Prečo je materská dovolenka trápením?

Ahojte. Idem si sem vyliať moje pocity. Máme 2-mesacne bábätko, dcérka bola plánovaná, chcená... Mala trochu ťažší štart do života, lebo mi museli robiť akútnu sekciu kvôli zhoršenému ctg a malinká bola dokonca v mesiaci operovaná.... No a neviem či sú moje pocity ovplyvnené týmto (že to celé vypálilo inak ako som si predstavovala), ale skrátka pre mňa je materská doslova trápenie.... Sama seba sa každý deň pýtam, prečo som vlastne túžila po dieťati... Necítim tú povestnú materinsku lásku, idem akoby na autopilota, prebaliť, nakŕmiť, ešte máme aj s krmenim veľký problém a mala nepriberá, tak to je tiež úplne na nervy.... Predtým som pracovala v riadiacej funkcii a veľa sme s mužom cestovali, pomaly každý týždeň som nejakú knihu zhltla, lebo milujem čítať a chodila do fitka a tak.... Teraz ani čas na knihu, na fitko tiež nie a na dovolenku tiež môžem zabudnúť... Ja som vedela, že sa mi zmení život úplne ale myslelasom, že k lepšiemu, no cítim to že je to oveľa horšie...je to zle hovoriť, ja viem... No mali ste to niektorá takto? Vonku keď kočíkam tak ma nebaví sa baviť s ostatnými maminami furt len o plienkach a detských veciach.. chýba mi práca alebo skrátka aj také tie normálne rozhovory.....