Neľúbim svojho syna
Dobrý deň, mám 2 malé deti do 2 rokov.
Staršia dcéra 1,5 ročná je vytúžené a milované bábätko, ktoré prišlo po potrate prvého syna. Zbožňujem ju, bojím sa o ňu a ľúbim ju od prvého dňa. Je to to najkrajšie a najlepšie v mojom živote.
Zároveň mám 3 mesačného syna. Stále viac si uvedomujem, že ja som ho vlastne ani nechcela. Celé tehotenstvo som pretrpela a čakala, nech je už koniec. Už vtedy ma ani výbavičku nebavilo chystať. Nedokážem si s ním vybudovať vztah. Niekedy je to fajn, ale väčšinu času sa do citov k nemu nutim. Nebaví ma starostlivosť o neho, všetko robím na silu a nepriamo ho vínim za to, že musím teraz behať okolo novorodenca zavretá doma, namiesto toho aby som behala po ihriskách, plavarnach a užívala si život s dcérou. Nebaví ma proste nič a stále opakujem ako nám s dcérou bolo dobre, keď sme boli bez neho. Strašné! Syn je krásne, zdravé a nevinne bábätko a mňa tieto pocity ubijaju a
neuveriteľne má trápi, že si neviem užívať materstvo a to, že mám 2 krásne a zdravé deti. Myslím, že mám popôrodnu depresiu, prípadne nábeh na ňu. K lekárovi však urcite nepôjdem. Ak sa tu nájde niekto, kto si prechádzal podobnými pocitmi a prešlo to, uvítam akékoľvek rady či názory. Ďakujem.
Ahoj. Prosím mala by si niekedy čas si zavolať? Mám to podobné a potrebujem to zo seba dostať...
@ivana119 ahoj, no u mňa to potom po pár týždňoch úplne prešlo. Ani psychológ, či psychiater nebol potrebný, ako tu väčšina zien radilo, takých, čo to nikdy nezažili... mne pomohol čas, kľud, nájsť si nejaký systém a hlavne asi tie hormóny sa dostali do normálu. Potom sa ten materinský cit sám od seba objavil. Hlavne, do ničoho som sa nenutila, prišlo to samo a prirodzene. Synček už bude mať rok a je to zlatíčko.
Nepôjdeš k lekárovi? A Tvoj muž to vie? Aby to neskončilo tragédiou.
Autorka, poradit ti neviem, ale tvoj pribeh nech je vystrahou pre vsetky, co maju novorodenca a uz zvazuju dalsie tehotnenie. Tie hlupe rady, co tu davaju na konovi, co najmensi vekovy rozdiel, partaci a neviem co - houby. Prve decko ukratene, druhe decko ukratene, nikto nevyhral.
Pre toto som druhe dieta zacala planovat najskor po 3-4 narodeninach prveho. Lebo to prve matku potrebuje pre seba tiez. Nie ze uboziatko sa len motka, uci chodit a meter uz s bruchom ako balon sa mu ani vtedy nevie venovat, lebo je na ceste druhe.
som prekvapena ale rada ze to tak dopadlo
@drahomirrra presne tak moja mama bola nehodou hneď po pôrode a dávali jej to aj najavo 🤦
@drahomirrra ahoj, určite je na Tom kúsok pravdy. Tie začiatky boli veľmi ťažké a skutočne som myslela zo začiatku, že to nedám. Ale bolo to len prvých pár mesiacov, tie sme vydržali a teraz to je oveľa lepšie. Takto spätne sa mi už ľahko hovorí, keďže to najťažšie máme za sebou, ale ja by som opäť išla do malého vekového rozdielu. My už máme to novorodenecké obdobie za sebou, nemusím riešiť milión spankov, kŕmenie v noci každé 2 hodiny, prvé príkrmy. Teraz uvarím jedlo vhodné pre mladšieho, zje mi ho aj staršia. Mladší je veľmi šikovný, už začína chodiť, takže na jar to už bude úplna paráda, so staršou sa už aj pohraju, Na Vianoce sme dokonca úplne v pohode spoločne piekli, upratovali. V noci už spíme. Cez leto ideme na dovolenku atď. Už by som nechcela mať napríklad teraz brucho, rodiť a zase sedieť aj so staršou doma. Je to dobre ako to je. Ale hovorím, ten začiatok bol extrémne ťažký, nie je to pre každého.
super,krasne spravy 🥰 uzivajte ❤️
Si úžasná! 👏👏👏
Autorka, som rada, že sa to u vás zlepšilo. Chápem, čo mi chceš povedať, ale v tvojej správe vidím skôr to "Ja, ja, ja, mne by sa nechcelo, ja, ja" .
