Pocit vyhorenia z výchovy živých detí
Dobrý deň,
už dlhšie, pár mesiacov, prežívam pocit vyhorenia a neschopnosti z toho, aká som matka.
Mám dve malé deti, syn 4, dcéra 2. Sú úžasní, nádherní, šikovní, no extrémne živé deti, ktoré si vyžadujú neustálu pozornosť, vymýšľanie aktivít. Viem, moja chyba, ja som ich asi takto všetko naučila. Prvý syn, neuveriteľne šikovné dieťa, od mala s ním žiadne starosti neboli, materská bola pre mňa najkrajšie obdobie v živote. Trvalo to narodenia dcéry, ktorá bola presný opak. Nespala, jednoducho, náročné dieťatko od narodenia. Teraz ma dva roky, rozpráva nadherne, plynulé vety, je veľmi vnímavá a rozumná. No od malička sa nevie s ničím pohrať. Absolutne s ničím. Keď ju niečo zaujíma, trvá to maximálne 2 minuty a hneď sa postaví, hľadá niečo iné, vymýšľa stále nejaké vylomeniny, skoro každý deň sme aj vonku samozrejme, no vonku tiež, vymysla, nikde dlho neobsadí. Zvykla som si, je aká je, je zdravá, a to je hlavne.
Problém však je v tom, že každý z nich úplne rozdielny a nedokážu sa spolu zahrať, iba výnimočne. Každý potrebuje moju pozornosť. Keď sa hrám viac s ňou, syn je smutny, že sa mu nevenujem, keď som dlhšie s ním, mám výčitky svedomia, že sa jej nevenujem toľko, koľko jemu, keď bol v jej veku. Teraz, keď sme doma chorí, je to často náročné. Vymýšľam neustále nejaké aktivity, syn sa vie pohrať aj sám už, buď si kreslí, lepí, striha, proste vie už aj sám, no dcera, absolútne nič. Snažím sa vymyslat hry, ktoré zaujmu oboch rovnako, no skoro nikdy to nevyjde, pretože raz nie je spokojný jeden, potom druhý.
Už som sa aj snažila nechať ich len tak, samých, tak to dopadlo tak, že syn si hru nájde, ale dcera, VÔBEC. Chodí stále hore-dole, dokonca ani rozprávku nedokáže popozerať, proste so sebou vkuse niečo robí, hemží sa, chodí, behá, tancuje, vždy.
Keď je syn v skolke, tak je to s ňou úžasne, vari so mnou, pohrame sa aj celkom kľudne, samozrejme, vždy rovnako hyperaktivna, ale aspoň mám pocit, že prítomnejšia a vnímavejšia. No keď ju niečo nezaujíma, ani za svet neposedí.
Ja ich milujem oboch, ale je toho na mna už asi priveľa.
Muž sa s nimi pohra, keď príde z práce, no žiadna sláva. Radšej mu pomôže s vecami v domácnosti, ako s deťmi, keďže na dcéru nemá absolútne trpezlivosť.
Už som zúfalá, poraďte mi, prosím, čo robiť, či ste aj vy niektorá takéto niečo zažili. Ďakujem.
Stručné zhrnutie
- Veľmi aktívne 2‑ročné dieťa, ktoré neposedí a vyžaduje neustálu pozornosť, môže viesť rodiča k pocitu vyhorenia; odporúčané riešenia v diskusii boli umiestnenie do jaslí alebo škôlky, práca na čiastočný úväzok a zapojenie rodiny.
- Jasle alebo škôlka už od približne 2 rokov poskytujú program, aktivity a sociálny kontakt, ktoré podľa viacerých účastníkov znižujú rodičovský stres počas dňa.
- Konkrétne pomôcky a metódy spomínané v diskusii zahŕňajú ohrádku, hračky typu "Albi pero", audiovizuálne programy "Spievankovo", dávkovanie krátkeho samostatného hrania a konzultáciu s psychologičkou.
Q: Kedy je vhodné dať dieťa do jaslí alebo škôlky?
A: V diskusii odporúčali nahlásiť dieťa do jaslí alebo škôlky už od 2 rokov; rodičia uvádzali, že škôlka poskytuje program, aktivity a spoločnosť, čo im počas dňa uľahčilo starostlivosť.
Q: Ako môže práca na čiastočný úväzok pomôcť rodičovi s pocitom vyhorenia?
