Nezvládam materskú - cítim sa nešťastne a depresívne
Ahojte, potrebujem sa vyrozprávať. Nezvládam materskú. Cítim sa nešťastne, depresívne, neviem si na nový život s dieťaťom zvyknúť, trápim sa. Dcéra ide mať dva roky. Bola plánovaná, veľmi sme ju chceli, tehotenstvo bezproblémové. Narodila sa však trochu predčasne a práve toto dnes vnímam ako začiatok všetkých problémov. Milión doktorov, kontrol. Pôsobí ako zdravé dieťa, ale všetky tie kontroly na mne zanechali hlbokú stopu. Dlho sme s ňou cvičili, veľa pri tom plakala... Tie neustále otázky doktorov, čo už robí a čo nie... Keď si v karte prečítate "pomalší vývin" alebo neustále riešite, že jej chýba nejaká látka v krvi. Riziková, metabolická ambulancia, psychomotorický vývin. Tam zaostáva o toľko, tam o toľko. Treba si všímať, ako tlieska, ako sa otáča, čo hovorí, ako sa pozerá. Odolnejší človek by to zvládol, ale ja som úzkostlivá, už predtým som mala problémy s depresiami a do toho som ešte aj pedant... Hrozná kombinácia a výsledkom je, že to akosi nezvládam. Mám veľkú podporu muža, pomáha mi, ako sa len dá. Ide skôr o to, čo cítim. Prestala som veriť, že je moje dieťa v poriadku, veľmi si ho všímam, porovnávam. Hnevá ma, keď mu nejaké veci nejdú. Všímam si, ako sa vonku správa, všetko sa mi zdá zvláštne. Už som mu prisúdila asi všetky možné diagnózy a vnútorne sa pripravujem na to, že má nejakú formu autizmu. Žiadny doktor mi to nikdy ani nenaznačil, ale všetko mi to akosi zapadá. Oneskorená reč, motorika, záujem o zvláštne veci na ihriskách, je toho viac. Manžel ani rodina to nikdy ani nespomenuli, je to vnútorný pocit a sčasti to mám aj vsugerované skrz tie návštevy doktorov. Výsledkom toho je, že sa dcére snažím fakt venovať a občas sa cítim ako nejaký stroj. Doktorka povie, aby sme kreslili a kopali si loptu, tak sa to snažím robiť a veľa od toho očakávam. Ďalšia povie, aby som ju naučila pochopiť viac slovies, tak na ňu jednoslovne rozprávam, gestikulujem a pripadám si fakt čudne. Lebo sa snažím robiť, čo mi povedia, aby som nič nezanedbala, ale zároveň ma to stojí hrozne veľa energie. Cítim na sebe hrozne veľkú zodpovednosť, nechcem nič pokaziť, to je to moje pedantné ja. Na druhej strane, moje úzkostlivé ja sa z tohto všetkého z času na čas zrúti, vyplačem sa a rozmýšľam, ako z toho celého von. Bývame v meste, nemám tu kamarátov, jediný kontakt je rodina, ktorá býva ďaleko. Korona mi neprospieva, lebo nechodíme ani na žiadne krúžky. Zacyklila som sa v svojom svete a vo svojich pochybnostiach. Ale aby ste nemali pocit, že chodím ako bez duše. Naopak, snažím sa fungovať čo najnormálnejšie, variť, upratovať, starať sa, chodiť na prechádzky. Veľa malú chváliť a keď zaspí, neviem sa vynadívať na to, aká je krásna, pusinkujem ju a veľakrát si aj poplačem - od dojatia, že ju mám, ale aj od strachu, či bude v poriadku a či sa skôr či neskôr nezložím. Dlhé roky, a aj počas tehotenstva, som brala antidepresíva, ale teraz ich už asi polroka nemám. Ale nechcem ich znovu brať, môj problém je inde - ja sa cítim strašne neistá, nemám žiadne sebavedomie, prežívam obrovské obavy o to, či bude v poriadku alebo bude mať nejakú diagnózu. Pýtam sa samej seba, ako to zvládnem. Cítim sa neskutočne smutne, bez východiska, akoby som každý deň len čakala, či sa niečo nové naučí, či začne rozprávať, kedy sa naučí piť z pohárika, kedy nás vyradia z nejakej ambulancie. Je to množstvo rôznych obáv. Budím sa s tým, aký program mám zase vymyslieť, čo robiť, aby napredovala. Neviem, je to dosť na prášky a niekedy dúfam, že nie som jediná mama, ktorá to prežíva takto ťažko.
