Pocit neschopnosti ako matka - zlyhanie
Dobrý deň mamičky. Mám niekoľko mesačného synčeka. Celé tehotenstvo som zvladala dobre nemala som žiadne zdravotné problémy dokonca som veľmi dlho pracovala. žijem v Nemecku sama s mojim partnerom, nemáme tu žiadnu rodinu len známych a kamarátov. Zacnem asi tak, že celé moje tehotenstvo som sa podstivo pripravovala na pôrod, chodila som na predporodne kurzy aj s partnerom, nakoľko chcel byt pri pôrode, cvičila s anibalom čítala knižky články a podobne. Mala som vysnívaný pôrod do vody ale nenamietala by som aj keby bol klasicky na pôrodnej sale. Každopádne som chcela veľmi rodiť prirodzene, nakoľko v mojom okoli, rodine a okruhu známych panovala taká tá mylná predstava, že cisarsky je pre pohodlne ženy neni to poriadny pôrod atd. Tak som to samozrejme mala aj ja tak zafixované. Po pôrode som mala v hlave že chcem jednoznačne do roka kojiť nech sa deje čo sa deje kojiť budem hucala to do mna moja mama, stará mama, svokra že treba kojiť kojiť kojiť žiadne umelé náhrady to je chémia a keďže kojili bez problémov oni budem môcť aj ja. Môj pôrod začal miernymi bolesťami ktoré sa extrémne stupňovali a cely proces trval šialených 80hodin. Áno 80 a všetko bez minuty spanku. Cely pôrod prisne monitorovaný ja pripútaná na lôžko s 3 rôznymi infuziami a koniec koncov nič nenasvedcovalo tomu že porodim normálne, keďže pôrod vôbec nepostupoval aj napriek vyvolávaniu. Cela vyklepana ustráchaná a neskutočne vysilena a unavená som skončila na akútnej sekcií. Malého vybrali ako sa hovorí za 5 dvanásť. Jedine šťastie že bol manžel celu tu dobu pri mne. Cítila som sa otrasne neschopne a totálne znechutená zo samej seba, že čo som to až ženu, keď nedokážem urobiť ani to na čo som bola stvorená a to porodit normálne dieťa. Viem, že keby nezasiahnu vtedy doktori tak sme mŕtvi obaja. Celé tehotenstvo som mala od ľudí nahucane že len klasicky pôrod je pôrod a ja som v hlavne mala len myšlienku že som proste zlyhala.... to čo nasledovalo potom som nečakala ani v najhoršom sne . Neskutočne ťažká rekonvalescencia po sekcií ukrutne bolesti, ledva som sa hýbala a pri každom pohybe slzy v očiach, navyše do toho som bola stále ja aj maly na i fúziách a silných antibiotikách a liekoch koli ťažkému pôrodu. Trhalo mi to srdce keď som videla že každú chvíľku doňho niečo pchaju a že toto všetko čo on zaživa je koli mne lebo som ako žena zlyhala a nedokázala som ho normálne priviesť na svet. O kojení ani nehovorím 8 dni som nemala ani kvapku mlieka prvé dni som odmietala podať umelé keďže som mala v hlave nalinkované od mojej mamy starej mamy a všetkých žien z rodiny, že kojiť musím musím musím a umelé mlieko je zlo ktorým škodím vlastnému dieťaťu - už by som to nikdy v živote neurobila, maly mi schudol a v nemocnici sme koli všetkým možným problémom strávili neskutočne dlhu dobu. Mala som na izbe min 4 laktacne poradkyne nech robili čo robili, vplyvom vysilenia a vplyvom toho otrasného pôrodu to nešlo a musela som dať umelé mlieko, kde som každú jednu flašku oplakavala ako keby som malému dávala nejaký jed. Cítila som sa ako keby som ani nebola jeho matka - nedokážem ho porodit a nedokážem ho ani nakŕmiť čo som za ženu... našťastie sa mi mlieko po vyše 9 dňoch rozbehlo a ja som začala plne kojiť ale to len dva mesiace. Odvtedy musím dokrmovat umelým lebo zo malo mlieka ktoré si snažím silou mocou udržať všetkými možnými spôsobmi ani zdaleka nestačí.... samozrejme reči mojej rodiny musíš kojiť každá žena môže kojiť malo sa snažíš Musíš sa snažiť viacej škodíš mu tým umelým mi len dodávajú počuť že fakt som asi neschopná a nedokážem dať tomu dieťaťu nič ani len to jedlo ... o tom že som na dieťa Úplne sama keďže koli koronakrize nemôže nikto sem ani ja domov ani nehovorím. Začínam byt z toho všetkého na nervy. Celé dni sama do toho tieto moje pocity zo spackaneho pôrodu neschopnosti kojiť, že robim niečo strašne zle keď mu dávam umelé mlieko, mám koli tomu výčitky svedomia ..... zažili ste aj vy niektorá niečo podobne ? Ako sa s tým všetkým vysporiadať ?
