Sklamanie zo samej seba ako matky
Zaujimalo by ma, ci to niektore z vas mali podobne. Neskutocne zboznujem svoje dietatko…ale…je to moje prve dieta a ja si ani po roku neviem zvyknut na tu unavu a starostlivost o maleho cloviecika, kazdy den sa pristihnem pri myslienkach ake to bolo ked som bola bez zavazkov a bez starosti o niekoho ineho. Navyse uz zacal chodit a objavovat a cely dom je hore nohami. Je to uplne v poriadku, ja viem, zdravo sa vyvija a objavuje. Noci su narocne, niekedy viac inokedy menej. Stale je dojceny, nikdy neprespal noc, mava nocne bdenia a zavcasu rano vstava. Len ja si nedokazem predstavit do tohto ist niekedy znova. Mam doslova az odpor pri predstave, ze by som mala absolvovat toto cele odznova s dalsim dietatom. Je to pre mna take dusevne vazenie…nemyslim, ze mam narocne dieta. Vie sa niekedy prehrat aj sam, len neviem co je to oddych na materskej. Je to drina. Nerozumieme doma s manzelom ako niekto moze dobrovolne ist do tohto znova. Nemyslim to v zlom, praveze obdivne. Obdivujem silua obetavost tych zien co maju 2 a viac deti. Planovala som ako mlada ze budem mat minimalne 2 ak nie 3 deti. Ale je to pre mna velmi narocne uz s jednym. Som zo seba sklamana, no neviem sa v tom akosi najst. Mrzi ma, ze niesom ten mamickovsky typ, ze bude asi sam bez surodenca…ze to nikdy nezazije, niesom sklamana z dietata to je velmi sikovne, uplne normalne a vymyselnicke ako vsetky deti v jeho veku, ale zo seba, ze ma to nezmenilo, neobmakcilo. Kde je vo mne chyba? Som jedina taka?
Pockaj az pride obdobie vzdoru a hadzanie sa o zem to len budu nervy
👋👋👋normálne som si pozrela dátum či som TO nepísala kedysi ja....úplne si opísala moje pocity....s odstupom času viem povedať, ze príde ešte ťažšie obdobie, vzdor 🤪🤪potom skolka a choroby, plac z odlúčenia......teraz ma môj čerstvo 4 roky a je To paráda,ozaj tip top.....krásne sa tu povedalo, ze ideálny rozdiel je keď je mama pripravená, svätá pravda (inak precitaj si knihu Sapiens a tam je tiež spomenutý vek ze ideál je rozdiel po pôrode otehotnieť po 4 rokoch, že v praveku si ženy už vychovali zdrave 4 ročne dieťa, telo sa dostalo do formy a ja teda verím evolúcii viac ako soc.sietam a MK)....ja potvrdzujem citim sa teraz ideálne pripravená na druhé mimino,
...brzdí ma však situácia vo svete .....uvidíme, no môžem ťa povzbudiť ze aj ja som to cítila rovnako a ešte do toho 3 roka by som sa nepustala Do ďalšieho tehu, daj si pokojne ešte 18 m kľud....časom ti bude ľahšie, toť moja skúsenosť
No ja nechapem zeny co sa takto davaju dole. Ja sa citim tak ze super opat 1 den za tebou 😅🤣🤣🤣 moje deti maju uz 17 a 10 a chcela som len 1, nebola to ziadna pasia pre mna, proste som vedela ze cez to proste sa musim prekusat. V 35som vyhodnotila ze asi nechcem aby dcera bola sama. A dali sme 2. Tiez ziadna selanka. Proste neriesim, isiel den za dnom, deti rastli, a uz mam pokoj. Ja by som pri 2malych detoch za sebou asi vyskocila z okna.
Tak druhé nemaj a je to :D
Presne kvôli týmto pocitom som čakala a dúfala, že keď bude prva staršia a bude samostatnejsia tak možno sa ten pocit zmení, zmenilo sa to po 3 rokoch až.. a to som sa bila do hrude, že druhé ani náhodou pretože som sa necítila znovu vstúpiť do toho kolotoča. Nikdy nehovor nikdy..
Neboj, nie si sama, len nie kazda to prizna... Ja som mala bezproblemove otehotnenie, tehotenstvo, porod, zdrave sikovne nenarocne dieta... Nie som veru matersky typ, jedno a staci 🙂 V zivote je tolko aj inych veci, ktore ma naplnaju a bavia...
