Neviem sa vyrovnať s tým, že budeme mať len jedno dieťatko

teš sa aj z jednej nech je zdravá. Aj tvoja cela rodina a nech vám robí len radosť.

Si predstav, že by ostal s dvoma deťmi sám tvoj muž. Predstav si, že druhé dieťa by sa narodilo postihnuté alebo nejako choré, keď aj s týmto boli problémy. Známa mala už dve veľké deti, ale túžila po bábatku, muža presviedčala roky, nakoniec privolil. Tretie dieťa sa narodilo s nejakou genetickou mutáciou, má 10 rokov a je na úrovni 2ročného dieťaťa. Perspektíva zlepšenia žiadna. Muž to nezvládol, opustil ich. Ja viem, že je to ťažké, ale prečo tak strašne potrebuješ pokúšať osud, tomu nerozumiem.

@mimikarol no práve, ze mozno aj nejaky problem mame, resp. ja, pozitivne testy boli 2x,ale menzes dosiel. Som aj objednana k lekarovi, ale cakacky su neskutocne😓moja gyn. porobila vsetky testy, ktore mohla, ale tie su ok, takze problem je bud hematologia alebo imunologia.

@yoxinka preto som sem napisala, aby mi baby napisali iny pohlad na vec, aby som si to v sebe nejako usporiadala.

A nemôžete si adoptovať?

Ja mam opacnu situaciu, deti viac, ako som si vedela predstavit. Ale stalo sa mi nieco take, ze ked som otehotnela 3.x, tak dcerka velmi tuzila po sestricke a ked sme sli od lekara a povedal, ze chlapcek, tak mi plakala velmi, sklamana bola. Popravde, ja som to s nou velmi prezivala a nevedela som sa stotoznit s chlapcom, bola som nastavena, ze urcite to bude dievca a mame "vybavene" aj s "bonusovym" dietatkom. Syncek sa narodil a je to zlaticko, dcerka ho zboznuje. No a pointa je ta, ze ako sa on narodil, ja som strasne tuzila vnutorne este po jednom, ako blazniva. Som si hovorila, hormony. Dokonca sme s muzom spavali po sestonedeli bez ochrany, on bol presvedceny, ze sa nic nestane, vsakze a ja som to nejak nechala tak, ze vsak uvidime. Potom, ako zacali drobcovi ist zubky, tak som zmenila nazor a zacali sme davat pozor, nastastie. Lebo hned potom som dostala menzes, ten poslednykrat na ostro by bol fakt osudny. A tak som to v sebe nejak stale riesila. Cyklus mi siel ako hodinky, v ramci mojich moznosti, merala som si bazalnu teplotu, ovu testy robila a fakt sa priznam, ze tajne som dufala, ze sa ovu vyskytne skor. A proste "stane sa". My mame v tomto "vyhodu", ze sa riadime plodnymi a neplodnymi dnami a manzel proste vie, ze u mna 10 DC sa nikdy nic nestalo, mavam ovu dost neskoro, dlhe cykly. No a mna tlacil aj vek, som si hovorila, ze ak do roka nic, tak asi nic, uplne vedome by som do toho nesla akoj muz uz vobec nie. A dcerka stale basnila o sestricke, ze sa modli za nu...🙈. No jedneho pekneho dna sme dostali covid, nasledne dalsiu virozu a po nej totalne rozhodenie teplot, ziadny hlien, netusila som, co sa deje v mojom tele a 11 DC (myslela som, ze som len 10DC) sa to stalo. Teplota mi potom vyskocila az o 10 dni, tak som sa rozculovala, ze kde ta ovu vlastne je, ale brala som lieky, co sa v tehotenstve nesmu brat, tak som pre istotu urobila tehotensky test. A bum, bolo to tam. Aktualne som v 23-24tt., zazracne sa mi zlepsil zdravotny stav, mohli mi vysadit lieky a cakame dievcatko. Ak dobre vsetko skonci, tak ked drobcek bude mat 3 mesiace, oslavim 40-ku 🙃. Na tesno. Viem, ze po porode ma caka relaps, s kazdym dalsim tehotenstvom to mavam horsie, ide o autoimunitnu hypertyreozu. Ale ja verim Bohu, ze to nejak zvladneme. Takze neplanovane mame deticky 4 (ja uz to beriem tak, ze to stvrte proste mame), len chcem povedat, ze ono sa to moze zmenit a nemusi byt nic definitivne. A chcem Ti povedat tymto pribehom len tolko, ze rozumiem tomu pocitu, co mas, taku tu nespokojnost v dusi, pocit neuplnosti, ci ako. Teraz sa mi zda, ze som sa upokojila. Ty to mas asi podobne v sebe. Ze ta dusicka tam mozno niekde caka a ze ma prist ku Vam. Toho pocitu sa tazko zbavuje. Mne to vobec neslo. Manzel vobec nevie o tychto mojich tuzbach, a ked by vedel, myslel by si, ze som sibnuta. Mame to tiez s financiami natesno, s bytom natesno a tak celkovo, zdravotne je tam riziko. No u nas to je aj o viere a dovere v Boha, ako niekoho, kto nas presahuje a velmi dobre vie, co robi. Ze je to dobre pre nas. Pre Vas ma tiez nejaku cestu, akus mu to odovzdat do ruk. Aj ten pocit, ktory mas, tu tuzbu, aj tie strachy okolo. Mozno dostanete dar ako my alebo milost sa s tym zmierit, upokojit svoju dusu. Keby ste mali aj to jedno dietatko, ze sa s tym dokazes vysporiadat. S Jeho pomocou. Ja Ti to viem podat len takto, z pohladu viery, co mne pomaha. To racionalno okolo toho, nepomaha...