Tieto myslienky mi pridu ako zo stredoveku, ked sa zena citila menejcenna, lebo nedala chlapovi prvorodeneho syna.
Prosim ta, nenechaj si od inych ludi nakecavat, (ani od rodiny), ze len to co povedia ony, je pravda. Sama vies, ze to tak nieje. Dokonalost neexistuje! Nie sme stroje, sme ludske bytosti. Su veci, ktore neovplyvnis aj ked sa pokrajas. Som si ista, ze pre svoje babo chces iba to najlepsie. Si super mamina 🙂
hej presne ako cez kopirak aj u nás staršie generaci vraj mlieka pre pol pôrodnice takže pri poslednom som si užila , proste na noc som musela dokrmit , a fungovali sme tak že mal flašu na večer 8 mesiacov, nerobil problém , uprimne bolo mu jedno hlavne nech je jedlo ale radšej sa prisal , viac som zo seba nedostala a uprimne ked si to porvnám bolo to ovela lepšie a lutujem že som aj prvé nedokrmovala cez noc lebo dlhšie spal, lebo pri prvom nostop každu hodinu na požiadanie to bola šialenost , pri tretom som to nemienila zažit a fakt lutujem že som nešla inou cestou
@ktochytavzite verte že som skúsila všetko od prikladania každú pol hodinu cez odsávanie, bylinky, čaje, homeopatika, tekutiny polievky a takto by som mohla menovať ďalšiu pol hodinu .. proste keď tam nič nie je tak odtiaľ ani nič nepojde ... mala som mlieka dosť prvé dva mesiace a maly si pekne vytiahol nič mu nechýbalo ale keď mi začal chudnúť Bol nespokojný plakal na prsníku nechcel spat lebo bol hladný už som vedela že je zle .... proste nejde a keď ide tak len minimum čo mu stačí tak na ráno
to že si ho videla pre cisarsky 3 sec sa vôbe netráp, ja som rodila normálne, na stránke pôrodnice ano jasné prikladame na bruško po pôrodnice PR ako fras a ani som ho nestihla vidiet tahali ho preč aj ked mu nič nebolo lebo vraj je zima bola burka, takže som videla len nejaku gulku mihnut , potom ho doniesli na 10 sec doslova chytila prsnik strčila do ust a to bolo všetko vraj musi ist ihned pod lampu
a bola som v pohode, žiadne problémy žeby som ho tam pri sebe nemohla mat 5 min dostala som ho až na obed
to že rodíš prirodzene ti nezaruči že dietakto si privinieš alebo máš ho na brušku alebo je pri tebe po pôrode
Niesom odbornik na porody, ale rodit cez 3 dni mi nepride v poriadku 😕 Mohli to v tej nemocnici osefovat aj lepsie. Ako to mas teraz? Mas kamaratky, detske skupiny, nieco kde by si mala socialne vyzitie, uvolnenie a potesenie? Myslim, ze je najvyssi cas prist na ine (citaj lepsie) myslienky.