urcite nehladaj v sebe chybu a nebud zo seba sklamana, je nas takych vela, ktore si presli niecim takymto, len malo sa o tom (zial) hovori 🙂 a o takychto veciach "mudre knihy" nehovoria a potom clovek dostane preplesk, ze toto je ozaj to materstvo?! najvacsi zahul je z mojho pohladu prave ten prvy rok - rok a pol. uz ked je dietatko viac komunikativne, viac ti ukazuje svoju lasku, ma vselijake pokusy o rozpravanie, prve smiesne slova atd - myslim, ze vela mam si prave vtedy uvedomuje, ze uz nie su len ten "stroj na starostlivost 24/7", ale naozaj vychovavaju svoje dieta, s ktorym sa da travit cas aktivne (myslim tak, ze z toho ma nieco aj to dieta). jasne, ze ani potom to nie je lahke, kazde obdobie nieco prinasa, kazdopadne u mna sa to zlomilo prave po tom 1,5 roku a zacala som prve dietatko vnimat uplne inak, ked sa zacalo stavat mojim partakom. pri druhom uz nebolo casu takto premyslat, to uz islo akosi rychlo a samo. take to "u(s)pokojenie" som nasla, az ked som sa vratila do prace a mam cas sa realizovat aj ja. a tym, ze si uzijem aj ja trosku svoj priestor, co som predtym nepoznala, tak je moja vychova deti v rovnovahe 😀
Tiez som stale vravela ze v ramci jednej materskej a rodicovskej budu dve .. len tiez po narodeni prveho syna som si to rozmyslela, po vsetkych tych narocnych dnoch a nociach.. ktore trvali nie par mesiacov ale par rokov.. Tiez ma to velmi vycerpavalo a povedala som ze jeden staci.. zlom prisiel az po 8 a pol roku kedy sa mi narodila dcera.. chcelo to len cas … velmi dlhy cas aby som si povedala ze idem do toho znova. A je to uuuplne odlisne dieta.. povedala by som ze toto je za odmenu 🙂 takze drzim palce stale si treba povedat ze je to len docasne a vsetko casom prejde .. a mozno aj ty o par rokov sa budes znova citit na druhe babatko a doprajes synovi surodenca. Ja sa velmi tesim, ze moj syn nezostane sam a stale tu budu dvaja so svojou sestrou.
A nemôžeš sa trochu rozptýliť? Súhlasím, že prvý rok je najťažší, ja som ich vždy pomerne v pohode prežila tak, že som sa snažila čo najmenej obmedzovať a vyhnúť rutine. To znamená, že sme ráno vyšli von a vrátili sa večer a k tomu navyše fakt veľa cestovania. prvý krát sme skúsili kanárske v 6 týždňoch, to bolo úplne ok, tak v 4 mesiacoch do Kórei, potom v 10 tich do Ameriky...atď, ja sa celkom viem vcítiť do myšlienky, že kvôli dieťatu o niečo prichádzam, tak som sa tomu chcela vyhnúť. osvedčilo sa mi to, s druhým som išla ešte viac tým štýlom, že som zažila veci, čo by som bez detí nikdy nemala šancu zažiť, počnúc napríklad pôrodom v Brazílii, kde som došla 4 týždne pred termínom 😁 môj syn hádam ešte nikdy neprestal celú noc a to má 3,5 roka a ešte si aj cucnut chce. Mne je to jedno, spi so mnou, mňa to nebudi, len to nejako spätne registrujem v nejakej inej rovine. Každopádne odkedy sa narodili som nevstavala v noci nikdy z postele, pri spoločnom spaní nie je ani treba - možno by si sa tak viac vyspala? Ja sa musím vyspať, lebo som nikdy nebola dlho na materskej.
Mňa vyčerpáva psychicky nudná rutina (a psychicky unavená sa u mňa rovná fyzicky unavená) - ak to máš náhodou rovnako, tento recept celkom funguje
Ja som tiež povedala že jedno mi bohate stačí keď mala prva rok 😁 a nakoniec mám tri 😍 to je taká veľká zmena v živote keď príde dieťa, z toho sa asi treba spamätať...ale možno tiež v tom neskôr nájdeš niečo prečo sa rozhodneš ísť do toho znova. Uvidíš keď odrastie. Ja som mala druhé po vyše 4 rokoch.
@pauli_s Predstav si,ze svoje deti milujem, a nic by som nemenila...som lekarka, mam rada modu a sport, casto behavam na beziacom pase, mam zahradku a velky dom, o tyzden ideme na dvojtyzdnovu dovolenku k moru...ak si si myslela,ze som uplakana matka 4 deti s mastnymi vlasmi a cupiaca niekde v kute, si v dost velkom omyle...Ja som nechcela autorku potupit,ani zhodit, ale vies co,mam za sebou aj trosku psychologie a niekedy treba cloveka aj povzbudit,ukazat,ze niektori ludia to maju o dost tazsie a funguju...proste tak nakopnut....nikto jej nekaze mat viac deti,ak to nechce...len aby si uzivala zivot a nefnukala, praveze jej drzim prsty,aby sa vzchopila,nedala sancu zlym myslienkam a uzivala si tento krasny zivot,aj ked s problemami...ano mam ich aj ja,ale bojujem!!!
