Oľutovali ste, že máte iba jedno dieťa?

@amelia89 ja to už ani nevnímam ako smutné. skôr mama to tak vníma, bohužiaľ. rovnako nás vychovala a sme všetci úplne odlišní a vôbec si nerozumieme.... ale presne ako píšeš, taký je život 🙂

Ja som vždy chcela dve, aby sa aj doma vedeli spolu zabaviť, prehrať a neľutujem.
Prvé som mala v 40, druhé v 43 a sú z nich skvelí kamoši, chlapček a dievčatko. Ja keď vidím ako sa ľúbia, až mi srdce puká šťastím 💖💖💖

Áno, ľutujem... Verím, že ešte jedno by som mohla mať. A ak nebudem mat, stále to asi vo mne niekde bude, že škoda.... Syn to nerieši, zdá sa, že je spokojný. Ma 14 rokov

Áno, ľutovala som to tak sme mali ešte ešte jedno. Najlepšie rozhodnutie ✌️

Ak sa rozhoduješ či mať alebo nemať druhé dieťa, riaď sa tým, čo by si chcela ty, čo by chcel muž a čo môžete poskytnúť deťom. Nepozerala by som na to, či prvé dieťa chce/potrebuje súrodenca. Súrodenecké vzťahy sú vždy lotéria. Môžu byť super parťáci v detstve aj dospelosti. Alebo sa môžu celý život nenávidieť. Ja som sa rozhodla pre druhé dieťa až potom, čo som vedela, že mám dosť času a finančných prostriedkov, aby som obom mohla dopriať dostatok svojej pozornosti a zaplatiť im všetko potrebné od kvalitnej stravy po dobré vzdelanie.

Tak ale 35 ročná žena s 1 dieťaťom, nemôže povedať že nikdy nebude ľutovať že mala len 1 dieťa, treba sa opýtať 80 ročných žien, zo zvedavosti by ma zaujímal takýto názor.

Ja mám 1 dieťa a nikdy mi to nevadilo. Až teraz, keď je moja dcéra dospelá, ja som staršia, viac si uvedomujem, že má iba mňa, na koho sa môže spoľahnúť, keďže s otcom je to nič moc... Starnem, nebudem tu vždy pre ňu. A teraz mi je ľúto, že nemá súrodenca, že by boli dvaja... Aj keď v tom období, keby vrátim čas, nezmením svoj názor, lebo vtedy mi stačilo 1 dieťa a v podstate ani nebolo s kým mať druhé.

Iná stránka, mám brata, s ktorým nemám dobré vzťahy a komunikujeme iba vďaka rodičom (môj pohľad na vec ale aj postoj - mám na to svoje dôvody, aj keď sa tvárime v pohode) ja ho veľmi nemusím, keďže som čo-to zažila. Možno to znie blbo, ale akoby som ho ani nemala/nepotrebovala. Mozno príde deň, keď sa moji rodičia pominú a zmením názor, no skôr si to nemyslím.

Záleží aj na povahe. Moja dcéra je veľmi spoločenská, má rada život a kamarátov, je priateľská a potrebuje ľudí okolo seba, potrebuje mať kontakty a komunikovať. Asi o to viac by sa jej hodil súrodenec. Ja som zasa skôr samotársky typ, vystačím si sama a nepotrebujem okolo seba veľmi ľudí.

Ešte, k mojej dcére jedinacikovi: bolo aj tak, že mi už v dospelosti povedala k téme súrodenec, že mohla ho mať... A keď ona raz bude mať deti, chce mať určite viac detí ako jedno, mozno 2-3.

Ahoj odkiaľ si ?tiež som zúfalá že dom len s deckami a kladiem si otázku aké by to bolo s 1 dieťaťom keďže mam 2r a 6 mesacne a nestíham sa im veľa krát venovať a to ma trápi že raz trpí jeden potom druhy teraz sme všetci chorý a je to na palicu koľko ma syn

@kacernakokse Velmi subjektivny nazor. Samozrejme ze vam to nic ,,nezobralo,, lebo to nemas s cim porovnat. Prave naopak by mala byt otazka postavena, tí co maju viacej surodencov ci by chceli byt jedinacik. Dovolim si tvrdit ze takmer 100% by to nechcelo.

@sergejj autorka sa pýtala na názor, myslím si že v konečnom dôsledku je to na rozhodnutí rodičov a nie na rozhodnutí dieťaťa. Moji rodičia mali svoje dôvody prečo nechceli ďalšie dalsie dieťa a nemyslím si že by to z nich robilo o niečo horších ľudí. Ja som spokojná a rovnako spokojná by som bola keby mám súrodenca. Je to o rozhodnutí rodičov. Ak to má niekto inak, je to v poriadku. Na to neexistuje objektívny názor každý môže hovoriť len zo svojej skúsenosti prípadne zo skúseností svojho okolia. A nie je pravidlo že súrodenci držia spolu. Tak isto ako nie je pravidlo že jedináčik sa cíti osamelo. Pokiaľ si niekto urobí druhé dieťa len z povinnosti aby vyhovel nejakej spoločenskej norme, nie je to v poriadku. Veď z okolia je na to extrémny tlak. Ľudia sa nonstop pýtajú kedy bude druhé a prečo nedoprajes dieťaťu súrodenca ako keby matky, čo sa rozhodnú pre jedno dieťa boli niečo menej.

Ja som jedináčik, stale som zavidela kamarátkam ,že sa majú skym hrať, rozprávať.... ba i pohadat, či pobiť 😄🤭 moje deti nebudú mať z mojej strany bratrancov, sesternice... co ja vďaka bohu mam požehnané (otec pochádza zo 6 deti)
Takže som si povedala, že môj syn to nezazije..ma ešte 2 súrodencov, na kt.som sama
Nežijem s priateľom, nieje to med lízať ale nieje to ani extrémne náročné, samozrejme sú dni lepšie a horšie..ale oni rastú rychlo ♡ neľutujem nič
Každopádne je to Vaše rozhodnutie, držím palce aby bolo správne 😊👌🍀

Autorka mám jedného syna a ak to osud nezaradí inak ostane sám (mala som zle tehotenstvo a zle spomienky) ale teda ja mám 2 súrodencov s ktorými sme stále v kontakte, manžel má tiež 2 súrodencov, ktorí nás nevedia ani prísť pozrieť bývame kilometer od seba. Takže mi mnohokrát pripadá ako jedináčik. Moja mama mala brata, ktorý keď stará mama ochorela zabudol na svoju sestru (mama sa o babku starala kým ležala na posteli ). Takže aj mama sa cíti ako jedináčik, niekedy si povie že by jej bolo lepšie keby bola fakt sama lebo voči bratovi cíti výčitky, že starkej nepomohol kým bola ležiaca (za cca 2 roky tu bol 10x starkú pozrieť bola u nás doma) a sama povie že niekedy je lepšie byť sám ako mať súrodenca. Ale to už je o inom

neľutujem a syn hovorí od malička, že je rád, že nemá súrodenca