Pocit neschopnosti ako matka - zlyhanie
Dobrý deň mamičky. Mám niekoľko mesačného synčeka. Celé tehotenstvo som zvladala dobre nemala som žiadne zdravotné problémy dokonca som veľmi dlho pracovala. žijem v Nemecku sama s mojim partnerom, nemáme tu žiadnu rodinu len známych a kamarátov. Zacnem asi tak, že celé moje tehotenstvo som sa podstivo pripravovala na pôrod, chodila som na predporodne kurzy aj s partnerom, nakoľko chcel byt pri pôrode, cvičila s anibalom čítala knižky články a podobne. Mala som vysnívaný pôrod do vody ale nenamietala by som aj keby bol klasicky na pôrodnej sale. Každopádne som chcela veľmi rodiť prirodzene, nakoľko v mojom okoli, rodine a okruhu známych panovala taká tá mylná predstava, že cisarsky je pre pohodlne ženy neni to poriadny pôrod atd. Tak som to samozrejme mala aj ja tak zafixované. Po pôrode som mala v hlave že chcem jednoznačne do roka kojiť nech sa deje čo sa deje kojiť budem hucala to do mna moja mama, stará mama, svokra že treba kojiť kojiť kojiť žiadne umelé náhrady to je chémia a keďže kojili bez problémov oni budem môcť aj ja. Môj pôrod začal miernymi bolesťami ktoré sa extrémne stupňovali a cely proces trval šialených 80hodin. Áno 80 a všetko bez minuty spanku. Cely pôrod prisne monitorovaný ja pripútaná na lôžko s 3 rôznymi infuziami a koniec koncov nič nenasvedcovalo tomu že porodim normálne, keďže pôrod vôbec nepostupoval aj napriek vyvolávaniu. Cela vyklepana ustráchaná a neskutočne vysilena a unavená som skončila na akútnej sekcií. Malého vybrali ako sa hovorí za 5 dvanásť. Jedine šťastie že bol manžel celu tu dobu pri mne. Cítila som sa otrasne neschopne a totálne znechutená zo samej seba, že čo som to až ženu, keď nedokážem urobiť ani to na čo som bola stvorená a to porodit normálne dieťa. Viem, že keby nezasiahnu vtedy doktori tak sme mŕtvi obaja. Celé tehotenstvo som mala od ľudí nahucane že len klasicky pôrod je pôrod a ja som v hlavne mala len myšlienku že som proste zlyhala.... to čo nasledovalo potom som nečakala ani v najhoršom sne . Neskutočne ťažká rekonvalescencia po sekcií ukrutne bolesti, ledva som sa hýbala a pri každom pohybe slzy v očiach, navyše do toho som bola stále ja aj maly na i fúziách a silných antibiotikách a liekoch koli ťažkému pôrodu. Trhalo mi to srdce keď som videla že každú chvíľku doňho niečo pchaju a že toto všetko čo on zaživa je koli mne lebo som ako žena zlyhala a nedokázala som ho normálne priviesť na svet. O kojení ani nehovorím 8 dni som nemala ani kvapku mlieka prvé dni som odmietala podať umelé keďže som mala v hlave nalinkované od mojej mamy starej mamy a všetkých žien z rodiny, že kojiť musím musím musím a umelé mlieko je zlo ktorým škodím vlastnému dieťaťu - už by som to nikdy v živote neurobila, maly mi schudol a v nemocnici sme koli všetkým možným problémom strávili neskutočne dlhu dobu. Mala som na izbe min 4 laktacne poradkyne nech robili čo robili, vplyvom vysilenia a vplyvom toho otrasného pôrodu to nešlo a musela som dať umelé mlieko, kde som každú jednu flašku oplakavala ako keby som malému dávala nejaký jed. Cítila som sa ako keby som ani nebola jeho matka - nedokážem ho porodit a nedokážem ho ani nakŕmiť čo som za ženu... našťastie sa mi mlieko po vyše 9 dňoch rozbehlo a ja som začala plne kojiť ale to len dva mesiace. Odvtedy musím dokrmovat umelým lebo zo malo mlieka ktoré si snažím silou mocou udržať všetkými možnými spôsobmi ani zdaleka nestačí.... samozrejme reči mojej rodiny musíš kojiť každá žena môže kojiť malo sa snažíš Musíš sa snažiť viacej škodíš mu tým umelým mi len dodávajú počuť že fakt som asi neschopná a nedokážem dať tomu dieťaťu nič ani len to jedlo ... o tom že som na dieťa Úplne sama keďže koli koronakrize nemôže nikto sem ani ja domov ani nehovorím. Začínam byt z toho všetkého na nervy. Celé dni sama do toho tieto moje pocity zo spackaneho pôrodu neschopnosti kojiť, že robim niečo strašne zle keď mu dávam umelé mlieko, mám koli tomu výčitky svedomia ..... zažili ste aj vy niektorá niečo podobne ? Ako sa s tým všetkým vysporiadať ?