Stručné zhrnutie
- Popôrodná úzkosť a depresívne pocity sú častou reakciou po náročnom pôrode a po sérii vyšetrení; dostupné riešenia zahŕňajú kontakt s pediatrom, psychológom alebo psychiatrom a včasné odborné vyšetrenia (psychomotorické vyšetrenie, rediagnostika).
- Terapie odporúčané v diskusii zahŕňajú kognitívno-behaviorálnu terapiu (KBT), psychoterapiu podľa Virginie Satir a rogeriánsky prístup; alternatívy sú obnovenie liečby antidepresívami po konzultácii s psychiatrom alebo dlhodobá psychoterapia.
- Praktické kroky, ktoré rodičia uviedli ako užitočné, sú zapojenie dieťaťa do kolektívu (jasle/škôlka), hľadanie lokálnej podpory (rodina, skupiny ako Vnímavá výchova) a overenie zdravotných údajov cez aplikáciu zdravotnej poisťovne.
Najčastejšie otázky
Q: Ako zistiť, či sú obavy o vývin dieťaťa opodstatnené?
A: Konzultujte pediatra a žiadajte psychomotorické vyšetrenie alebo specialistu v rizikovej/metabolickej ambulancii; ak je podozrenie, pokračuje sa v rediagnostike a včasnej intervencii.
Q: Kedy vyhľadať psychológa alebo psychiatra pri popôrodnej úzkosti alebo depresii?
A: Ak sa úzkosť, smútok alebo zhoršenie fungovania opakuje alebo pretrváva, odporúčali viacerí diskutujúci vyhľadať psychológa alebo psychiatra; v diskusii spomínali KBT, psychoterapiu podľa Virginie Satir a rogeriánsky prístup ako konkrétne smery.
Q: Pomôže dieťaťu a rodičom nástup do jaslí alebo škôlky?
A: Viaceré príspevky uvádzali, že kolektív v jasliach/škôlke pomáha sociálnemu rozvoju dieťaťa a uľaví rodičom, pretože dieťa sa učí sociálne zručnosti a rodič získa čas na oddych.
Q: Čo robiť, keď ma lekári neustále posielajú na vyšetrenia a mám z toho úzkosť?
A: Rodičia odporúčali počúvať aj svoj inštinkt, ale zároveň overiť frekvenciu a dôvody vyšetrení u pediatra a cez aplikáciu zdravotnej poisťovne skontrolovať, aké výkony boli vykázané zdravotnou poisťovňou.
Q: Môžu online príspevky o tom, že dieťa je nechávané bez dozoru, spôsobiť zásah sociálnych služieb?
A: Diskutujúci varovali, že sociálna kuratela môže preveriť podnety; tiež upozornili, že verejné príspevky, screenshoty a IP adresy môžu byť použité pri sťažnostiach.
Q: Aké online zdroje alebo skupiny rodičia odporúčali pre praktické rady?
A: V diskusii bola odporučená Facebook skupina Vnímavá výchova a diskusné fóra ako Modrý koník na získanie rád, aktivít a podpory od iných rodičov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Popôrodné úzkosti a obavy z oneskoreného vývinu sú bežné a často súvisia s náročným štartom (predčasný pôrod, množstvo vyšetrení).
- Odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc: pediater, psychológ, psychiatrička a včasná intervencia (psychomotorické vyšetrenie, rediagnostika) sú považované za vhodné kroky.