A: Viaceré príspevky navrhli ísť do práce aspoň na čiastočný úväzok ako spôsob "resetu" mysle a získania kontaktu s dospelými, čo podľa diskusie zvyšuje energiu a znižuje emocionálnu záťaž.
Q: Aké konkrétne pomôcky alebo aktivity pomáhajú upokojiť veľmi aktívne dieťa?
A: V komentároch boli spomenuté "Albi pero", programy "Spievankovo" (angličtina), vaňa s vodou a rôzne hračky ako pomôcky na upokojenie a zabavenie dieťaťa.
Q: Ako postupovať, keď dieťa neobsedí a nehrá sa samo?
A: Rodičia odporúčali zabezpečiť bezpečné prostredie (zatvorené miestnosti, upratané nebezpečné veci), postupne zavádzať samostatné hranie v trvaní 15–30 minút a vysvetľovať dieťaťu potrebu prestávok rodiča.
Q: Je temperament dieťaťa skôr daný povahou než výchovou?
A: Viaceré príspevky tvrdili, že temperament môže byť vrodený a odlišný u každého dieťaťa, takže nie všetko závisí výlučne od výchovy.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc pri rodičovskom vyhorení alebo náročnom správaní dieťaťa?
A: V diskusii odporučili konzultáciu s psychologičkou, pričom psychologická pomoc bola uvedená ako spôsob naučiť sa nové prístupy a znížiť psychickú záťaž, ak rodina pociťuje narušenie vzťahov alebo chronický stres.
Závery z diskusie
Zhoda
- Umiestnenie dieťaťa do jaslí/škôlky často zlepšuje denné správanie dieťaťa a poskytuje rodičovi potrebný oddych.
- Temperament detí môže byť vrodený a nie je len výsledkom výchovy.
- Zapojenie starých rodičov, partnera alebo iných dôveryhodných osôb výrazne pomáha rodičovi zvládať náročné obdobie.
Sporné názory
- Niektorí odporúčali nechávať dieťa vyplakať a postupne redukovať neustálu pozornosť, zatiaľ čo iní varovali pred nebezpečenstvom a neúčinnosťou takéhoto prístupu pri extrémne živých deťoch.
- Niektorí hodnotili "poslušné" alebo "mdlé" deti ako výhodu, zatiaľ čo iní obhajovali živý temperament a odmietali kritiku detí s výraznou osobnosťou.
Otvorené otázky
- Ako najefektívnejšie viesť veľmi aktívne dieťa k zlepšeniu schopnosti sústrediť sa v dlhodobom horizonte?
- Ako najlepšie zapojiť partnera, ktorý má nízku trpezlivosť pri starostlivosti o živé dieťa?
- Kedy je optimálny vek na nástup do škôlky, aby to významne znížilo rodičovské vyhorenie?
Spomenuté značky a firmy
Albi, Spievankovo
Spomenuté produkty a metódy
Albi pero, Spievankovo (angličtina), ohrádka, vaňa s vodou, jasle, škôlka, práca na čiastočný úväzok, psychologička, dávkovanie samostatnej hry
Miesta a osoby
žiadne
@kristinka92 ďakujem pekne ❤️ tak to mame rovnako v podstate, ale verím, že to nejak všetko zvládneme a bude dobre a raz na to snáď budeme s úsmevom spomínať
Ja mam starsieho vrtulu. Zabralo od 2r na chvilu Albi pero alebo vana s vodou aj tam sa smyka doteraz. On sa nevie hrat s hrackami normalne a nikdy nevedel. Vzdy ich pouzije inak. Monte aktivity hotova katastrofa s nimi.
Teraz je topka Spievankovo anglicanina. To su ticho obaja. Skacu pri tom, ale nehadaju sa 🤣
@kristinka92 vidis a pritom sa dvojrocny rozdiel vsade strasne odporuca ako idealny. Tiez si myslim, ze zalezi na povahach.
Kamosky co maju 3-5 deti hovoria, ze kazde dieta je ine, aj ked su v rovnakom prostredi a maju "rovnaku" vychovu, v zmysle ze maju tych istych rodicov.
Neviem ci sa dari pri piatich pristupovat ku kazdemu individualne...takze asi cca naozaj rovnaku vychovu.
A.predsa kazde odplienkovane v inom veku, inak spali, inak sa ucia...