Cudujem sa, ze tie babky a pod. nechavas hovorit do takej veci, ako kojenie... ved im povedzm, ze oni svoje deti uz vychovali a krmili ich, ako najlepsie vedeli. A to iste robis teraz ty. A ked este nieco povedia, sa ich opytaj, ci im robi dobre deptat zenu po porode preto, ze sa ti neda kojit. Ze diskusiu na tuto temu si s nimi skoncila a len opakuj ako pokazena platna - o tomto sa s vami nebudem rozpravat. Co ste vy za zenu, ked deptate prvorodicku?
Zijes v de sama, a napriek tomu tebou nazory blizkych tak mavaju? Moja zlata :* sejahoja rada bud ze ti do nicoho kafrat vlastne nemozu :D musis si to len sama v sebe upratat. Rodit prirodzene a kojit je pecka. Ale to z teba aj tak dobru mamu nerobi. Tou z teba bude robit nasledujucich 50-60 rokov, tvoja vychova, laska k dietatu, tak uz sa sustred len na to a nie na to co bolo :*
Nemaj na seba vysoké nároky!Vôbec si nezlyhaka čo ty môžeš za to, že syn išiel cisárskym?buď rada, ste to prežili.Ukonci hneď tieto sebadestrukcne myšlienky a blízkych umlc hneď ako začnú hovoriť čo si mala a nemala.Chyba je, že si mala niečo vysnívané naplánované a stalo sa to ináč, ale to je život nemôžeme riadiť všetko som podobná😅
Tes sa zo zdravého dieťatka si perfektná si sama v cudzine a všetko zvládaš len nemaj pocit viny😊si mama, tak si obran seba a syna a nenechaj si dávať nahovoriť od rodiny tieto reči, ktoré Ti ublizuju
Uff, kde žiješ, s akými ľuďmi? Jediný problém je, že máš v hlave nshucane blbosti ako spred 100 rokov.Bohuzisl,vtedy by si už bola mŕtva ty aj dieťa. Cisársky zachraňoval deti aj ženy, je to normálny druh pôrodu,nie je pre "lenivé" zeny! Druhá somarina je, že musíš dojčiť, aj keby svet sa rúcal! Ale proste to občas nejde, aj preto sú umelé mlieka, načo asi boli vy nájdené? Akože teraz nechám umrieť dieťa od hladu, lebo ho nemôžem dojčiť? Absolútne si výhod z hlavy, že by si bola kvôli tomu neschopná matka. Keď ti budu toto opakovať, len im povedz, že naše prababicky by dali všetko, aby mohli porodiť cisárskym, alebo kŕmiť umelým mliekom a a nepozerali, ako deti chrsdnu a nebodaj umierajú (aj keď tak často bolo). Skrátka, s ďalšími recami posli okolie do kelu, zotavuj sa, malému kľudne dávaj kúpené mlieko a nestresuj sa somarinami
A vysporiadať len tak, že to už bolo a nezmenis to.Nepozeraj spať, ale teš sa na dnes, zajtra čo budete spolu robiť....nezlyhala si vôbec iba to bolo inakšie ako si si myslela
O pol roka budeš počúvať prečo ešte nesedí, nechodí, nerozpráva, už by mal jesť polievky....každá mama je zo začiatku neistá a tieto rady jej len privodia depresiu a pocit zlyhania
pozri ja mám 3 deti a to posledné som jednoducho musela dokrmovat hlavne na noc , pri dvoch detoch plne do 8 mes, pri poslednom to proste nešlo
a tiež som tu mala kecy že nemám dávat, čo sa budem pozerat ako reve od hladu a chudne, vyhodila som babky že bud sa zmieria s tým že je dokrmovany - ved sú to mlieka kontrolované urpavované, dakedy za komančov to bol iny sajrajt a tu sme -
a bol klud
ty hlavne potrebuješ klud a pohodu a vela spanku, uži si to malíčko za chvilu ti vyrastie ani nevieš ako prídeš o neopakovatelné chvile
polož si otázku kôli čomu ?