Ja skôr píšem o potrebe malého dieťatka mať mamu pre seba, kým je maličké, sebecky si ju užiť, ja som stále názoru, že do 3 rokov to decko mamu extrémne potrebuje. Nie že mu ročnému mama doprace súrodenca a už je na druhej koľaji, za mňa je to strašné a veľa žien aj tu často píše, že tak dopadli ako deti a majú hotovú traumu. Ale každá máme evidentne inú skúsenosť a to je okej.
@drahomirrra No a veľa žien tu dáva deti od roka do jaslí, to zase príde mne veľmi skoro ako to, že majú deti s malým vekovým rozdielom. Ja mám rozdiel 21 mesiacov medzi deťmi a určite nebola prvorodená na druhej koľaji, rýchlo si zvykla na zmenu a ani si nepamätá obdobie, keď nemala brata. Venovali sa jej okrem mňa aj ocko a starí rodičia. Netreba hneď zovšeobecňovať, každá si to nastavíme ako potrebujeme, tiež neodsudzujem tie jasle, keď sa potrebujú vrátiť do práce, ale som rada, že moje deti mohli byť prvé 3 roky doma so mnou.
Boze čo si to za matku sa nehanbis takto pisať nerada sudim ludi ale ty čo tu pišeš hrozne joj tak strašne mi je luto toho chuďatka ze hneď bi som si ho prituľila k sebe a dala mu všetku lasku a to ktomu mam 4 male deti ktoru maju 7,5,2,a10 mesiacov a som za ňe vďačna a nevimenila bi som ich za ňič nasvete a dali im aj to posledne čo bi som mala chudatko je mi ho veľmi ľuto že ho je ho sebecka mama neľubi 😔😔 a este k tomu aj rozdieli robi medzi deťmi fujjjjj 🤢🤮hanbi sa !!!!!
@drahomirrra no ja mám jeden a pol roka medzi deťmi a teda určite nebolo ani nie je žiadne moje dieťa ukratene..keď bolo treba oboch nosiť naraz tak som oboch naraz nosila. Keď bolo treba oboch stískať, tak som oboch stískala, keď sa bolo treba s každým inak hrať tak som našla spôsob ako sa s každým inak hrať.. nikdy na seba nežiarlili a veľmi rýchlo sa naučili deliť... teraz sú najlepší kamaráti, hrajú sa spolu, starší pomáha mladšiemu s učením, v škole sú spolu cez prestávky... podľa mňa je to super mať malý vekový rozdiel len sa treba snažiť...
Každý má svoj problém niekto sa fixuje na menšie, lebo ho viac potrebuje, druha je rada, že staršie je väčšie a má bližší vzťah k staršiemu dá sa s ním viac hrať, komunikovať a berie menšie ako brzdu, ktorá bráni vo venovani sa staršiemu.
Ja mám kamarátku čo má 3 deti dosť po sebe je pedadog, psychológ a tiež mi povedala, že tretie je úplne iné a dlho si k nemu hľadala cestu.Povedala,že prvé 2 sú jej krvná skupina povahovo, tvorivé duše a tretí je ako, keby nepatril do ich rodiny a najviac s ním bojuje a nevie sa naladiť na jeho strunu už roky.No vidíš a psychológ a nevie si poradiť.Ale to, co píšeš, že si ho ani nechcela...je silné.Ak by Ti ho teraz niekto na týždeň zobral možno by si prečítala ako ti chyba.
Niekto sa vie postarať bez výčitiek aj o 3 deti druhú ženu trápi, že niektoré dieťa odsunula kvôli ďalšiemu.
Určite by si mala ísť minimalne k psychologovi