- Zapojenie dieťaťa do kolektívu (jasle, škôlka) a podpora od rodiny alebo skupín typu Vnímavá výchova sú praktické riešenia, ktoré rodičom uľavujú.
Sporné názory
- Jedna strana radí uvoľniť sa, prestať dieťa „sledovať podľa tabuliek“ a dôverovať jeho tempu, zatiaľ čo druhá strana zdôrazňuje potrebu skorého odborného vyšetrenia a rediagnostiky, ak rodič pociťuje obavy.
- Niektorí diskutujúci tvrdia, že rodičovské správanie (frekvencia kontrol, alkohol alebo nechávanie dieťaťa bez dozoru) môže viesť k zásahu sociálnych služieb, zatiaľ čo iní poukazujú na to, že jediný príspevok na fóre zvyčajne nestačí na právne kroky; obidve možnosti boli v diskusii prezentované.
Otvorené otázky
- Ako jednoznačne odlíšiť bežné oneskorenie vývoja od poruchy ako autizmus v batoľacom veku bez viacerých odborných vyšetrení?
- Kedy je vhodné obnoviť liečbu antidepresívami versus pokračovať len v psychoterapii pre rodiča s dlhodobou anamnézou depresie?
- Aké konkrétne dôkazy stačia pre sociálnu kuratelu pri preverovaní podnetu z online príspevku?
Spomenuté značky a firmy
metabolická ambulancia, riziková ambulancia, institut virginie satirovej, Vnímavá výchova, Modrý koník, zdravotná poisťovňa, sociálna kuratela
Spomenuté produkty a metódy
antidepresíva, KBT, psychoterapia podľa Virginie Satir, rogeriánsky prístup, psychomotorické vyšetrenie, rediagnostika, MMR (očkovanie), aplikácia zdravotnej poisťovne, jasle, škôlka, dlhodobá psychoterapia, včasné vyšetrenia
Miesta a osoby
Dunajská Streda, Cyprus, Anglicko, Vnímavá výchova, sociálna kuratela, psychologička, právnička, psychiatrička
@damiq Bože ty si totálna krava vypatlaná.Tvoje dieťa je preto také lebo sa mu ani nevenuješ...vidíš len seba.Predpokladám že čoskoro ho začneš mlátiť zato že vrieska..Matkám prepne žs 3roky doma nič nerobia?fúha to kde si nabrala?tebe preplo už očividne skôr,smutné že nezvládáš svoje vlastne dieťa.Nemám ani slušného slova čo by som ti nato napísala.Žiješ životom aký si mala predtým ako sa ti narodil?už to o tebe vypovedá..ani sa nečudujem že je to dieťa také aké je,je take len vďaka tebe ty krava!
@damiq Vysnívala si si dieťa s ktorým si dáš každý deň storičko, selfie na FB ako tvoje pseudokamosky, ale poviem ti pravdu, ak ti to nikto nepovedal, dieťa nie je módny doplnok! A odpoviem ti nie, rodičia ma do 7 rokov nikdy nenechali samú a to mám 30. Ak teba rodičia ľúbia, tak ako ty ľúbiš svoje dieťa, nečudujem sa.
Milá @autorka, si určite skvelá mama, lebo robíš pre svoje dieťatko len to naj. Rozumiem ti celkom o čom hovoríš, tehotenstvo som doslova "pregrcala", syn sa narodil skôr, diagnóz mal najviac na pôrodnici. Tiež bol "pomalý", dlho nechodil, má skoro 2,5roka a nočník je preňho bubák, z pohárika piť čosi, veď by sa utopil. Nespí sám v izbičke, bojím bojím, keď počuje iné dieťa/dospelého hovoriť hlasnejšie plače ako lelek. Ale vieš čo, vždy keď mi niekto povedal, že prečo je "taký". Ja som len odvetila: Lebo ty si dokonalý.... Kedykoľvek sa budeš mať chuť vyrozprávať, napíš mi......🙂
@damiq ja odpoviem tvojmu manželovi, prečo toto robi a prečo je taky. Lebo je vas odraz, vase zrkadlo. Co ste chceli z vášho syna? Zlate pokojne dietatko, ked jeho rodicia su klbka nervov, ktorý neznášajú piskot svojho dieťaťa?
