙂

Mna by zaujímalo, kolko z nas dokaze vobec lubit bezpodmienečne a vie čo to vlastne naozaj je 🤔

ja som pri prvom dietatku tiez bola velmi vykonovo orientovana. sice ked nesplnal moje tabulky, lubila som ho rovnako, ale vnutorne ma stvalo, ze kamaratkine dieta robi nieco, co moje este nevie. nakolko som bola a som sportovkyna, ocakavala som od svojho dietata, aby tiez bolo sportovo orientovane. od utleho detstva same sportove kruzky, v ktorych bol vzdy najhorsi a posledny, mohla som sa aj na hlavu postavit. vsade detom naposmech a ja som tym neskutocne trpela. vyrastol z neho inteligentny mlady muz, ktory hviezdi v matickych olympiadach a inych vedomostnych sutaziach, ktory sa nadchyna vedou, uci sa sam veci, o ktorych ja ani paru nemam. netusim, po tom to dieta je, ale som na neho hrda a vela ma moj syn naucil, ze clovek mieni, Pan Boh meni a kazdy sme iny a tento svet to potrebuje, aby sme ho kazdy niecim inym obohatili. ma 13 rokov a tiez s nim musim cvicit taku specialnu metodu, nakolko sme u neho zistili neurologicky problem, ktory sa mozno uz ani nestrati, tak budte rada, ze sa to u vasho dietatka podchytilo takto zavcasu a da sa s tym pracovat. teraz mam stvrte dietatko, 13mes,tiez sam nechodi, nerozprava, ale ja sa z toho vytesujem, ze je to take moje male babatko a najradej by som zastavila cas, aby takto ostal. na vsetko ma cas a bude taky, aky ma byt a bude to sprave a dobre, ako ho stvoril Boh❤️

Pises ze v 14m este nechodi. To je este vek kedy vela deti este nechodi, je to uplne normalne. Je mozne ze ma talent na nieco ine, co teraz este nie je vidiet.
Moj syn zacal chodit az v 16m, pohybovo velmi zdatny nie je. Teraz ma 2r ale rozprava nadpriemerne dobre a vie veci na urovni 4-rocneho dietata

Akoze... Nemam slov. Aj ste ma dojali uplne. 😭😭😭😭😭 VELMI PEKNE VAM DAKUJEM!!!! ❤️Zaobstaram si aj knihy, ktore ste odporucili.

@nominativ Velmi dobre robis, ze sa s dcerou rozpravas a vysvetlujes jej a ospravedlnujes sa za svoje slova ktore ju zranuju.
Presne ako povedala @majah212, deti odpustia znovu a znovu. Su neskutocne chapave. Ja nad tym vzdy zasnem, ze uz od narodenia vedia co je to pochopenie a odpustenie. Nikto ich to nemusi ucit.
A ja tvoja snaha o napravu sa raz docka odmeny. Ja mam podobny problem s tym ze na syna kricim. Fakt hlasno a s hnevom viem skriknut. Velmi sa snazim to ovladat. Zo zaciatku sa zdalo ze to bude marna snaha, lebo ked som sa ovladla a nezhukla, tak ta zlost vo mne doslova vybuchla a mala som chut niekoho prizabit. Ale vytrvala som a teraz po roku sa uz dokazem velakrat ovladnut a nekricat a necitim pritom ziadny hnev. Ide to stale lahsie a lahsie. Treba len vytrvat.

@angel993 krásne 👏

@uradnikova Ah už dávno ma nič nerozplakalo ale tieto krásne príspevky niektoré vaše áno. Som rád, ze táto generacia chce vychovať šťastné deti a nie výkonné. Výkon príde v pravej chvíli, ak je šťastie.

@slovakboy ty si nebodaj vykonny? 😆😆😆

@nurielka u mňa je to z časti o takej ochrane. Od malička sa na ňu pozerajú, akoby bola prepnutá (Ona je taká Pipi dlhá pančucha, ktorá ešte aj miluje celý vesmír a všetko prežíva 100nasobne) a ja mám odjakživa pocit, že ju pred tými debilnými pohľadmi a reakciami musím chrániť. A to tak, že v nej potláčam to, kôli čomu ju vlastne považujem za úplne jedinečnú. Bije sa to celé vo mne, jednak chcem, nech zapadne do "normálneho" sveta a jednak chcem, nech ostane taká výnimočná.

@nurielka vieš sú deti a deti ,môj syn chodil až posledný týždeň 18m , kebyže to nechám tak možno by chodil oveľa neskôr,zistila sa.mu hypotonia , bude mať 4 a má z toho asi ploché nohy,hrozí skolioza čiže .... Ku neuro/fyzio sa dostal ako ročný lebo ani nestvornozkoval , fyzio sa pýtala kde sme do vtedy boli