@kittykat22 v zahraničí teda apson tu a tak isto v uk čo som od kamošky počula sa kladie väčší doraz na prirodzene pôrody Čo je na jednej strane super ... snažia sa v prvom rade skúšať prirodzene nie hneď rezať lebo povedzme si pravdu tie čo to zažili neni to žiadna vyhra po tom cisárskom... kamarátok, mamičiek a ľudí mám okolo seba dosť to problem neni je to len moje presvedčenie že malemu nedokážem dať to základne.... nedokázala som mu normálne dať život museli mu pomôcť a kojenie to je nekonečný kolobeh .... niečo dám ale nestačí to ani zdaleka nech robim čo robim .... najhoršie vnímam to že v dnešnej dobe sa strašne tlači na kojenie, proste musíš leno to je jedine dobre čo dieťaťu môžeš dať a o to väčšia frustrácia keď sa nedarí
jasne,potom je to ok ale netrap sa tym,ked musis dokrmit,dokrmis,ved materstvo nieje len o kojeni.Su dolezitejsie veci ako kojenie.Drzim palce
inak viesco ja som dceru rodila prirodzene,ale bola som ko nie z porodu ale ze som dve noci nespala,ptm sa mala narodila dali mi ju na 39' ptm orec a o 3hidiny ku mne ale radsej by sim bola kebyze ju nemam den ani nic,teda len na prikladanie ako to aj inde robia,lebo som bola uplne nevyspata a mala nesoala od 10r do vecera a ja na prasky z nej a z nevyspatosti.Druhy porod bol cisarak lebo sa mi narodili o 2mes skor dvojicky a bola som stadtna ze sli cisarskym,lebo ktovie ko by dooadol prirodzeny.A take tie dristy okolo porodu ze hned kontakt s matkou a otec ori porode co ja viem su skor take traposny,to dieta to aj tak neregustruje s co my sme tuez neni poznaceni ze sme boli hned po porode separovani,ci?
Som si na 100% ista ze kojenie je zbytocne glorifikovane. Presne ako pises, pretoze dobra matka koji, pretoze kojene deti su zdrave, nemaju alergie, su spokojne a dalsie tralala pribehy. Ja som kojila rok a pol, moj syn nikdy nemal UM. Samozrejme v kolotoci pochybnosti ze mam malo mlieka, ci pribera, preco place, nevyspana, unavena, ubolena s viziou ze materske mlieko je pre dieta svaty gral. Moj syn mal najviac vymeskanych hodin v skolke koli chorobam, mal silny atopicky ekzem, nonstop reval a este ma alergiu na nejaky pel. Netvrdim, ze kojenie je zbytocne - ale vidiet svoju buducnost v krystalovej guli tak strcim synovi flasku do ruky v 6 mesiacoch. Kamaratky s UM vysmiate, deti vysmiate, vyspate ... a este maju deti bez alergii a chore boli ich deti minimalne. Mozem ti s napisat povedat, ze materske mlieko nie je zaruka na stastie, zdravie a zazraky.
Si uzasna mama! Bez ohĺadu na to, ako si rodila..či kojíš alebo nie! Miluješ svoje dieťa...ono si nič z toho nebude pamatať. Len svoju mamku a jej lásku...to je najdôležitejšie..nech sa cíti milované a v bezpečí
Necitala som odpovede. Odpoved na tvoje trapenie ale najdes vo svojom prispevku. Precitaj si ho este 2-3x. A sama si uvedomis. Bud na seba hrda. Vypusti myslienky okolo porodu, a kojenia, nadychni sa a zi. Uzivaj si svoje babatko. Daj mu flasu, sebe nalej pohar vina,vecer sadni k dobrej vecery s muzom, a vo svojich myslienkach posli vsetky premudrete zenske a ich rady do piiiip. Bodka. Nevenuj svoj cas a energiu na taketo prkotiny.
A ano rozumiem ti, ja som zasa rodila prirodzene, rychlo a za to sa mi dostava skor posmechu, ze to moje rodenie ani nie je rodenie a co si ine vytrpeli. Pch. Je mi to jedno. Pichlo ma to parkrat pri dusi, a potom som vsetky taketo myslienku potlacila. Uberaju mi na nalade aj elane.