Ako uplne skvelw veci sa na teba prilepili z výchovy v zahranici👏👏👏
Tadaaaa..... tvoj syn je výsledok.
Veľký problém je v tom, ze vas zivot sa nezmenil. Vy ste odmietli prijať vase dieta. Preto pisti kričí a volá ,,HAAALOO MAMI OCI JA SOM TU"!!!! chceli ste ma, prečo ma ignorujete???
Preto kričí! A ak si toto neuvedomite, dopadne to zle
Cez deň po ulici s kamarátmi, vy so susedmi po návštevách hore dole, kedy s nim trávite cas? A ako? Kedy sa mu venuješ? A ak popijate , logicky nemáte energiu a nervy na dieta. Viest takýto život je dosť náročné a s dieťaťom to musi byt fakt masaker. Taky zivot som si chvíľu odskusala- ako bezdetna. A mala som co robit aby som to stihla dospat.
Takže nemusíš sa zo svojho dieťaťa posrat, ale mohla by si sa spamätať a trochu si uvedomiť ze si uz MATKA a ze za správanie svojho dieťaťa si môžte len vy dvaja s manželom. Je to výsledok vašej ,,vychovy/nevychovy".
@maximilie strasne je nechapava osobka. Najviac jej vadi ten spomenuty alkohol. Vobec jej nedochadza ze je uplne jedno ci sa ide v noci modlit k susedom ci si da pohar vina alebo flašu. Moze robit co chce to nikoho nezaujima. Ale zodpovedna osoba nenecha male dieta same doma . . A nemala by sa stym svojim super systemom moc machrovat vo svojom okoli lebo to bude vysvetlovat socialke ked im kazdy zavidi ..
@damiq ty si uz dohodni to vyšetrenie. Nemam ti čo zavidiet. Nemas vobec uroven. Tu si nekupiš. Sa zamysli nad sebou aka matka povie na svoje male dieta ze je najhnusnejšie? Chlpata nie som mala som laser tela 😂aj upravena som asi ti to vinko nerobi dobre uz sa ani v zrkadle nespoznavaš. A kojim len mojho rocneho krasneho syna ktory je jedno stastne dieta štastnej mami. Ty uz radsej nic nepiš lebo len seba zhadzuješ.
Toto je presne ten prípad človeka, ktorý by deti radšej nemal mať (samozrejme myslím damiq, nie autorku). Dieťa nie je doplnok, ktorý bude ticho sedieť a pózovať na fotky na storky, nech všetci vidia, aká sme dokonalá rodina. Ono nestačí dieťaťu kupovať značkové oblečky a hračky, ale venovať sa mu a vychovávať. Keď dieťa nechávaš samé doma, od narodenia ho dávaš strážiť a berieš ho ako najhnušnejšie dieťa na svete, tak sa nečuduj, že sa správa tak, ako sa správa. Chce pozornosť. Ja viem, prekvapujúce. A je jedno, či ju získa pozitívne, alebo negatívnym správaním. Pri tom, ako opisuješ svoj životný štýl a "výchovu" sa čudujem, že nemá aj iné problémy psychosomatického pôvodu ako zadržiavanie stolice, odmietanie jedla, agresívne správanie, pomočovanie... Radšej ako brať ho na výlety si s ním sadnúť, hrať sa, počúvať a rozprávať. Ale takým ľuďom ako ty niečo hovoriť je aj tak ako hrach o stenu hádzať, lebo lepšie je sa sťažovať, potom sa obhajovať a keď už nie sú argumenty, ponižovať iných, však?