kôli dvom blbostiam čo nemajú váhu ? cis. pôrod mali jeho nechat umriet alebo teba bolo by to lepšie riešenie ??? NIE ,niekedy sa dieta proste zasekne alebo je tam tak otočené, šnura jedno z druhym ,
Dokrmovanie ? máš mlieko aj aj tá trocha je lepšie ako nič, su deti čo su od narodenia len um a je dobre
TOTO nie sú dôvody aby si sa obvinovala a oberala sa o čas ktory ti uteká, radšej namiesto týchto myšlienok sa chod prejst, pospite si spolu pohrajte sa atd
NErieš minulost už ju nezmeníš rieš TU a TEraz , uži si tento den lebo tento môžeš urobit krajším , ten včerajší už nie
Babku vyhod preč alebo si urob poriadky , že ti má pomôct a nie ta deptat, normálne jej to takto povedz , potrebuješ mat oporu a nie dávat dole ešte možno jej dôjde ako ti ubližuje , kojenie nie je vykonostný šport kde pokrikovaním sa vyšprajcuješ k lepšiemu vykonu
prípadne si zbehni za psychologičkou pokecat možno bude lepšie hm
a čo sa týka chémie tak nech babičky zrazia päty lebo kolké z nich separuju plasty aby sa ich menej rozkladalo na skladkach a nešlo to do spodnej vody ?
kolké z nich jedia potraviny čo majú trvalivost dobreže nie rok ? tam nie je chémia a konzervanty ? je
kolké z nich si pestuju vlastnu zeleninu a ovocie aby mali zaručene bez chémie ???
kolké z nich peru v eko prostriedkoch a použivaju doma eko pripravky ?? v tom čo perú nie je chémia a ešte aká, kolké z nich sa vzdaju aviváže ? čista chemia ktora nemusi byt
no tak nech si poupratuju doma a potom nech riešia dokrmovanie
najskôr nech riešia chemiu a ekologiu u seba
Všimni si pozitíva. Dieťa si donosila až do konca (hoci za to tiež nemôžeš, poďakuj svojmu telu, že to zvládlo😉) a to je vačší dar než kojenie. A zrejme si otehotnela prirodzenie, to je tiež víťazstvo v dnešnej dobe, stačí si tu prečítať diskusie. Nejake babky a príbuzné by som pustila jedným uchom dnu a druhým von. Kojenie je aktivita ako každá iná, tj., každá má na ňu iné predpoklady, niekto má dar od boha a iná sa nadrie ako kôň a nebude to ono. Každá žena môže kojiť, každá žena si môže nájsť ideálneho partnera, každá žena môže schudnúť, každá žena môže byť úspešná a finančne nezávislá... Ale všetci vidíme, že realita je iná.
Treba si to len racionálne urovnať v hlave. Pôrod príde, aký bude nikto dopredu nevie, dôležité je aby prežila mama aj bábo v zdraví!!! To isté kojenie, má matka dieťa nechať umrieť od hladu, ak sa jej netvorí mlieko lebo umelé je podla chorých hláv jed??? A nie každá žena nedokáže dieťa nakojiť, lebo sa jej netvorí mlieko alebo kvôli iným veciam - neprechodné mliekovody, choroba matky a pod. Nezlyhala si v ničom, kašli na to čo hovoria ostatní, ty vieš najlepšie, čo je pre teba a bábo dobré.
Prešla som si podobným ako ty....
Ja som mala prvý pôrod vyvolávaný, nebola som z toho nadšená (aj ma to trápilo dlhšie po pôrode), ale neotvárala som sa, našťastie sa podarilo vyvolať, lebo inak by som šla tiež na akútnu sekciu. Spustilo sa mi síce po pôrode kolostrum, ale to si malá vytiahla rýchlo a potom ani kvapka nič...nechceli mi dať umelé pre ňu lebo hrozne prokojenie pôrodnica, ale ani mi neporadili nič, pila som na litre, nepomohlo. Až keď bola malá dehydrovaná a dostala teplotu začali okolo nej lietať a dali jej umelé! Návrat z pôrodnice otras revala som, lebo mlieko sa nespúšťalo, odsávala som ale išla len troška, a vtedy zrovna už bežala tá neskutočná kampaň pro kojaca všetci do mňa hučali, že musím kojiť, však každá kojí (jasné..) od doktorov, susedy, a dorazil ma cudzí chlap, keď som vchádzala do Billy s kočíkom na nákup - medzi dverami, že či kojím, keď zbadal malú v kočíku, akoby som dostala facku - žiaden pozdrav nič len toto na mňa vyprskol - v tom zmätení som hlesla pravdu, že nie a išiel mi dávať prednášku cudzí chlap o kojení! Ja som sa tak nasrala neskutočne vtedy, a už mi dochádzalo, že toto normálne nie je ten nátlak zo všetkých strán!!! Posledné, čo som skúšala bolo cievkovanie, zachránila ma známa, keď som jej vravela, čo skúšam, poklopala si po čele, že sa mám na to vysrať, či som normálna trápiť seba aj dieťa, tak som to urobila - odvtedy šťastná mama a šťastné dieťa! Dcérka má 3 roky tu je zdravá, nič jej nie je, doteraz si občas dá umelé mlieko.