Ja som mala tieto stavy po prvom porode, aj ked normalnon. Mlieko ani za boha, mala sa nevedela prisat, kazdy do mna hustil, ze kojit musim. Odsavala som den noc, tlacila do seba kadeco, len aby som nieco vyrobila, aj tak som musela malu krmit UM, mojho mala minimum. Po 3 mesiacoch som s tym sekla. Najhorsie 3 mesiace v mojom zivote. Este mi nejaka uzasna laktacna poradila liek Costi, ze vedlajsi efekt je laktacia a uhnala som si akurat tak Crohnovu chorobu, s ktorou budem zit dozivotne. Mam druheho 10 tyzdnoveho syna a uplne ine nastavenie. Dcera ma 6 rokov a je zdrava, mam okolo seba vela deti, ktore boli aj neboli kojene a z obidvoch taborov su deti aj zdrave aj do zdravotnymi tazkostami. Pokial dieta nema vyslovene predispoziciu na nejake ochorenie, tak imunita je v drvivej vacsine zalezitost zivotneho stylu. Co som tym chcela povedat, teraz som sla do porodnice s UM a flasou v taske pre kazdy pripad, lebo uz nikdy nechcem zazit to co prvykrat. Kojit mozes, nemusis. Syna som na zaciatku prikrmovala, mala som menej mlieka, teraz je to lepsie, ale sem tam dostane flasu ked mi dojde mlieko, je to strasny jedak. Tu flasu mu dam s kludom anglicana. Co sa tyka porodu, su veci, ktore neovplyvnis, aj ked sa deju v tebe. Ja som si tiez naplanovala druhy porod, ze bude iny ako prvy, pozitivna sugescia a pod kecy, ved viem co ma caka. Keby mi niekto povedal, ze budem rodit chalana s vahou 3700g koncom panvovym a prirodzene, tak ho vysmejem. To ze sa obvinujes za priebeh porodu je rovnake ako keby si sa obvinovala, ze zapadlo slnko. Moja dcera je zdrava, co sa tyka imunity, ale ma nejake ine neurologicke problemy a ver mi, ze ke nejde o zivot, ide o 💩😉. Vsetko zvladnes, len tomu musis sama verit. Ked mas “okolo” seba rusive elementy, ktore a znervoznuju, aj ked je to rodina, odstrihni ich momentalne, slusne im vysvetli, ze ty to zvladnes, ale tieto mudre rady ti nerobia dobre a neskor sa ozves sama a vypni si telefon. A je to chvilkovy stav, ver tomu, ze za par mesiacov sa kojeniu zasmejes, ked pridu zuby a pod 😂. Tvoje psychicke nastavenie robi strasne vela a vplyva aj na laktaciu a vplyva na dieta. Teraz uz to viem porovnat a je mi strasne luto s odstupom casu, ze si to dcera vtedy v podstate zlizla so mnou a je taka uzkostliva dodnes, aj ked ja uz nie som. Vsetko zvladnes, postav sa pred zrkadlo a opakuj si to donekonecna, napis si to na listocky a vycap si to vsade. Ale musis tomu verit. A nemaj iluziu toho, ze vsetko musi byt perfektne a ist podla nejakej sablony. V podstate si taka dobra matka ako vies improvizovat 😉 a mne inak velmi pomohla joga, zacala som cvicit sice az po prvom porode, ale naucila som sa lepsie dychat a spracovavat emocie. Drzim ti palce.
Si na seba velmi prisna, hlavne je predsa ze ste obaja v poriadku 👱👶 je vidiet ze chceš pre svoje dieta to najlepsie, takze si dobra matka. Nie vzdy všetko vyjde podla predstav, tym sa netráp a uzivaj si drobceka.
To najlepšie čo pre drobca môžeš spraviť je že sa oslobodis od týchto očakávaní (seba aj druhych) a trošku sa upokojis. Staras sa oň s láskou to je predsa najdôležitejšie, nie to aké mlieko dostáva.
Moja, mne je ťa strašne ľúto. Obviňuješ sa za veci, ktoré nie sú tvoja chyba. Prirodzený pôrod a kojenie z teba dobrú matku neurobia-pre svoje dieťa si ta najlepšia mama aj bez toho. Na názor rodiny sa vykašli a keď nabudúce začnú povedz im, že si donosila krásne dieťatko, obetovala si preň svoje telo, pohodlie, staráš sa oň dňom aj nocou a robíš to najlepšie ako vládzeš, tak kde berú právo obviňovať ťa, že niesi dosť dobrá. Všetky tie ženy čo ťa deptajú ozaj nemajú ani kúska hanby ? Mne by si raz dovolili niečo povedať a rodina-nerodina to peklo čo by sa strhlo by dlho predychavali(to je asi dôvod prečo moja mama toto nerobí, inak tiež rada počuje a všetko vie najlepšie 😂) kašli na nich, spokojná mama=spokojne dieťa. A len tak mimochodom ja som tiež nekojila. U prvého som sa trápila pár týždňov po pôrode a potom som to vzdala a pri druhom som sa rozhodla už prvé dni po pôrode, že jednoducho bude na umelom a vôbec ma netrápi čo si bude myslieť okolie. Moje dieťa je moja zodpovednosť, druhí nech sa starajú o seba.
