Prečo ste sa rozhodli mať deti?
Pýtam sa rodičov, mamičiek aj oteckov, ktorí mali deti, lebo sa preto rozhodli. Nemám teraz na mysli osamelé mamičky, ktoré boli na dieťa od začiatku samé. Alebo keď mamička zostala tehotná nečakane a museli sa brať. Jasné, netýka sa to tých, čo zobratí nie sú, ale pre dieťa sa rozhodli obaja spoločne. Najlepšia by bola odpoveď od rodičov, ktorí sa nerozišli a sú stále spolu a nikdy nemali problémy s neverou. A ešte lepšie, keby sú to odpovede rodičov už dospelých detí.
No, co na to povedat, 3 deti po 2r...7r doma...ale nemali sme uz 20r, manzel po 30r, clovek uz je vybureny, uz sa chce usadit...ale nie kazdy...su rodinne typy a su dobrodruzne, ktore si chcu stale uzivat.
Prvy ked mal rok, tak uz to zacinalo byt lahke a "nuda", tak sme chceli dalsie...druhym nuda asi naveky skoncila 😁 ...a nelutujem, som rada tak ako je.
My máme dieťa plánované. Ja som ju chcela už dlhšie, ale čakali sme na vhodné podmienky (vlastný byt). Chcela som ju preto, lebo som cítila že ju chcem. Ja to ani neviem opísať. Bez nej som nebola kompletná, hneď keď sa narodila mi to prišlo také prirodzené, ako napr mi príde prirodzené že mám dve nohy. Veľmi rada by som mala ešte jedno dieťa no ale bohužiaľ, už sa to nedá
Manžel chcel deti, ja som bola taká neutrálna. Spätne ale to skôr vnímame tak, že nápad mať dieťa pramenil z celkového nastavenia spoločnosti. Nemali sme v tom čase okolo seba páry, ktoré by sa rozhodli, že nikdy mať deti nebudú. Všetci boli takí, že vzali sme sa, máme prácu, bývanie, mať deti je také normálne, všetci majú deti... Neboli sme do rodičovstva nijako prinútení ale zároveň to ani nebolo niečo, po čom by sme veľmi túžili. Doslova to bolo také, že "všetci majú deti, asi by sme aj my mohli mať". Taký očakávaný flow. Neľutujem, že sme sa v tom čase rozhodli, keby sme sa nerozhodli vtedy, už by sme sa pre dieťa nerozhodli nikdy. Máme jedno, manžel pôvodne chcel 2, ale veľmi rýchlo zmenil názor. Máme dieťa dobré, milé, šikovné, rozumné. Ale teším sa, keď vyrastie, keď bude mať už vlastné záujmy a ostaneme s manželom zas len my. My sme si spravili dieťa ako mladí, s celým životom a kariérou pred sebou. Ja sa práve teším na to obdobie o nejakých 10 rokov, keď budeme mať 40, syn už na strednej škole, so svojími kamošmi a záľubami a my si budeme môcť plniť svoje sny 🙂 tak sme to plánovali, tak sme sa aj zariadili. Nechceli sme to naopak. Kým sme boli mladí, nemali sme ešte také dobré pracovné miesta, zarábali sme málo. Áno, mali sme viac času, viac energie, ale s našimi vtedajšími platmi by sme si nejaké cestovateľské a iné sny naplnili len sotva. Teraz už máme platy celkom fajn a v čase budú rásť. V 40-45 budeme na vrchole kariéry, dieťa odrastené, budeme vedieť zabezpečiť jeho, ale zaroven bude na seba aj pracovať a my si budeme užívať, cestovať, plniť si sny. Nechcela by som to naopak 🙂 a mať dieťa je cenná životná skúsenosť. Každý sme iný. Pre niekoho sú deti zmysel života a ich poslanie, pre iného je dieťa súčasť života a zmysel našiel v niečom inom. No je to cenná zivotna skúsenosť pre vsetkych. Každý si už potom vie uvazit, či jedno či viac. Podľa svojho nastavenia. Môj život by bez dieťaťa vyzeral inak. Určite by bol v mnohych ohľadoch slobodnejší. Ale zas, s dieťaťom človek zažije situácie, ktoré by ako bezdetný nezažil. Pekné aj ťažké chvíle sú v oboch scenároch. A ako deti rastú a sú rozumnejšie a samostatnejšie, tak aj tí, čo si počas tých ťažkých chvíľ trieskali hlavu o stenu, že čo to spravili, keď sa dali na rodičovstvo, si povedia, že mať možnosť vychovať dieťa je vlastne celkom fajn a s dieťaťom sa dajú zažiť rôzne pekné veci. A človek postupne na tie ťažké chvíle zabudne a tie dobré a pekné mu ostanú v pamäti. Aspoň je potom na čo spomínať 🙂 každá životná skúsenosť nás obohatí a niekam nás posunie, niečo naučí.
@mimikarol 👍🏻 to mi je ľúto, že už nemôžete mať ďalšie
@elementissa pekne rozpísané. Ale neberieš to tak, že sa nevieš dočkať, kedy bude syn dospelý a "odprace sa z domu"?
pretože som chcela a nie, nikdy som nemala pocit, že by mi bolo lepšie bez detí
U nas to tiez nebolo to tak ze teraz sme sa rozhodli ze chceme..mali sme vlastny byt, pracu a tak nejako to prislo ze tak teda ok, ze nie je na co cakat. A zatial nemam take pocity ze chcem aby vypadli z domu 😂 Mozno ked zacnu byt pubertaci tak to pride 😂
od malicka som vedela,, ze musim ist na Vysoku.../u nas nasa ZS bola nizka,,, pacili, sa mi tie studentky, na VS a raz som chcela byt jednou z nich,, potom som vedela, ze si musim najst manzela a potom mat dieta.... len raz som to povedala doma mame , ze si manzela najdem ked budem mat dieta,, jasne mi to vysvetlila spravne poradie ...., pochopila som a odvtedy som vedela / takze ano,, vedela som vzdy, ze ked si raz poriesim skolske povinnosti, najdem si manzela a potom budem mat dietatko.. 🙂 manzela som stretla ked som mala 21, dostudovalal som VS, potom svadba a o par rokov deti, ,,, mam 2,, nie, netesim sa,, kedy odidu z domu,mam ich rada a nevadi mi s nimi ratat rovnice,, pisat diktaty a vozit ich na kruzky,, som vdacna,, lebo viem,, ze za par rokov pominie... 🙂
...lebo sme ich chceli, tak sme boli "nastaveni" uz pocas chodenia, je to prirodzena tuzba ked najdes niekoho s kym chces byt do konca zivota. Novy zivot z vas oboch. Neviem si manzelstvo predstavit bez tuzby mat deti. Manzel trochu racionalne v detoch vidi pokracovatelov rodu...mame 3 chlapcov, tak hadam rod nevymrie 😁😁😁