Syna som odrodila spontánne, čomu som sa tešila, ale mlieko sa aj tak nerozbehlo, darilo sa mi mesiac odsávať, ale pri 2 ročnej doma, čo vyžadovala neustále pozornosť a ja na to sama - to proste nešlo ďalej, buď dcéra alebo odsávanie mlieka kým malý spal, ja som si zvolila malú. Aj on je zdravý nič mu nie je, ešte ani chorý nebol. Len jedinú chybu som spravila, že som si zabudla do pôrodnice zabaliť umelé mlieko. Lebo scenár sa zopakoval, nechceli mi dať preňho mlieko a ja som sa bála, že bude dehydrovaný nakoniec ako dcéra, on sa narodil s nižšou pôrodnou váhou, tak o to strach väčší.
Ak by som šla rodiť 3x tak zabalím rovno fľašu, umelé mlieko a mala by som ich tam všetkých v paži. Ak by sa mi mlieko nerozbehlo, tak by som tretiemu proste mlieko urobila do fľaše.
Mam dve deti cisarskym, planovanym. Obe kojene tak 3-4 tyzdne. Ver mi, ze nic lepsie som im nemohla dat, ako spokojnu mamu. Ukludni sa a kasli na reci. Ked budes v pohode ty, bude aj tvoje dieta po cisarskom a na umelom mlieku. Drz sa, vela sil😊❤
smer psycholog a co najskor. Tvoj problem nie je dojcenie, porod, rodina, tvoj problem si ty sama - to ze sama sebe nedoverujes a co mas robit si nechavas diktovat od vsetkych naokolo. To ako dieta porodis prirodzene alebo sekciou o tebe nehovori ci si dobra alebo zla matka, je to len sposob ako sa dieta dostalo na svet. To ci ides do prace vlakom alebo autobusom o tebe vobec nic nehovori o tom ci si dobry alebo zly zamestnanec. Ziadny zamestnavatel nedava plat ani odmeny za to ci prides busom, vlakom, elektrickou alebo raketou. Dolezite je prist do prace a pracovat 🙂
Kazda matka ma vycitky, ked sa nieco nedari s jej babatkom. Ani to nemusi byt tak vazne, ako to je u teba. Proste sme ostrelovane z kazdej strany fotkami a nazormi übermatiek, ktore porodili na dve zatlacenia a este sa pri tom usmievali, svoje dieta nosia cely den v satke nalepene na prse (asi sa naucili cikat postojacky...) a kojit ho budu az do maturity. Jedine, co mozes spravit, je vykaslat sa na to, co bolo a mysliet v pritomnosti. Na porod zabudni. Mliecka mas kolko sa ti da, nie si jedina ani posledna, ktora krmi umelym a vsetky tie deti su zdrave a zive, takze mu nijak neskodis. Jediny komu skodis si ty, lebo sa prilis stresujes a potom si z toho znicena po psychickej a fyzickej stranke. Tvoje dieta potrebuje, aby si bola kludna a zdrava, to je pre neho to najdolezitejsie, nie to ako bolo porodene, ani to ci je na UM. Pre jeho zdravotny a psychicky vyvoj si najdolezitejsia len a len ty sama. Takze hod vsetky zle myslienky za hlavu, snaz sa zotavit a venuj sa svojmu dietatku, lub ho, usmievaj sa na neho, to je to co kazde dieta najviac potrebuje 🙂
Prvy porod bol planovany cisarsky. Preplakala som cely tyzden predtym, potom som sa fixovala na dojcenie, ze ,,aby aspon to Zo mna spravilo dobru matku" a uhnala som si tymto pristupom poporodnu depresiu. Teraz ma dieta skoro 5 rokov a ver mi na cisarsky a dokrmovanie UM si Ani nespomeniem lebo riesim uplne ine rodicovske vyzvy. To ako sa spravas k dietatu a ako ho pripravis na zivot ta definuje ako rodica, nie sposob ako si ho porodila. A to UM... Ludia by si Mali uvedomit kolko deti umrelo na podvyzivu Kym nebolo UM, takze urcite to nie je ziaden jed. Ale o tom sa nechcem rozpisovat.