@acrobaleno s tym muz nesuhlasi, navrhla som to.

@nevenka ďakujem, hľadala som niekoho, co to tiez prezil, alebo preziva. Skusim Ho este poprosit o požehnanie♥️

Ja mam síce dve deticky horko ťažko, ale tiež som túžila po veľkej rodine. Moj manzel ked toto všetko prežil so mnou tak o treťom uz nechce ani počuť. Tiez mam take dni, ze ked vidim susedky tak mi je smutno. Lebo každá tu ma 3 aj viac deti. Jediná som tu ktorá a len dve. Som šťastná, ze mam aspon tie dve a su zdrave . Niekedy treba sa zamerať na iné aby sme nemysleli na to. Syn v skole je jediný co ma len jednu sestričku, kazdy ma viac súrodencov. A preto som sa zamerala na školu a idem študovať vysku. Aby som nemyslela na to. Tak skúste sa aj vy zamerať na niečo iné. Napríklad praca, štúdium alebo hocičo nejaké koníčky

My sme tiež chceli 3 deti ostali sme pri 1. Z mojej strany je blok a umelé oplodnenie z mojej strany neprichádza do úvahy.. Ako všetko aj toto potrebuje čas... Nakoniec sme zistili, že nám to všetkým vyhovuje a sme šťastní, tak to totiž malo byť a ten hore to vedel ☺️

Ja som zas z opačného brehu.Nechcem ani jedno.Keby aj náhodou nejakou velmi velkou náhodou,síce neviem akou ale to je jedno by som mala, tak fakt iba to jedno.Neviem,možno je to tým že som sama jedináčik a vždy mi tak bolo dobre.Ja zas nechápem ako sa dá napr lúbiť viacero detí narovnako ja by som to nevedela.Iba na to jedno by som sa vedela zamerať . Ved aj manžela manželku má človek len jednu jedného a lúbi ju.Teda pokial to neni nejaký junec čo stále niekoho strieda.Názory sú na toto rôzne a kažý to máme inak

@liusa82 necitili ste sa sama, ked ste boli mala?

Ja ti držím palce, možno sa pošťastí. Chápem tvoje pocity, Sama v sebe riešim, či ísť do druhého dieťaťa, či nie..Stále nie som rozhodnutá.