Moje dieťa nie je predčasniatko ani nikdy nemal nejaké vážne zdravotné problémy, ale aj tak som vkuse niečo riešila. Najprv že nesedí, neštvornožkuje. To som každý deň len riešila, ako ho motivovať. Potom že nechodí. Všetky deti v okolí už dávno chodili a ja som sa normálne hanbila, že ho mám stále v kočiari. Začal chodiť 17-mesačný a úplne krásne. Medzitým som riešila, že sa mu zrazu začali strašne páčiť kolesá, stále si ich točil, samozrejme som si hneď začala myslieť, že bude autista. Bolo tam toho viac, už ani neviem, koľko vecí. MMR bola moja nočná mora, neviem koľko dní som vkuse čítala o nežiaducich účinkoch, večer pred očkovaním prerevala. Pomaly som aj začínala riešiť, že nerozpráva, ale našťastie začal rozprávať asi 20-mesačný. Môj muž už vybuchol, že nemá nervy stále počúvať moje komentáre o tom, že toto robia autisti a nevie robiť to, čo vedel robiť Ferko v jeho veku. Potom som nad tým veľa premýšľala a prišla som k tomu, že ak by aj mal hocijakú diagnózu, ja to nijak nezmením. Proste to tak bude a musím to prijať. Viem, že sa mu venujem dostatočne, veľa sa spolu hráme, každý deň mu nájdem na Instagrame/Pintereste nejakú aktivitu, veľa čítame, chodíme von, vychovávame ho rešpektujúco... Čiže ako matka som urobila pre neho maximum. Akože racionálne viem, že je to úplne normálne dieťa, je milý, tichý, vie sa sám pohrať, nemá strach z ľudí, nemá žiadne záchvaty zlosti, vieme sa s ním na všetkom pekne dohodnúť, milujem ho najviac... Ale napríklad včera sme boli na ihrisku, tam tri dievčatká v jeho veku spolu naberali kamienky do vedra, a on jediný mimo naberal sám. Potom mu hodili pískaciu loptu a on úplne v šoku bežal za mnou, že sa bojí. A už som mala tie vtieravé myšlienky, či je normálne, že sa tak správa. V tvojom prípade, keď je to už fakt chorobné, by som radšej asi riešila psychológa alebo nejakú terapiu, porozprávať sa o tom aspoň, ak nechceš antidepresíva.
@canis_lupus uplne normalne reagoval mà iba 2r tie dievcatka su cudzie moze byt plachy Lebo to boli baby.. uživaj si ho je to krasny zdravy chlapcek. ( videla som foto na profile) nie vsetky deti reaguju vzdy priatelsky otvorene smelo v kazdej novej situacii, A Mozno len bol spokojny sam. 2r radi skumaju svet sami to sa okolo 3r meni az vtedy viac oceni spolocnost rovestnikov.
@miadi to viem všetko teoreticky, ale aj tak tie myšlienky tam sú 😅 Alebo keď vidím niečo, čo dokážu deti v jeho veku a on to nevie. Ale vždy sa našťastie viem racionálne upokojiť, že je to normálne a on zase dokáže iné veci. A je plachý, považujem za úspech už to, že sa dokáže hrať pri deťoch bez toho, aby sa ich bál. Nevadí mi, aký je, len sa bojím, čo bude, keď pôjde do škôlky, lebo teraz si nechá vytrhnúť veci z ruky od o pol roka mladšieho dievčatka 😂 Ja viem, že strašne riešim, ale proste neviem si preprogramovať mozog, aby som to nerobila. Našťastie v bežnom živote takto premýšľam fakt možno tak dvakrát za týždeň, nejak sa tým už netrápim (odkedy chodí a rozpráva, to boli pre mňa základné zlomové body) a užívam si malého detstvo a všetky pokroky 👍
@canis_lupus to sa vobec netrap co bude o rok Mozno bude on trhat detom veci z ruk. To sa tak vie menit. Skolka je super vec vobec sa neboj .. hoci kazda mama sa trosku boji novych etap.Bude tam mat kamaratov bude mu dobre.