Pri druhom porode som nevedela maleho vytlacit a skoncilo.sa to vakumextrakciou tiez v hodine 12. Par krat mi potom prebehlo hlavou ze co som to za zenu co nevie tlacit a vtedy som si vyslovene dala facku a povedala ,, co ti sibe! Nezacinaj analyzovat a radsej dakuj ze zijes v Roku 2020 a nie 1820 a mas zdrave dieta, lebo inac skoncis s depkou ako minule" odvtedy som stastna mama 😊t
Nie si zdaleka sama, ktora ma taketo pocity. Ja tiez cvicila s anibalom, manzel mi masiroval hradzu, vybrali sme najlepsiu porodnicu, kde sa snazia a su velmi za pri rodzene porody. Citila som sa 100% pripravena. Nakoniec som prenasala cize po tyzdni mi vyvolali porod a nic. Vyvolavali mi ho 3,5 dna cize cez den som bola v kontrakciach a na noc mi dali nejake utlmovaky aby som sa vyspala. Na 4 den mi na obed praskla voda ale stale nic otvorena na 1cm a takto to pokracovalo az do vecera v kontrakciach a ja max na 4cm a uz v horuckach nad 38. Nakoniec to tiez skoncilo akutnou sekciou, voda bola uz nazelenala a malu museli odsavat a 5 dni sme obidve boli na antibiotikach. Mala nevladala tahat, stale mi chudla tak som im nakoniec dovolila ju dokrmit. Mlieko sa mi spustilo normalne az doma, ked som sa konecne ukludnila. Tiez som sa citila neschopna a plakala som doma, ze som ju ani nedokazala porodit a trvalo to 3 mesiace, teraz ma 4 mesiace a stale mi to obcas pride luto ako to cele bolo. Mam ale doma zdrave a usmievave babatko a som rada, ze nas doktori zachranili obe. Je to tazke najma ak ludia ohrnaju nosom ze aha cisarak tak to si mala lahke to je pohodicka nie? No nie nie je! Proste kasli na tie reci a sustred sa na seba a na babo. Mne sa nakoniec podarilo kojit a som zato rada ale keby to neslo tak to proste nejde a hlavne je aby babo bolo napapane a hotovo. Drzim ti velmi palce, mne pomohlo vsetko toto riesit s manzelom kt ma velmi podrzal a uistil ze som dobra mama a to ci to bol cisarak alebo nie nato nema vplyv.
fakt tazko sa mi cital tvoj pribeh...tolko stresu pre nic. chciet silou mocou dosiahnut nieco, co odmieta tvoje telo aj babatko, to je proti prirode a nie to, ze nemas mlieko, ze dieta nechce von samostatne. pomohla by ti dovera a respekt voci svojmu telu, nie voci tetkam z okolia. ked telo netvori mlieko, ma to svoj vazny dovod. napriklad to, ze strata tekutin by bola pre telo uz prilis ohrozujuca, ked dieta nechce ist von samostatne cez porodne cesty, tiez to ma svoju pricinu, napriklad to, ze je to pren, alebo pre telo nebezpecne z nejakeho dovodu. vsetko zavisi od tvojho pohladu a postoja. nedialo sa nic neobvykle, nic katastroficke, to az ty si to z toho vytvorila. upokoj sa... a zacni si to materstvo uz konecne uzivat bez kadejakych predsudkov. obklop to dieta laskou a pokojom a pohodou a nie stresom a nervozitou. to je to, co mu mozes dat najviac a co najviac potrebuje, cim ho mozes najviac a najlepsie vyzivit
@natalala ten pôrodny príbeh presne ako keby som čítala o sebe ... nekonečne vyvolávanie bolesti muky ja som dokonca ani len nespala a po pôrode samozrejme antibiotiká aj ja aj maly 😩 horor spamatavala som sa neskutočne dlho o psychickej aj fyzickej stránke z toho čo som zažila a do toho keď som počúvala od svokry že som vlastne ani neporodila že isto som spanikarila preto sa nedarilo .... aspoň v tomto má moja rodina podporila keď sa do toho obuli ......