Samozrejme, baby ti tu budú písať, že máš rešpektovať mužovu voľbu a podobne, ale ak nie ste vo finančnej núdzi, prečo by aj on nemohol rešpektovať tú tvoju? Potom ti tu napíše Lenka o smrti a o tom, že by si sa druhého nemusela dožiť - baba, ktorá čaká tretie a evidentne ďalšie a ďalšie deti mať bude. To je proste celé nefér a úplne scestné.

@autor Nie,ja som nikdy nechcela súrodenca vždy som sa so strachom pozerala mamine na brucho či jej náhodou nerastie😀 Jedine čo by som prijala tak sestru.Z brata by som sa asi zrútila.Ale zase tie velkopočetné rodiny aj obdivujem.Postarať sa o to, aj kriku tam musí byť vela.Ja mám rada skôr tiché,kludné prostredie

A čo adopcia?

Neboj, zmieriš sa s tým, aj ja som sa zmierila 🙂 chápem tvoju túžbu mať dve deti, aj môj muž sa zaťal, myslela som si, že to nepredýcham nikdy a hop, už pár rokov som s tým viac-menej v pohode, ja niečo vyše 40 rokov, dieťa dospelé, samostatné, venujeme sa jeden druhému, záľubám, neriešim soplíky, plienky...

Prezivam presne to iste 😪 neviem ci sa s tym da zmierit ale tiez si vravim ze som vdacna "aspon" za to jedno 🙏

Ale ved este to moze prist. A musite si povedat, vzdy lepsie aj to jedno dieta ako xiadne. Mozno raz budete babka 3 vnucencom a budete sa musiet obracat.

Ja si myslim,ze vsetko ma svoj dovod,preco sa nam to deje. Pozri sa na to tak,ze by si otehotnela,mala komplikacie,prve dieta by si si neuzila,muselo by byt obmedzovane vo vsetkom. Nebud sebecka a bud vdacna aspon za to jedno. Co mame povedat my,ktore nemame ani len jedno jedine dieta. Vsetko na svete by som dala aspon za jedno a potom tu citam nejaku pani,ktora po komplikovanom tehotenstve fnuka za druhym dietatom. Namiesto toho,aby dakovala bohu,ze si moze v zdravi uzivat jedno dieta. Z mojho pohladu je to velmi sebecke. Mysliet len na seba a svoje naplnenie. Nemyslis na muza,co musel on prezivat a nevedel ti nijako pomoct? Nemyslis na to dieta,ktore mohli prist o mamu a pretlkat sa zivotom same? Cim skor si to zrovnaj v hlave,lebo coskoro pridu sproste otazky z okolia,preco nemate druhe a kedy bude druhe....pokiak sa psychicky nedas doporiadku,tak pri tychto otazkach budem vzdy kolabovat.

Mala som 30 a veľku tužbu po 3dieťatku.Mala som 2zdrave a bezproblemové tehotenstvá.Tretia dcerka sa nam narodila v 8mesiaci s detskou mozgovou obrnou.Neskor sa zistil aj autizmus.Dcerka ma 8 a mentalne na rok apol stare dieťa.Teraz mam dieťa navzdy .

Ja si myslím, že vo vzťahu by sa mal robiť kompromis. My s manželom máme tiež na veci častokrát úplne odlišne názory ale treba sa o tom baviť a nájsť riešenie aby boli objala spokojný a nie len že, NIE, a hotovo. Možno by sa dalo napr nejaké dieťatko adoptovať keď sa boji, že už by sa nenarodili zdravé alebo môžete vyskúšať nejakú pestúnsku starostlivosť alebo to len predsa ešte skúšať a keď ani tak nevydá, sa zmieriť s jedným ale je to aspoň forma kompromisu, mozno keď budeš mať o 5rokov viac sama ďalšie dieťa už nebudeš chcieť. Aby si teraz plakala každý mesiac, keď máš svoje veci. To je dosť vážna vec, celý život môžeš byt potom nešťastná a môže sa to časom preniesť aj na rodinu a tvoje dieťa. Teda keď je to naozaj tak, že Ťa to tak trápi. Ja sa do tvojej kože zatiaľ neviem vcítiť, mame jedno a keby sa nedarí ďalšie, viem určite že by som sa cez to preniesla a časom ani nespomenula, veď je toľko šťastných rodín čo sú 3ja 😊

