Prešlo 5 rokov, ale neviem milovať svoje dieťa
Prešlo 5 rokov a ja stále neviem ľúbiť svoje dieťa. Je to vôbec možné? Dieťa nebolo plánované, ex ma opustil a na potrat som ísť nemohla. Ani potratiť sa nedalo. Nech sa snažím akokoľvek neviem to dieťa ľúbiť. Starám sa o neho z povinnosti. Väčšinou ma vola menom nie mama. Nedala som mu nikdy pusu,ak objatie tak také umelé. Nedokážem to a ja neviem prečo. Driem ako kôň aby som mala peniaze a on ma stoji skoro celu výplatu. Som unavená a znechutená zo života. Nebaví ma to.
V živote som chcela mať lásku od chlapa ale som sama, nikto ma proste nechce .
Dieta je uz na svete a teraz sa mozes ROZHODNUT, ci znicis zivot sebe aj jemu nenavistou a zameranim sa na to, co ti to vzalo alebo sa zamerias na to dobre, ze aspon niekoho mas vo svojom zivote, ku komu ked budes dobra, tak ta bude lubit a tu uprimnu lasku a naplnenie zivota ti da. Mozes byt este stastna, ak sa naucis vdake za to, co mas. Drzim ti palce, najdi na to silu kvoli vam obom🍀
Ja tu čítam, ako si veľmi sklamaná z toho, ze v skutočnosti je to inak, ako si si predstavovala. Ako sa tvoj život značne líši od toho, aký si ho chcela mat. Navyše to vyzerá, že máš malo pomoci, času na seba, na vela veci si sama, zodpovednost, financie sú iba na tebe.
Čakala si, že sa niečo zmení na tvojom vzťahu k synovi a ono je to stále rovnaké. Vidíš, že iný rodičia maju k deťom vrelsi vzťah a ty akosi nedokážeš teraz cítiť niečo iné. Asi by si chcela vedieť, ako sa zbavit toho smútku, mat viac energie, chuti do života, síl na zmenu?
Život ti len dáva, čo si zaslúžiš.
Dieťa je chúďatko že ma takúto mater.
Prajem ti, aby si lasku ani nikdy nenašla. Nezaslúžiš si ju.
Podľa toho čo si napísala tak to dieťa je podľa teba problémom všetkého. Ale nie je to tak. Väčšinou matky, ktoré nemajú žiadnu pomoc vnímajú svoje deti ako problém, nemôžu to, tamto atď......si mladá na to aby si to zatiaľ vnímala ináč, ale skús to. Dieťa aj keď sa ho vzdas a aj keď ho neľúbiš ono ľúbi teba. Ľudia sú už biologicky nastavení na to aby ľúbili svojich rodičov, či už sú dobrý alebo nie. Tiež som mala obdobie kedy som bola nahnevaná na celý svet, žiadna pomoc, deti na krku, všetko som dávala za vinu deťom, ja ešte do toho chorá......vieš čo zmenilo sa to, keď vidím ako sa teší a beží za mnou ma objať keď prídem z práce, je to neskutočný pocit ♥️ viem že si unavená, znechutená, ale má len teba, svoju mamu, ktorú nadovšetko ľúbi aj keby sa neviem čo stalo, skús to zmeniť, pozrieť sa na to z jeho uhla pohľadu, jemu to veľmi ubližuje, viem o čom hovorím, tiež som mala také obdobie a tiež som bola aj nechcené dieťa, len ja som mala to šťastie že som svoje šťastie našla pri starých rodičoch, ktorí aj keď som nebola v ich opatere tak môžem povedať že ma vychovali oni, pretože od mojej matky som počúvala len ako ma nenávidí a že ma mala zabiť keď som sa narodila a doteraz mi to trhá srdce keď si na to spomeniem aj keď sa naše vzťahy zmenili k oveľa lepšiemu, si mladá, lásku ešte nájdeš ale jednu najväčšiu už vo svojom živote máš a vaz si ju najlepšie ako vieš, staraj sa o neho, buď mu oporou a hlavne milujucou matkou, ktorú si zaslúži! Držím ti palce 👍
tuto ide o duševnu chorobu a nie nešťastne tehotenstvo, ked si chce niekto dať vyoperovať maternicu, závidí bezdetným ľudom a považuje Boha za nespravodliveho, lebo porodil, tak toto je psychoza jak vyšitá a tiež si myslim, že nebezpečne pre dieťa..bohužial dieťa si odserie zly psychicky stav matky, všetky nemilovane deti by mohli pisať romany, ako ich poznačil mamin chlad, ked je niekto zvlašť citlivy, tak ma dokatovanú celú budúcnosť, ale myslim si, že ked už je to, tak ako to je, tak adopcia ine riešenie nie je..proste človek nie je duševne spôsobilý vychovávať dieťa a niekto iny by si ho mal osvojiť
Matka roka !!

Zvaz tu adopciu autorka. Nemas k dietatu city, nebude to pre teba pravdepodobne nieco tazke ho dat na adopciu..Prosim nenic viac syncekovi zivot. Nevies si predstavit aka laska ho caka v spravnej rodine..