Ja ked som citala tvoj prispevok som si hovorila, ze to akokeby som ja pisala :( ja som bola v porodnici pocas chripkoveho obdobia cize 10 dni sama bez navstev jedine k porodu pustili manzela a hned potom ho hnali prec. Bolo to tazke a vzdy ked mala zaspala som si poplakala ale lepsi sa to. Ja si napriklad este stale neviem po tomto predstavit mat dalsie dieta, prpste sa bojim. Aj mna sa svokra stale vypytuje a co kojis? Minule som jej povedala, ze preco sa pyta ci potrebuje mlieko do kavy 🤷🏼♀️A kedy bude dalsie? A ja som to takto robila a bla bla. Proste ludi kt ta stresuju odstrihni. Moja mala chudatku pichnutu tyzden kanylu v ruke, bolo mi jej neskutocne luto a stale som si hovorila ze to kvoli mne 🙈 tiez som ju s placom dokrmovala a mala som pocit ako keby som jej otravu davala. V dnesnej dobe je neskutocny tlak na zeny a vsetci maju pocit ze maju pravo ta hodnotit, poucovat a odsudzovat. Mysli na to ze niesi v tom sama a kopec mamiciek ma podobne pocity a tes sa z toho ze ste obidvaja vporiadku a uvidis za par rokov nad tym uz iba mavnes rukou aj ked je to teraz tazke.
Ahoj, nečítala som diskusiu len tvoj príspevok! Ja som rodila normálne ale o tom mlieku ti môžem rozprávať! Tiež som kojila možno 2 mesiace, ale medzi tým som musela dokrmovat umelým, proste som nemala mlieko! V pôrodnici mi prsia domackali, nevyšla ani kvapka! V deň prepustenia dali malej UM, lebo by nás domov nepustili, aby trosku viac vážila! Doma to bolo rovnaké, plakala som, že čo som za matku, že neviem nakŕmiť vlastne dieťa, mala plakala od hladu, ja v nervoch úplných! Potom som poslala muža do lekárne, urobila fľašu, mala sa napapala a spala, žiaden plač, ani ona ani ja! A nemala som pocit, že jej dávam nejaký jed alebo co, proste ma UM zachránilo od kolapsu! Kamošky mi vraveli, že nemôžu ísť ani na chvíľu mimo domu, že im stále tečie mlieko 🤷♀️ to som ani nevedela o com hovoria, lebo mne sa nič také nedialo! Skúšala som aj odsavat, no proste nič, na dne fľašky
@natalala my sme to mali rovnako keďže som rodila v DE chodil za mnou len manžel kamarátov som zbytočne nechcela ťahať,však sa uvidíme doma keďže som si vybrala nemocnicu ktorá bola dosť ďaleko od nášho bydliska, presne ako píšeš tiež kde podporovali prirodzene pôrody, pôrody do vody a podobne .... mne maly schudol 16% váhy len preto že som nemala mlieko spustilo sa tak isto až doma keď som sa ako tak spamätala zo všetkého čo sa udialo .... samozrejme počas tehotenstva napozerané kadejaké videá načítané blogy ako sa najlepšie pripraviť na pôrod videla som tie krásne reakcie ako sa narodilo bábätko hneď ho mamičke dali na brucho všetci plakali od dojatia ... v mojom prípade sa nič take nekonalo malého mi ukázali na 3 sekundy ponad plachtu a hneď s nim utekali preč pichnúť mu kanylu na antibiotiká keďže bol bez vody skoro 30 hodín , manžel bol síce pri mne ale hneď ho brali preč keď vytiahli malého ... čiže zážitok asi taký že som neplakala od dojatia ale zo sklamania že nemôžem ani chutiť a poriadne vidieť svoje dieťa ... a ako naschval po tom ako má zasili a previezli na pooperacku chytila som take horúčky že mi ich nevedeli ničím zraziť čiže ďalšie 3 infúzie najhoršie že som bola taká unavená ale zároveň taká vystrašená a vystresovana zo všetkého že som celu ďalšiu noc Nespala .... dieťa som prvý krát poriadne videla na druhý deň .... a ten pocit že keď mi začal plakať v postieľke a ja som sa ani nedokázala zdvihnúť z postele aby som si ho mohla zobrať to je čisté zúfalstvo ....... a ako prvý telefonát od svokry miesto gratulácie a radosti mi ešte vypadala že čo som to stvarala keď sme obaja takto dopadli že či som spanikarila alebo čo že ona deti porodila do niekoľko hodín bez problému a ja to nedokážem za 4 dni že to čo je