Kym ti dieťa nevyšlo ušami, tak je všetko v poriadku.
Ja som chcela druhy cisar, musela som si ho vydupat. Prvy porod bol horor, skoncil cisarom. Druhy som chcel cisar naisto a nemozem si ho vynachvalit. To iste kojenie, pri prvom otras, druheho som sa len v porodnici tvarila ako kojit chcem, doma isiel hned na flasu.
Som zla matka? VOBEC Vycitky? ZIADNE
Moje deti su zdrave, sikovne, vesele a milovane. Nerevu od hladu a su spokojne.
Na otazky ci kojim, som odpovedala podla nalady - ano, nie, ako kedy, este sexujete doma?
nenavidim kojofilky a kojomaniu.
Ale musis zmenit pohlad na seba. To ta dokazu vytocit taketo nazory? vsad na svoju intuiciu a matersky instinkt.
Nech už bolo ako bolo, všetko dobre dopadlo. Určite si sa tešila na tú chvíľu, keď budeš mať doma vlastné zdravé bábo. A to sa aj stalo. Pokiaľ mu chutí umelé mlieko a dobre z neho prospieva, tak parádička. Ostáva už len tešiť sa z neho, pestovať si s ním vzťah, rozvíjať vzťah s mužom, ktorý ťa podporil v ťažkej chvíli. Teš sa z toho, čo máš. Nerieš to, čo už vlastne riešiť netreba, lebo je to vyriešené. Ak sa niekomu niečo nepáči, stačí len povedať: "tak sme sa s manželom rozhodli" a nič viac k tomu nedodávať. A prejsť na inú tému. Ak by znova bola snaha sa k tomu vrátiť, zas len: "tak sme sa s mužom rozhodli" (veľmi rýchlo ich to prestane baviť). Hlavne nikomu nič nevysvetľuj, veď ty najlepšie vieš, prečo a začo. Namiesto toho, ak už nemáš čo iné riešiť, pozri na nete pekné oblečenie pre bábo, plánuj mu izbičku, alebo si daj vínko s mužom.
Maminka, vôbec nie ste neschopná. Nie ste sama s tým cisárskym. Už som počula niekoľko mamín, ktoré hovorili, že mali kontrakcie, ale neotvárali sa. Ale nenechali ich trápiť viac ako niekoľko hodín max deň a nie cez 3dni... Mnohé maminy, ktoré rodili prirodzene mlieko nemali. Mala som pri prvej spolubývajúcu, ktorá bola zúfalá, lebo mala vpadnuté bradavky a malý sa jej nevedel prisať. Vzdala to, lebo len chudol a dala ho na umelé. Po pôrode dieťa schudne, ale všetko je sledované a nepustia vás skôr domov, ako je to pre bábo bezpečné. Mala som oba prirodzené pôrody, takže ja som si prešla inými ranami, ktoré tiež fest boleli a nemohla som si sadnúť a na záchod som sa bála ísť, lebo som si myslela, že sa opäť rozpáram odspodu... Umelé mlieka sú síce nadopované vitamínmi a je to kravská laktóza, ale je aj na rastlinnej báze, keby ste chceli hľadať. Deti sú po umelom mlieku väčšie (ale nemusí to tak byť), ale aj ja som bola na tom odchovaná a som tu... To, že mi niekedy pomyká očkom, keď ma deti hnevajú, chorobou nenazývam 😉 Prešli ste si ťažkou skúškou života, a máloktorá žena prežije to, čo vy. To, že vám mama, stará mama, svokra alebo poprípade suseda, čo má odchovaných 10 detí hovoria, že kojiť sa musí, lebo dieťa nebude zdravé, nie je pravda. To dieťa vás teraz potrebuje, musíte sa troška vzchopiť, i keď je to ťažké. Potrebuje lásku a objatie, hladenie a bozky, teplo vášho tela a úsmev. A ešte raz: vôbec, ale vôôôôôbec nie ste neschopná. Tešte sa zo zdravého bábätka, i keď všetci sú ďaleko. Príde čas, keď sa opäť zídete a to bude radosti. 😘
Dôležité je, že je malý najedený a spokojný.Nemozes byť dokonalá a spĺňať niekoho ideu ako by to malo byť.Kto by potom nebol zo seba rozcarovany, keď počúva ako niečo nezvladol.
