Psychické vyčerpanie na materskej: Ako zvládať stres?
Som na materskej s dvoma deťmi (3,5 a 8 mesiacov). Drvivú väčšinu som sama na deti aj domácnosť. Vždy som bola dobra mama, trpezlivá, milujúca, dní s deťmi ma napĺňali. V poslednej dobe je to ale veľmi zlé. Poobede/podvečer už som taká prestimulovaná, predráždená, predotýkaná, že stačí že spadne na zem lyžička a vo mne vybuchne sopka. Som ako zúrivý pes, keď na mňa príde amok, jačím ako blázon a hneď za tým plačem, že som zase kričala.. Rozmýšľam po dnešku, čo je ešte obyčajná bežná vyčerpanosť, prestimulovaná a čo už nejaká diagnóza? Sú dni, keď to je lepšie ale poslednú dobu mám naozaj nervy akokeby nahé, odhalené, stačí závan a ja sa totálne vynervujem.. Zažili ste to aj vy? Je to normálne? Mne to už ani nepríde
Podľa mňa to ma veľa žien, len sa o tom tam verejné nehovorí. Jednoducho byť s deťmi je náročné, ani nie tak fyzicky, ako psychicky. Neustále prerušovanie myšlienok a činností inou osobou, doslova nič sa nedá urobiť pokojne podľa seba, je podľa mňa to najhoršie, zároveň fungovať akoby v režime stáleho strehu a pozornosti a to všetko v (väčšinou) v prostredí plnom hluku, kriku, plaču a podobne.
Ja sa pridávam, mám 2,5r a 9m. Proste keď ti niekto dlho naťahuje strunky, tak prasknú 🤷 Ja som sa vždy mala za trpezliveho, jemného a kludneho človeka, ale mať dve mini deti mi ukázalo opak 🙈 Chce to pravidelný oddych bez detí, ale vieme, ako to je...
Staršie nechodi do škôlky?
@hylary nie nevzali ju, je októbrová a ja na materskej
kolko casu mas na seba?
Áno mám to podobne a to mám teda zatiaľ iba jednu a som v 8.mesiaci s druhou. Ráno pohoda džez, ale jak sa blíži večer už mám všetkého plnú... Najhoršie je keď nechce spať celý deň alebo je ako dnes že sa nedá ísť von. A to som si myslela že som flegmatik a nič ma nevytoci...Dokým som nemala deti😄
V druhej vete si si hned odpovedala. Si na nich sama a mas toho dost. Deleguj strazenie hlavne starsieho dietata na partnera,rodinu,znamych. Dovol si niekedy mat den lenivec,neupratovat,dat si donasku alebo nejaky polotovar. Menej je niekedy skutocne viac.
.
Dievky, ktore nemate pomoc od rodicov/svokrovcov (a casto ani od vycestovaneho resp. "dvojrobotoveho" partnera), nespisovne pred Vami "smekam klobuk" 🌷. Neuveritelne, co vsetko zvladate! Mozno skuste aj tu poprosit o pomoc a nejaka dobra dusa vo vasej blizkosti sa mozno ozve a pride s niecim (cimkolvek) pomoct, aby ste si trosku vydychli 🍀.
Mali by si to prečítať tie, čo stále dokola tvrdia že mať deti po sebe je úžasné...
Tak aspoň v septembri ju vezmú?
Čo sa týka otázky.. áno je to úplne normálne takto vybuchnúť, je to mega náročné takto existovať, keď ti ju vezmú do škôlky, uľaví sa ti, viem že je to ešte ďaleko ale dockas sa a bude to lepšie... Žiadnu rodinu nemáš čo by ti občas pomohla?
Si vyhoreta...keď by som vyhľadala psychológa na pomoc 🙂 ja som bola na tom podobne, hlavne výbuchy boli čím ďalej tým častejšie...druhé dieťa išlo do jaslí a ja o dosť skôr do prace medzi ludi, nehovorim,že to je riešenie ale mne to veľmi pomohlo a stále pomáha 🙂
majn got, konečne to niekto pomenoval čo som prežívala 🙏 a vôbec to nebolo vyhoretie, necítila som sa vyhoreta len som to nevedela pomenovat. bola som "predotykana" a prestimulovana, súhlasím 👍 môj už išiel do škôlky, pomohlo. (ale ja som nevybuchla, len už som normálne trpela aj oblečenie na sebe)
@hylary niekedy v sobotu zoberu staršiu na 2 hodinky. Všetci ešte pracujú. Keď je preč, po chvíli mi chýba, ja som s deťmi rada, milujem ich z celého srdca, len moje nervy už kolabuju niekedy
@jaskolka Dokonale si to vystihla!!Veľa žien sa to bojí povedať nahlas…👏🏽👏🏽👏🏽
@mabenn na seba akože na seba.. Asi žiadny. Pretože čas pre mňa aktuálne znamená napríklad môcť ísť Sama urobiť nákup pre rodinu.