@lenka2710 tak isto som skúšala všetko.., 5 druhov čaju, homeopatika, vitamíny denne 4 l vody kvalitná strava a nič ... moja mama mala mlieka na rozdávanie ešte odsavala kamarátke pre jej syna starká A svokra to iste.. je go v rodine všetci mali mlieko musíš aj ty ! A nechaj malého poplakať možno slabo ťahá nech sa nedávaj mu fľašu lebo si zvykne .. mlieka máš Isto dosť len ho nevie vytiahnuť, to že netečie neznamená že tam neni, musí sa naučiť no lenže oni to dieťa nevidia keď mi dieťa nepriberalo a a kým mu mlieko islo a mala som ho na začiatku dosť tak ťahal krásne bez problémov.. dieťa to zabudnúť zo dňa na deň nevie
Teraz som tehu, posledný mesiac, onedlho rodim a vieš čo?? Urobím to rovnako, nepôjde tak nepôjde! Keď si to spätne uvedomím, týrala som seba aj malu! Teraz ma 5 a pol roka a je rovnako šikovná, zdravá, krásna - klop klop, aj keď bola na UM ako ostatne kojene deti, takže žiaden "jed"! Mne babka v pôrodnici povedala, že ma ani nepustia domov pokiaľ nebudem kojiť 🤦♀️ no zbohom, by sa dočakali 😂😂 a len pôrod a kojenie z teba dobrú matku nerobí, počkaj o chvíľu 😉 dobrá matka je hlavne spokojná matka
Vsetky tie rady rodiny prestan pocuvat. Su predsa daleko, nevedia ti pomoct ( hoci nie vlastnou vinou) a ani realne nevidia tvoju situlaciu. Iba ta take reci deptaju. Musis sa v prvom rade ukludnit. Hovori sa stastna matka stastne dieta. Psychika ma velky vplyv aj na tvorbu mlieka. Ja som maleho kojila a dokrmovala od zaciatku. Ked mal tyzden mala som zapal zubov a atb - mlieko skoro uplne zmizlo. Mala som z toho strasne stresy, vycitky svedomia, laktacnu, tabletky bylinky, odsavacku.... vysledok- maly ma cez 2 roky a ja kojim do dnes - aj ked iba v noci. Neviem ho oducit a spava pri mne 😁. Sam partner mi jedneho dna povedal nech sa na to vykaslem, ze mi to za tie nervy nestoji a aj pre maleho bolo lepsie mat spokojnu mamu, nie uzlicek nervov. Vzdy bolo v zalohe umele mlieko, od ktoreho si maly nakoniec uplne odvykol. Ked som to prestala riesit velmi sa mi ulavilo. Skratka, aj keby sa ti nepodarilo to cele znovu nastartovat, do nicoho sa nenut nasilu a uzivaj si babatko. Umele mlieko je dnes ba velmi vysokej urovni a je uplne ine ako za cias tvojej mamy a starej mamy. A hlavne sa z nicoho neobvinuj!!
a ako casto kojis?Skus konit aj kazdu hodinu,nvm ved vyskusaj mozno to bude lepsie.
a mlieko nemas tak dost leno si v strese !Ak mate v generika vela mlieka mas aj ty ken si pod stresom,skus to necaht tak kazdy hodinu koj nebud pod stresom ved ked bude chciet das um a uvidis ze to bude ok
K cisarskemu ti poviem tolko: ja som sa narodila cisarskym a nemam vobec ziadne traumy a mam uzasnu mamu, ktora sa o mna stara cely zivot. Fakt ludia co povedia ze to nie je porod, tak trepu. Deti sa rodia tymto sposobom a dolezita je starostlivost cely zivot a nie ten jeden den porodu.
K dojceniu, nechapem tu drzost ludi co toto riesia? Jednym uchom dnu, druhym von. Si skvela mama a nazory druhych by ti nemali kazit radost z materstva.
Kašli na to čo hovoria druhý. Si dobrá matka:
-pretože si mu dala to najcennejšie čo si mohla - dala si mu život
-pretože z lásky k dieťaťu si si nechala rozrezať brucho aby mu pomohli a zachránili jeho život.
-pretože dáš dieťaťu to umelé mlieko radšej ako keby si ho mala nechať hladovať a trpieť
-pretože ho ľúbiš
Ja ti poviem v skratke môj príbeh:
1. tehotenstvo - všetko ok až došlo k pôrodu, nedokázala som ho vytlačiť , tlačila som hodinu už som bola na total vyčerpaná a museli mu pomáhať zvonom. Ten pohľad na dieťatko ktoré ma celú hlavičku modrú od podliatiny ako ho ťahali, a prasknutú kľúčnu kosť - no poviem ti mohli ho radšej vybrať cisárskym aby takto nedopadol
2. tehotenstvo - história sa opakovala. Tento krát radšej zasiahli a malého vybrali z brucha von akútnou sekciou. A ja a aj môj muž sme boli za toto veľmi vďační že nedopustili aby sa stala rovnaká kríza ako prvýkrát. Keby som mala mať tretie už inak ako plánovaným cisárskym by som nešla.