Ja mám 7 ročnú a 2,5 ročného a mám to isté, spolu sa nezahrajú niežeby dcéra nechcela ona chce lenže syn si vyžaduje výlučne moju pozornosť, sú momenty kedy sa zahrajú ale je to max 5 minút a koniec, už sa hádajú 🤦 keď je dcéra v škole a syn so mnou doma tak je milý, pomáha mi, hráme sa spolu, mojkame, ale akonáhle príde dcéra zo školy tak už len mama, mama, ako jedno tak aj druhé, ale vždy si hovorím že je to len obdobie a príde čas kedy bude lepšie , trochu vyrastie a ten svet bude vnímať trochu ináč než doteraz, všetko má svoj čas treba len vydržať, držím palce 👍
Už to máš za pár, mala ide do škôlky za chvíľu, pripadne ju nahlas skôr.
A teda ja som mala obývačku tak urobenu aby si tam nic nespravila ( sebe a ani mne nejakú skodu :D) kuchyňu, spalnu som upratala zavrela aby tam.nemohla... keď neobsedi pri jednej hre, tak nech neobsedi. Nechaj ju nech si nájde sama ďalšiu a ty si daj kávu a vyloz nohy... za mňa keď pochopí ze mama nie je animátor 24/7 a treba sa aj trochu zabaviť s niečím, tak zacne aj ona... kričí mami, zakričí spat mami ma prestávku, mami nejde... hotovo. Nie som priskoc zajko.
Mam resp mala som to iste. S tym rozdielom ze uz moj prvy bol “extrem”. Teda nespal. Plakal. Koliky. Ale potom ked to preslo bolo to krasne. Ale myslela som si ze uz on je narocny. Kym neprisla dcera. Ona je presne to co pises 😂 asi kazde druhe dieta v poradi je take? Pripadne len dcery?!
Uz ma ale 6 rokov a nepreslo to. Ona je teda ale expert na vilomeniny od mala. Nicoho sa neboji. Odvazna az az.
Tak 2r dieťa podľa mňa stale potrebuje mamu a žiadne jasle mu ju neposkytnu, ani nevrátia zameškany čas. Čo by som robila? Venovala sa jej každý deň hoc aj 15 min. len jej,aby sa jej citová nádoba naplnila a bola spokojná,nemala pocit,že vás bude mať súrodenec len pre seba. Samostatný čas by som sa venovala aj súrodencovi. A zároveň by som jej postupne davkovala čas kedy by sa mala len sama hrať,tráviť nejaký čas bez vašej priamej aktivity s ňou. Jasne,že aj dozerať na ňu čo robí aby sa jej nič nestalo. A vysvetlila by som jej,že maminka je unavená, nevládze, potrebuje si aj oddýchnuť. Že preto potrebujete,aby sa naučila sama viac hrať, že ju ľúbite,ste tu pre ňu. Ale že aj vy keď si viac oddýchnete, budete mať viac energie možno aj na hru s ňou. Za mňa vysvetliť, dať do praxe, dať pocit bezpečia, chváliť. Nezažila som si to, je fakt, ale takto by som si to predstavila. Nie ste predsa otrok deti. Oni majú byť tie čo majú poslúchať. A na čo sa naučili sa dá predsa aj oducit ☺️. Prip.hoc i zvoľniť keď nie oducit ☺️
Odporúčam psychologičku. Je to tá najlepšia voľba. A vieš prečo? Pretože aj Ty sa naučíš niečo nové a a aký prístup môžeš mať, aby Ťa to tak nezaťažovalo aj psychicky. Fakt áno. A to Ti píšem ako matka, ktorej deti boli ako chlieb s medom. No poznám páry, ktoré tým prešli a veľmi to ovplyvnilo ich vzájomný vzťah negatívne.
chápem ta. ja mám dvojročný rozdiel medzi detmi a je to na nervy. starsia je temperamentná tvrdohlavá a vzdorovitá a neskutočne živá. tiež každý múdre reči že je to len dieta a ked mi ju strážili na 10minut tak mali dost. čo mám ja povedať? 24/7? našťastie aspoň druha je zdá sa zatiaľ normálne dieta. každý večer padám na papuľu.
jedine čim sa utešujem, že kedysi sa prababky babky o deti nezaujímali viac ako o zemiaky na poli a už vôbec že robiť im program cez deň. robíš čo mozes a robíš to dobre 🙂 na povzbudenie