2 hodiny je nič, daj aj na celý deň, mne to veľmi pomáhalo, keď sme mali náročnejšie obdobia...
P 3 rokoch na materskej som sa vrátila do práce a veru v tom čase som si nevedela predstaviť že by som pokračovala hneď v reťazovej materskej. Úplne super mi padol ten návrat do práce a zmena prostredia. Takže úplne chápem a verím že to musí byť neskutočný psychický ale aj fyzický zaberák. Žiaľ len vydržať a počkať kým deti podrastú. Zatiaľ si skús nájsť aspoň hodinku denne na seba, jednoducho viac zapoj muža lebo inak sa zblázniš. Náročné je to s jedným a ešte keď máte také malé bábätko tak sa ani nečudujem že si vyčerpaná a nervózna. 🙄
Mam veľa kamosiek s malými deťmi a každá z nás má občas podobne pocity.
Ja vidím ako veľký problém to, že dnes je plný internet toho ako musí matka odborne zvládnuť každú emociu, ako nesmie zvýšiť hlas, ako musí trpezlivo dohovarat (čítame to aj tu, ako znesú zo sveta matku, ktorá nedajbože a svoje deti pokrici)
Toto mnoho matiek psychicky depta. Prestaňme si konečne vyčítať, že občas na tie deti aj pokricime. Prestaňme sa snažiť byť dokonale večne usmiate matky a Prestaňme sa konečne báť byť človekom z mäsa a kostí.
Keby si to v sebe nehromadila, možno by si potom nevybuchla pre spadnutu lyzicku.
Ja sa ospravedlnim dcére, ak vybuchnem len pre svoju blbú náladu a keď sa neobladnem. Ale ani náhodou nemám vycitky, keď ma vytoci a zaslúži si.
Neboj, to ze občas vybuchnes, nezanecháva na nich žiadne traumy, ani z nich nevyrastu psychicky narušené osobnosti.
Viac vytaz manzela. Rodicia nepomozu?
Aj ja moje deti milujem ale som rada aj keď som sama.. neznamena že keď budeš nejaký čas sama, že nemiluješ deti...
@simona20201309 TOTO !!! 👌🏻👌🏻
@michaela789 🥰
Mohli by ste si nájsť jeden stabilný deň v týždni, kedy máte najmenej povinností a záväzkov a muž by deti postrážil na 3-6 hodín? Napr. streda- deň mamy 🙂
Plus denne štvrť/pol hodina na seba bez detí a bez práce? Iba to, čo máš rada.
To nie je luxus, ale nevyhnutnosť pri deťoch.
Ešte niekoľko takých dní ako teraz a niekde to praskne. Možno aj na zdravíčku.
@simona20201309 moja situácia je povedala by som iná. Môj problém nie je to, že kričím... Na tom by som nevidela nič až tak zlé. Sme ľudia. Môj problém je, že ten amok už je podľa mňa prehnaný, cítim úzkosť. Keď ráno vstanem a hneď sa rozčulim a kričím, nie je to tak, že večer je to potom lepšie, lebo som sa "vyventilovala" a neudržala som to v sebe. Práve naopak to u mňa funguje... Čím viac kričím, tým viac sa vynervujem. A takto sa k svojim deťom naozaj správať nechcem. Aj keď ma občas na hnevajú, toto si určite nezaslúžia
Ale ja ti nepíšem, aby si sa ventilovala od rána, ale aby si zakrocila vtedy, keď si to situácia vyžaduje.
Berieš magnézium?
Zlatko zvoleni z nárokov, prosto kľud, nemusíš byť ,,dokonalá matka". Oddychuj vždy, keď sa ti dá, spí cez deň s deťmi a pravidelne užívaj magnézium. A tráv veľa času vonku, ak sa Vám dá.
Ja mám rozdiel medzi chalanmi 1 rok aj 8 m. Niekedy psychiatria. Mne dosť pomáha Ashwagandha. A spaaaanok
Ja som na materskej mala tiež tieto pocity, aj keď nie úplne až tak extrémne, ale ak by som na nej bola dlhšie určite by sa to zhoršilo.
Ja doteraz nechápem ženy, ktoré tvrdili že materská bolo najlepšie obdobie ich života. Mne sa neskutočne uľavilo keď som išla skôr do práce a dcéra skôr do škôlky, o 100% mi to zmenilo život aj moje prežívanie k lepšiemu. Na tvojom mieste by som asi rozmýšľala nad súkromnou skolkou pre staršie a možno o pol roka jasle pre to mladšie.
Prežívam podobne momentálne. Rozumiem ako sa cítiš. Je to fakt narocne. Ú mňa je to aj tým ze mala vstava v noci aj 10 x a uz som totálne vyčerpaná. Chce to viac oddychovať ale ako a kedy to už neviem 😔 teraz prišiel manžel tak som sa zavrela sama do spálne lebo som myslela ze ešte 5 min s detmi a zblaznim sa.