Sklamanie zo samej seba ako matky
Zaujimalo by ma, ci to niektore z vas mali podobne. Neskutocne zboznujem svoje dietatko…ale…je to moje prve dieta a ja si ani po roku neviem zvyknut na tu unavu a starostlivost o maleho cloviecika, kazdy den sa pristihnem pri myslienkach ake to bolo ked som bola bez zavazkov a bez starosti o niekoho ineho. Navyse uz zacal chodit a objavovat a cely dom je hore nohami. Je to uplne v poriadku, ja viem, zdravo sa vyvija a objavuje. Noci su narocne, niekedy viac inokedy menej. Stale je dojceny, nikdy neprespal noc, mava nocne bdenia a zavcasu rano vstava. Len ja si nedokazem predstavit do tohto ist niekedy znova. Mam doslova az odpor pri predstave, ze by som mala absolvovat toto cele odznova s dalsim dietatom. Je to pre mna take dusevne vazenie…nemyslim, ze mam narocne dieta. Vie sa niekedy prehrat aj sam, len neviem co je to oddych na materskej. Je to drina. Nerozumieme doma s manzelom ako niekto moze dobrovolne ist do tohto znova. Nemyslim to v zlom, praveze obdivne. Obdivujem silua obetavost tych zien co maju 2 a viac deti. Planovala som ako mlada ze budem mat minimalne 2 ak nie 3 deti. Ale je to pre mna velmi narocne uz s jednym. Som zo seba sklamana, no neviem sa v tom akosi najst. Mrzi ma, ze niesom ten mamickovsky typ, ze bude asi sam bez surodenca…ze to nikdy nezazije, niesom sklamana z dietata to je velmi sikovne, uplne normalne a vymyselnicke ako vsetky deti v jeho veku, ale zo seba, ze ma to nezmenilo, neobmakcilo. Kde je vo mne chyba? Som jedina taka?
nie si sama 🙂
my sme tiez chceli dve deti, kym sme este nemali ziadne. potom sa narodil syn a okrem nejakych uvodnych "problemov" (tazky porod - nie pre mna, ale prenho, plus musel cvicit vojtovku, bolo toho viac) je uplne v pohode, aj ked dost zivy a malo spi. my obaja pracujeme z domu a po 4r sme uz dost unaveni. plus je tam aj obava, ze by mohli podobne uvodne problemy nastat znova a ze by to nemuselo dopadnut dobre. tak sme sa s muzom zhodli, ze bude jedinacik, dalsie deti uz neplanujeme, ale ani si to nevycitame. takto sme spokojni a hotovo 🙂
Ja som si časom na to, že nespím celú noc vkusne, zvykla. Už je tomu 5.5 roka, čo som ani jednu noc neprespala.
Detičky mám dve, sú úžasné, ale tiež veľmi zlý spáči. Takže moje telo si zvyklo a keď sa dalo, spala som s nimi na obed, aby som sa dobila.
Ono možno ťa to časom prejde, tento negatívny postoj k veci. Len si treba zvyknúť. A zvyká sa.veru ťažko.
Na druhej strane si neskôr budeme zas ťažko asi zvykať na kľud v noci 🤣🤣🤣
nie sama nie si... moja švagriná pri druhom dieˇati nevydržala doma viac ako 8 mesiacov... radšej išla do práce...
Ja som mala presne taketo pocity ale velmi som chcela aj druhe no sme si s manzelom povedali ze podme do toho skoro kym sme este v jednom kolotoci. Cize mam medzi detmi rozdiel 1r9m. Teraz maju 2 a 4. No keby som bola cakala dlhsie uz by som druhe nedala teraz si to uz nevieme ani predstavit
Tiež som to videla rovnako... A keď mala dcéra rok, tak som mužovi povedala, že ak chce aj druhé dieťa tak okamžite... Nech si tu mizériu odkrútim naraz. Po roku sa narodilo druhé a ver mi, že nebolo o veľa horšie starať sa o dve deti naraz...práveže sa mi to zdalo viac ok, lebo mi to aspoň rýchlejšie ušlo.
