Nenapĺňajú ma rodičovské povinnosti: hľadám porozumenie
Ani neviem, kde zacat a ako to opisat...zboznujem svojho syna a je to najvacsia laska na svete, som stastna, ak je stastny aj on, tesia ma vsetky jeho milniky a uspechy, som tu vzdy pre neho...ale vsetko ostatne okolo rodicovstva ma jednoducho nenaplna. Hranie sa s dietatom a vymyslanie roznych aktivit, uspavanie, obliekanie...pripadam si ako otrasna matka. Poznam zeny, ktore si vsetko okolo materskej, rodicovskej a staroslivosti okolo dietata uzivaju a potom som tu ja, ktora iba tak preziva. Neznasam vsetky hernicky, skusala som kurzy pre male deti, ale vobec ma nebavia tieto skupinove aktivity, kde treba stale spievat, tancovat, tlieskat a podobne...nemam ani zaujem nejako nadobudat "mamickovske" kontakty napr. na ihriskach, lebo sa mi vobec nechce bavit o tom, kolko dieta je, co je, kolko kaka, ake bolo moje tehotenstvo a kde som rodila...Mam pocit, ze som sa ocitla vo svete, kde som uplny outsider.
Pripájam sa do klubu 😁🍀
Absolutne nič si z toho nerob. Ja som si odkrutila pri prvom dieťati tieto mamičkovske "povinnosti" lebo to bolo prve dieťa, bolo to niečo nove, bola som neskusena, vyplašena a neviem čo ešte.... a bolo nas v baraku mladych mam viac, tak som sa proste "viezla" na tej mamičkovskej vlne ....ale pri druhom dieťati som nemala potrebu už vyhladavať nejake aktivity/pokecy/temy. Všade sama s kočikom. Ked pokec ,tak len zdvorilostne u lekarky a zo všerkych debat na ihrisku o papani,kakani a spol.som doslova utekala. Liezlo mi to na nervy a nestala som o socialny interakciu uz len na temu "dieťa". A neznamena to ,že svoje deti nemilujem. Len proste som došla do bodu/pocitu ,že potrebujem byť viac ako "len mamina" 😉 a takisto sa nehanbim priznať,že mi moje dedti vedia liezt na nervy a su dni kedy by som ušla na samotku do hôr uplne bez vyčitiek 😜
Jaaaj moja, veď ty si úplne normálna mamina! To že sa nechceš zúčastňovať trápnych herničiek, skackať tam s malým, kvákať s ostatnými o hovienku... je predsa úplne normálne. Vieš si predstviť že to robia naše mamy, babky? Úplne bude stačiť, keď budež žiť normálny život a tvoje dieťa bude pri tebe, s tebou... Pri bežných činnostiach sa toho naučí oveľa viac. Zapájaj ho do drobného upratovania, pečenia, choďte do prírody, pozorujte ju spolu, objavujte... To všetko čo si spomenula je len obyčajný biznis na mamičkách. Ja som to mala jednoduchšie v tom, že samotný môj syn od útleho detstva odmietal takto šaškovať. Mal niečo okolo roka, chodili sme len na detské plávanie. Tam všetky tie tanečky okolo toho úplne zaťato odignoroval. Prišiel predsa plávať, nie tancovať 😁 Tak sme sa pekne (aj napriek pohľadom inštruktorky) odpojili a vedľa sme sa zatiaľ ponárali, plávali... Normálne si užívaj ako rastie, zabávajte sa, objavujte a nepozeraj na to čo robia ostatné mamičky. Za posledné roky je to neskutočný masaker čo ste si na seba navymýšľali 🙈
A ešte dodám, nie, tvoje dieťa nebude asociál. Socializácia u detí sa začína rozvíjať okolo 3.roku veku! U niektorých aj neskôr. Chodiť s bábätkom na tanečky, angličtiny, kadejaké komunity kvôli jeho socializácii jen úplne mimo. Teraz potrebuje hlavne vytvoriť pevné vzťahové väzby s najbližšími osobami 😉
Toto nepoznam, mne sa rovno narodili dve, muz na vojenskej sluzbe (absolvent VS, takze na rok) a je som sama horkotazko zvladala vsetku tu pracu okolo princezniciek. Vobec som nemala priestor dumat nad sebou a svojimi pocitmi, kazdy vecer som od unavy padala na hubu... Ale ked trosku podrástli bolo fajn, ze boli dve, vedeli sa spolu zabavit. Teda zvacsa, obcas sa pochytili o babiku, tahali ju jedna druhej z ruky, pričom na zemi lezala druha, presne taka ista. Neskôr sa občas vadili a nadávali si, uplne najhnusnejsia nadavka podla nich bola "Ty osoba!" To sa mi uz ta urazena stazovala s placom.
Co ti poviem? V tom obdobi som rada spominala na casy, ked som ich nasla tam, kde som ich polozila...
A tiez si myslim, ze som bola nanic mama, tiez ma nebavilo hrat sa s nimi s babikami, ci do aleluja kreslit to iste.
Nie, nie sme zle mamy, ved nie sme stroje a mame svoje potreby....