Ak je cítite potrebu vyrovnať sa s tým, že ďalšie dieťatko nebude, či aspoň prijať nateraz, že manžel nechce, myslím, že práve na takéto problémy je skvelá psychoterapia. Sama som si terapiou prešla a veľmi pomohlo. Ak by vás zaujímalo, ako to funguje, rada doplním.

Z vlastnej skusenosti ti poviem.... Uplne ta chapem, ale tes sa z toho, co mas. Nic sa neda vynutit. Clovek nikdy nevie ake nestastie ho zachrani od vacsej pohromy. Ber to tak, ze sa ti deje to najlepsie v zivote. A ak sa nieco nestane, tak to ma asi nejaky dovod. Mozno by pri druhom boli este vacsie problemy...nelutuj, rob maximum a bzde, co ma byt. Viem, ze citom sa neda rozkazat a materinsky pud je velmi silny, ale nikto nema vsetko, to vsak neznamena, ze nemas dost na to, aby si bola stastna. Netrap sa, nikto nevie, kolko tu este bude, fakt to nestoji za to... Ak mas mat to druhe babo, tak urcite pride, ak nie, tak by ti aj tak nic nepomohlo. Urcite k tomu raz dospejes, lepsie cim skor, cas je cenny... Prajem ti vela sil.

Čo by som ja dala za jedno...

A prečo tak tlacis na pílu? Aj my sme pôvodne chceli. Ak chceš boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch. Sme rodina zo samých jedináčik och. Je to fajn. Radšej živá matka jedného, ako mŕtva matka dvoch.

Jedno je malo, dve su vela 🙃🙃🙃 bud vdacna za jedno, krasnu malu rodinku, bud vdacna a sustred svoje myslienky a silu tam, kde bude zhodnotena...

Tak skusit adopciu.
Chapem, ze tuzba je velka, ale pouzi racio a po case to snad prejde, dojde to raz aj do srdca. A skus sa spoliehat na Boha, ked v neho veris, ze on vie preco to tak je, hoci my nevieme. Niekedy sa veci ukazu az neskor. Trochu Ta to oslobodi.
My sme chceli 3.neskor, ale prislo neplanovane...a nakoniec dobre, lebo neskor pri mojich problemoch by uz asi vobec nebolo. A rovnako tuzba po dievcatku pri 3chlapcoch...prisli pocity, odisli, prisli, odisli...uz som s poctom a ako to vyslo zmierena.
Jedno dieta je "pohoda", dve deti uz je velky rozdiel...a ci 2, 3,ci 4...to uz podla mna jedno. Ked mam len jedneho doma, ze je chory napr...to je taky klud, pohoda...nema sa s kym bit, natahovat, mozem sa mu plne venovat...

Netlačila by som muža, do niečoho, čo nechce. Co ak si dieťa proste vytrucujes a potom prídu akékoľvek komplikácie (tvoje zdravotné, zdravotné dieťatka, finance, časové, vychovne...), a celé sa to otočí proti tebe/proti vám? Co ak ti bude muž vyčítať, že si ho do toho dotlacila? Úprimne? Ja nechápem dnešný trend, kedy sa ženy pretekajú, ktorá porodí viac detí. Kým sú malé, je to ešte ok, no každé dieťa raz vyrastie a naozaj platí, veľké dieťa, veľké problémy... Som učiteľka. Som toho názoru, že radsej mať jedno dieťa, vychovať ho v normálnej a harmonickej rodine a poriadne. Niekedy je lepšie neísť hlavou proti múru...