Napodobne🤣 nechapem tu obetu a masochizmus, moj maly je uzasny ale teda ta unava a strata slobody je hrozna, uz to nechcem dobrovolne zazit a ostavame pri jednom. A to si neviem predstavit, keby mi nespal alebo mal koliky alebo nedajboze nejake zdravotne problemy. Na dalsie sa mam moc rada
Kto povedal, že musíte mať 2, 3 deti. Jasné plány sú vždy iné a realita tiež. Ste úplne normálna mama, ktorej povolanie nebude matka na plný úväzok, ale netreba zabúdať, že človek žije len raz a okrem detí má aj "vlastný život". Druhé dieťa môžete mať aj o 3, 4 roky alebo nie. Hlavné, aby ste Vy boli spokojná. Šťastná mama, šťastné dieťa, šťastná rodina 🙂
Je to krásne ale aj náročné 🙂 tiež by som druhé už nedala ale ako sa vraví,človek mieni život mení 😁
Podľa mňa prestaň dojčiť, alebo to aspoň obmedz. Na noc UM alebo kašu, skúsiť pozmeniť spanie ( neviem ako to máte teraz, ale ak spí napr s vami, tak do vlastnej postieľky), nech prespí celú noc, vyspíš sa aj ty a cez deň budeš fungovať lepšie. Nedostatok spánku je sviňa.
A druhé dieťa - nikde nie je napísané, že musí byť alebo kedy má byť. Život jedináčika alebo súrodencov s väčším vekovým rozdielom nie je o nič horší ako život súrodencov s rozdielom 2-3roky.
Tvoje pocity sú úplne prirodzené a ako píšu vyššie, nemusíš mať ďalšie dieťa, niekto nemá žiadne ! A čo by za to dal.....tvoje dieťatko môže mať v živote skvelých priateľov . Súrodenec nezaručuje blízku osobu na celý život.
Ja ti len poradím, aby si sa skúsila vrátiť do ,,bežného " života.
Rob si veľa času pre seba , venuj sa záľubám.... cvič, chod s kamoškami na kávu ..pretože v prvom rade si ŽENA a uvidíš, že tvoj život opäť naberie iný rozmer ! Držím prsty ✊
Som na tom podobne.dcera ma uz 3 a stale to tak citim,ze to uz nechcem absolvovat znova.
Úprimne...mňa toto bábatkovské obdobie do 1,5 roka bavilo najmenej. Nemala som nejak náročné dieťa, ale kojenie, riešenie váhy, sledovanie miľníkov, plienky...Druhé sme si urobili až po 6 rokoch🙂Stále to bábo bolo pre mňa náročne, ale na rozdiel od prvého mi to prešlo strašne rýchlo. Ja som inak ani nebola doma 3 roky, pri prvej som išla do práce v 1, 6...a s druhou tesne pred 2 r. Teraz po 3 rokoch sa nám podaril tretí kus a stále nie som bábatkovský typ, ale už to beriem s najväčším kľudom, mám 2 deti, netočí sa okolo bába všetko, život je pestrejší. Ale tiež plánujem ostať max. do 1, 5 r. na RD. A ja som kojenie po roku zrušila a deti spali v pohode + ja učím deti samostatnosti...už v 2 rokoch išli aj na týždeň k babke samé, hrajú sa samé. Uvidíš ako sa budeš cítiť neskôr, ideálny rozostup medzi deťmi je ten, keď sa na to mamina cíti pripravená😀
Môj maličký má 3 mesiace, v noci krásne spí, spravidla aj celú noc, skrátka je to ukážkové dieťa a predsa mám rovnaké pocity. Celé tehotenstvo, pôrod a aj obdobie po sú pre mňa neskutočne psychicky náročné, tá strata slobody mi udiera na mozog.. a to som myslela, že už nie som taká mladá, aby sme s dieťaťom čakali (mám 23), ale zjavne som si mohla ešte rok dva užiť slobodu.. neľutujem, že ho máme, ale jedno dieťa mi stačí a to som pred tehotenstvom chcela tri, no už si tiež neviem predstaviť byť znova tehotná a vôbec znova porodiť, aj keď som nemala ťažký pôrod