1. kojacie obdobie - syna som trápila kojením asi mesiac, plakal on plakala som ja, počúvala som v okolí to čo ty. Sekla som s tým začala som mlieko odsávať a dávala mu z fľašky a aj napriek tomu že pol roka dostával mlieko materské z fľašky som podľa veľa ľudí bola neschopná lebo nedokážem robiť takú jednoduchú vec akou je kojenie. Ale nie nebola som neschopná, bola som mama ktorá dala na pocity svojho syna a nie na pocity okolia. V pol roku mi mlieko odišlo lebo som otehotnela a syn prešiel na umelé. Mala som sa cítiť ako zlá matka lebo prišiel o materské mlieko ale vedela som že mu dám súrodenca? Nie nemala.
2. kojacie obdobie. Zázrakom sa kojenie podarilo prvý mesiac. Potom som s tým sekla a začala odsávať a dávať z fľaše. Bola som zlá mama? Možno pre niekoho áno lebo čo som to za matku že nekojím na požiadanie. Z môjho pohľadu nie. Urobila som to pretože som mala doma ešte 16 mesačné dieťa a už som bola na total vyčerpaná každý deň vstávať o šiestej, venovať sa dvom deťom, kojiť na požiadanie, večer 5 hodin ukľudňovať kolikové dieťa, a v noci každú hodinu kojiť na požiadanie. Potrebovala som sa vyspať a oddýchnuť a mlieko z fľaše mi tú možnosť dalo. Možno som vzala dieťaťu možnosť kojiť sa ale dala som mu kľudnejšiu oddýchnutú mamu. Po 3 mesiacoch prešiel na umelé mlieko a prešli aj koliky a aj doma nastal väčší kľud.
Boli tieto rozhodnutia a situácie všetky správne? Podľa niektorých ktorí to vidia z vonku nie. Pre mňa áno. Pretože všetko čo som robila, každé rozhodnute ktoré som vykonala bolo robené s vedomím že robím to najlepšie pre svoje dieťa čo môžem.
A to ešte prišli ďalšie situácie kedy ti okolie bude ukazovať ktorá cesta je vraj tá správna a vždy bude niekto komu sa nebude páčiť tvoje rozhodnutie. Ale ty sa budeš vždy rozhodovať podľa toho čo je správne pre tvoje dieťa. Určite sa stanú situácie kedy sa rozhodneš aj zle a napravíš to. Ale to nevadí. Lebo všetko robíšt hlavne s vedomím že robíš to najlepšie pre dieťa čo môžeš. A preto si dobrá matka
Takže kašli na ostatných. Rodila si cisársky a zachránila mu život? Bral lieky? Všteko to bolo preto aby mohlo dieťa prežiť štastný život.
Je na umelom mlieku? Radšej byť na umelom a spokojné ako trpieť hladom. 😉
Ahoj,ja som mala tiez vytuzeny porod do vody...nakoniec som skoncila s oxytocinom,nastrihom a tlacenim na brucho...maly sa neprisal, strasne som bojovala za to ze to zvladneme a ze nechcem ho kojit cez klobuciky...nastastie mlieko som mala,mesiac trvalo,dokym po niekolkych konzultaciach prisla laktacna na to,ze treba strihnut uzdicku.ten mesiac som sa pri kazdom kojeni cez klobuciky citila strasne neprirodzene,aj som ich dala prec,skusila krmit cievkou,skoro som uplne prisla o mlieko.vela som si pri tom popakala.pomohol mi moj mudry racionalny partner...ziadne babo dnes uz od hladu nezomrie,kojit je krasne ale pritulit si babo mozes aj bez toho,hlavne nech citi,ze je u teba v bezpeci...ja som si ten prvy mesiac s malym nestihla poriadne uzit,teraz by som uz sama na seba tak netlacila..zvladnete to,tak ci onak,budes dobra mama,neboj
Máš len jeden problém..a to nieje ani kojenie,ani to že si nerodila prirodzene,ale to že dávaš na názory druhých ľudí pred svojím materinským inštinktom. Každá žena je iná,nie každá dokáže kojit(najmä po sekcii je to ťažšie),a už to že si bola zdeptana z pôrodu sa ani nečudujem že sa ti nechcelo spustiť mlieko. Milióny detí vyrastali na umelom mlieku a sú živí a zdraví,nič im nechýba. Úprimne sa veľmi čudujem že ťa nechali trápiť 80hodin v bolestiach,a neurobili sekciu uz omnoho skôr keď vedeli že pôrod nepostupuje. V prvom rade nádych,výdych veľmi s tebou robia rodeo aj hormóny a nie vždy sa musíš riadiť názormi ostatných. Daj na seba sama si dieťatko a svoje telo poznáš najlepšie a babka 1,babka2,kamarátka či švagriná sú v tomto úplne na inej koľaji. Spokojná mama,spokojné bábo,to je najdolezitejsie