svokru hneď umlc, že Ti to ubližuje a nechceš sa o tom rozprávať normálne na rovinu možno sa urazí čo je najviac pravdepodobne, ale predsa nie si masochista, aby si počúvala, že dieťaťu ublizujes umelým.
Ja by som odstupom rokov od porodu tiez kojenie nehrotila natrapila som sa s odsavanim a flaskovanim, nervy či mu bude stačiť odsate, keď náhodou päty z domu vystrcim, mal silnú zltacku nechcel sat, normálne kojit som začala až v 2 m dovtedy som len skúšala, odsavala, mrazila...tiež dom bola tvrdohlavá síce som to vybojovala, ale za cenu únavy, neprespatych tých noci.A tiež som počula od svokry, že ich deti prespali celé noci čo ja hovorím o 4 hod spánku a za to môže kojenie a mám mu dať um, tak si vyber😀
Ak to chces ešte skúsiť skús ho častejšie prikladať, ale to najzákladnejšie kolostrum a mlieko si mu dala a neber UM ako strasiaka psychika ženy ja po pôrode rozkolisana chces všetkým ukázať aká si super ako zvládaš spomal😊
prosim ta : je to len moje presvedčenie že malemu nedokážem dať to základne.... nedokázala som mu normálne dať život museli mu pomôcť a kojenie to je nekonečný kolobeh
vyhladaj kvalitnu psychoterapiu. potrebujes ju ako sol. je to to najlepsie co mozes urobit. vies ocakavania a presvedcenia a vyznamy clovek vie zmenit. tvoje ti zjavne nesluzia. destruuju tam sorav s tym nieco. smer odbornik. bdue leosie tebe partnerovi aj dietatku. v porodnici urobili chybu.
Mrzi ma tvoj zazitok a aj ten moj :( musime dufat ze na udice bude lepsie. A takto ti poviem ta tvoja svokra je jedna sprosta krava, by som jej ten telefon zlozila rovno a uz ani nedvihla najblizsie keby volala.
Asi budem za zlu, ale dieta potrebuje viac milujucu matku a rodinu ako dojcenie. Este mas vela moznosti ako mu "posrat" zivot a nebude to kvoli dojceniu. Susedka dojcila dcerku skoro 2 roky, ale aspon raz za tyzden s muzom po sebe ziapu a vulgarne si nadavaju. Ale hlavne, ze mala bola dojcena, ta psychicka pohodicka, co jej rodinka dopraje je na nezaplatenie….
Nedvihat telefon svokre ani rodine, ja som obe deti porodila cisarskym. Dcera mala nedostatok plodovej vody. Doktor mi povedal, ze mozem mat vyvolavacku, ale skonci sa to urcite akutnym cisarskym. Takze som si netrufla na prirodzeny porod. Syn bol priecne, plus aj nejaka tehotenska gestoza, cize tiez poloakutny cisarsky. Doktor mi po druhom porode povedal, ze celkovo som mala stastie, ze je aj deti sme v poriadku a ze dalsie dieta nemam vymyslat. Bud rada, tes sa z dietatka. Ja som pri prvom bola v strese, druhe urevane som si uplne uzivala, lebo som vedela, ze ten pocit babatka si uz asi nezopakujem. Bola by skoda si "neuzivat" babatko, rastu tak velmi rychlo.
Zacni si uzivat dieta a zivot,kasli na to co ti hucia do hlavy,spokojna mama=spokojne dieta,ja som sice rodila prirodzene ale kojit som kojila asi 2 tyzdne a mrzelo ma to len kvoli peniazom ze um je take drahe,maly do troch rokov nebol chory a atb mal prvy krat ako osemrocny,takze to nebol az taky jed