Moja prespala celu noc od 5tich týždňov. Dovtedy sa mi budila len na mlieko, takže som jej dala papať (nekojila som), prebalila a spali sme ďalej. Má 7 rokov a ja nepoznám čo sú prebdene noci, chvála Bohu lebo ozaj si nedokážem predstaviť fungovať bez spánku. To by ma na 100% dorazila migréna. Chcela by som ešte jedno dieťa, bohužiaľ už nemôžem mať. Aj napriek tej túžbe mi rozum hovorí že je lepšie že mám len jedno, a keď si predstavím že mi tu behá 1,5-2 ročne dieťa som aj rada že moja je už veľká a je jedno. Nie každá sme stvorená na to, aby sme sa starali o 3-4 deti. Takže nieje zle chcieť mať len jedno, zle je chcieť len jedno a mať ich viac
Je to úplne v pohode... 🙂. Problém je v tvojej hlave, stačí sa len prestaviť, že práve toto je ideálny stav, načo si to kaziť druhým/tretím/štvrtým/... dieťaťom 🙂. A možno keď malý bude už v škôlke 8-16, zrazu ti to celé príde ľúto a budeš chcieť si to absolvovať znovu, lebo spomienkový optimizmus... 😄😄😄
Môj muž chcel mať dve deti, ja som sa pri ňom tak zviezla, môj postoj k deťom bol taký nijaký. Pri prvom tehotenstve, ktoré bolo príšerné sme sa zhodli, že druhé ak tak adoptujeme alebo vezmeme do pestúnskej starostlivosti časom. Po 2 rokoch s dieťaťom (teraz má 2 a trištvrte) sme sa zhodli, w žiadne druhé dieťa nikdy nebude, nie sme na to stavaní proste. A to máme dobré dieťa. Žiadna únava a nevyspatost nehrozila, dieťa spalo celú noc od 4,5mes. Proste nás úloha rodičov nenapĺňa a je to v poriadku. Každý by mal vedieť vyhodnotiť svoje schopnosti. Pre niekoho je to jedno dieťa, pre iného žiadne, pre tretieho je aj 5 v pohode. Treba sa riadiť tým, čo je dobré pre vás. Lebo vy ste rodina.
Vies co?...ja mam 4 a teda unavu necitim takmer ziadnu...niekedy pridu take myslienky,ze uz by som niekde vypadla,ale tie hned aj odidu😉 podla mne dnesne zeny su rozmaznane a absolutne nie su zvyknute na zataz...mna mama uz od mala viedla,ze mam pomahat a skratka musela som,ci som bola po diskoteke nevyspata alebo cez skuskove va VŠ vsetko som musela stihnut...a dakedy zeny? oprat plienky, vstavat k zvieratam, na teplu vodu zlozit ohen...a vsetko zvladli a popritom 4,5 i viac deti....a dnes? Pracky, susicky, pampersy,atd,atd...a ony nic nestihaju a su znicene....To tato psycho doba z nas spravila slabochov a nemoznych...co maju obe ruky lave...a socialne siete???vsade dokonalost, vyumelkovane superstihle baby v luxusnych handrach a vzdy usmiate....to je problem dnesnych beznych mam😉 dufam,ze som sa ta nedotkla, asi ma tu mnohe ukanuju,ale taka je realita!!!
Mam 15 rocnu, a kebyze viem, co to obnasa, bola by som teraz bezdetna a stastna 😭
Uplne chapem tvoje pocity a to mam 3 deti😂
@katika9145 myslím že presne toto tu autorka tejto témy nepotrebuje čítať, že je rozmaznaná a podobne. Nie každá žena musí mat psychiku z ocele a nikde nie je napísané že musí mat ďalšie dieťa ak sa na to necíti. Good for you ak to zvládaš, ale nie je to štandard nemala by si z toho robiť štandard.
Je dobre, ze je dieťatko zdravé, ber to tak, že taká starostlivosť je len na ,,krátko,, kebyže je postihnuty tak by to bola starostlivosť na celý život. Uži si tie chvíľky a teš sa. 🙂
@katika9145 ešte dodám, ze ja by som zase nechcela mať 4 deti ako ty. To sa tvoj život musí točiť ozaj len okolo nich. Nič iné len deti deti deti. Ja by som rada ostala aj ženou so svojimi koníčkami, snami a štandardmi a nie len matkou.
Prestan dojcit a vsetko bude ok. Vyspis sa aj ty aj dieta. Ved ma uz rok.
nie si jediná, práve naopak, je takých viac, len nie každá to dokáže priznať.. ja som taká bola do 4r dieťaťa, potom dcéra začala túžiť po sestričke a drží ju to už takmer 4 roky a tak ma to postupne prešlo a kvôli nej by som to druhé aj chcela stále viac, no bohužial už ho mať nemôžem.. ale ja to tak asi aj lepšie...
@katika9145 jaj zasa pani mudra, ktora nechape, ze nie kazdeho bavit sluzit a obetovat sa. A porovnavat minulost s pritomnostou🙄🙄🙄 ano v minulosti nemali technologicke pomocky ale vychovavala cela dedina/ulica, teraz sice maju pomocky ale vacsinu casu su zeny same, nehovoriac porad kritizovane, ze su lenive a boja sa poziadat o pomoc. A psychicka unava je stokrat horsia ako fyzicka.
Nie, ja nie som leniva, ale nebudem sa zbytocne mucit, ked ma to nenaplna ako teba. Ja vidim, ze zivot ma aj ine krasy ako len mat deti.
Mozno by si mala prehodnotit pristup k materstvu..mama nemusi dietatu sluzit..ani nema..ma si to zariadit tak, ako vyhovuje jej..dieta moze spat aj same v izbe, netreba ho uspavat, moze prespat celu noc bez budenia, moze byt velmi rychlo samostatne a nezavisle, nemusis kojit do 3 rokov, ty sa mozes venovat aj sebe, svojim zalubam, aj muzovi..vsetko sa da, len to treba chciet a prijat to v sebe..takto sa da mat s prehladom aj 3 deti..ja som jednoznacne za surodenca, surodencov ak sa da..surodenecky vztah moze dat zivotu uplne iny rozmer, najma, ak uz nebudu rodicia..teraz si este unavena..pockaj 2,3 roky uvidis..ja som chcela mat min.5 rokov, nechcela som 2 male deti naraz..nakoniec sme mali este aj tretie, ked mali deti 18,a 12 rokov..mame to zariadene tak, ze nas dcera v nicom neobmedzuje..je to len o pristupe..ak ma rodic dogmu, ze cely zivot podriadi detom, tak je jasne, ze je frustrovany..to dieta sa ma prisposobit uz zabehnutemu zivot.stylu rodicov a cerpat z nich inspiraciu pre svoj vlastny zivot..
Dieta ma rok, su to podpa mna uplne normalne pocity..bude rast, bude samostatnejsi a Ty sa vyspis den, tyzden, mesiac, vratis sa do prace a bude to fajn. A mozno vtedy opat zatuzis po babatku a povies si, ze tych par nevyspatych rokov to stoji 🙂.
Hlasim sa do tvojho klubu.🙂 Kamaratka mi povedala, ze keby vedela, do coho ide, kupi si radsej kocura, takze je nas evidentne viac.😉

V prvom rada, nie si v tom sama a tvoje pocity sú úplne prirodzené. Si najlepšia matka, akú si tvoje dieťa dokáže predstaviť. Je absolútne normálne sa takto cítiť. Nie si neschopná, tvoje telo vyrobilo nového človeka a s láskou sa o neho stará. Je v poriadku rozhodnúť sa len pre jedno dieťa a bez súrodenca sa mu život nezrúti.