Nie nie si sama, môj syn Lukáško má 3r a všetko bolo v pohode aj tehotenstvo aj pôrod ľahký malý mi prespí od 3mes celé noci, takže sa v pohode vyspím až na dni, keď je samozrejme chorý, ale teda odznova sa mi to nechce zažívať, som rada, že je už väčší aj keď teraz skoro od 1,5r je to s ním dosť ťažké nálady trvdohlavý, ale teda raz a dosť, bude jedináčik a to mám za 2r 40r takže už je aj tak neskoro
@hederamonstera 🤦♀️neviem,preco si kazdy mysli,ze ak zena vela zvlada a ma viac deti,ze je to nejaka 100 kilova chudera s mastnymi vlasmi...mam vela zaujmov, obrovsky dom, auto, psa, som lekarka, milujem modu a sport....1. dieta som mala po 4 rokoch snazenia, druhe mi zomrelo v 8.mesiaci tehotenstva, ale nastastie mam dalsie tri sikovne deti...nekazem autorke mat viac deti,len ma normalne vytacaju dnesne ufnukane vecne unavene zeny🙄 nehram sa ani na mudru,ani nie som hrdinka...no ale plakat pri jednom dietati a nemat na nic cas,no ja neviem...mne to pride chore....poznas ten citat,ze zle casy robia silnych ludi a dobre casy slabych ludi...no DOSLOVA!!!
@katika9145 kde som nieco take napisala, zeby si mala byt 100kg s mastnymi vlasmi??
Len ze nie kazdeho bavi byt rodicom!!
@hederamonstera napisala si to medzi riadkami...ze byt matkou je len sa obetovat a sluzit a ine krasy zivota asi nepoznam😉
@ambamamba takto to zial nefunguje u kazdeho...
@katika9145 to si len ty domyslas ;) ak ta to naplna, tak to nepovazujes za obetu. To je normalne. A ani to, ze nemozes zaroven poznat ine krasy zivota ;) si nejaka zaujata, si si ista svojimi pocitmi k materstvu? ;)
@katika9145 ked si teda lekarka, predpokladam, ze vies nieco aj o psychike cloveka. Cize by si mala vediet, ze kazdy clovek je nastaveny inak, ma ine limity toho, co zvlada, co ho unavuje. Tvoje konstatovanie, ze ti to pride chore, ked je niekto unaveny z toho, z coho ty nie, je teda velmi neprofesionalne. Mozno by sa k tomu lekarskemu titulu hodil aj kusok empatie.
Mne príde z toho čo píšeš,že sa váš život extrémne točí okolo dieťaťa a nedokážeš si ten čas užiť.. pritom je to obdobie len dočasne ktoré otvára celkom iné možnosti trávenia voľného času.. a každým rokom to bude iné.. časom sa z dieťaťa stáva parťák.. ja som so staršou absolvovala veeeela aktivít, výletov,dovoleniek a bolo to super a teda nie som vôbec mamičkovsky typ ani žiadna žienka domáca ale snažila som sa z toho vyťažiť maximum.. pri mladšej,chudá,snáď mi to odpustí,som už pracovala čiastočne od jej 6 týždňov a prišla korona tak celé zle.. skús popísať čo ti presnejšie chýba,keď to pomenujes,tak možno prídeš na to,že sa mnoho dá absolvovať s dieťaťom ...
Bože ženy no a čo? Veď kto sa o Vás postará ked budete staré, kto vas pride pozriet a donesie vnucata? Veď to nie je navždy taketo obdobie.. ja mam 34 rokov, ročneho syna a starsieho mam 7 ročneho. Pri prvom som bola neskutočne unavená, ráno vstával skoro, oci ma štipali ale netrvalo to večne a mladší je kojený dokonca a prespí celu noc. A zabufla som dodat, ze uz nemávam rannu únavu ako pri prvom. Treba zmenit svoje vnutorné nastavenie a povedat si, ze nebude to trvat naveky
Kazdy to zvlada inak. Niekto ma dost s jednym, niekto zvladne i 5.
U nas bol prvy rok stale najtazsi, potom som uz rozmyslala nad dalsim. Prvy nespavec od mala a druhy spal ze som nechapala...tym chcem povedat, ze kazde dieta je ine.
@katika9145 to nie je celkom pravda. V minulosti sa žilo inak, viacgeneračne, starostlivosť o deti sa rozložila medzi viacerých. Dnes žijeme väčšinou sami (bez širšej rodiny), a to čo sa kedysi rozložilo medzi niekoľkých ľudí, je teraz všetko na pleciach mám
@katika9145
Pobavila si ma, potvrdila si mi ze niekedy ani vs titul, studium psychologie a ani mudr pred menom neznamena vela. Nikto sa nepytal ci citis unavu, ako si bola vedena, v akom byvas dome, kolkokrat chodis a kam na dovolenku, ani dalsie tvoje pomery. Niekedy je fajn citat co ludia pisu a pocuvat, to uci aj psychologia, nesudit a nacuvat. Dozvedeli sme sa vsak o rozmaznanosti dnesnych zien, nezvyknutych na zataz, nemoznych s oboma rukami lavymi, dokonca o vyumelkovanych dokonalych sexiciach navlecenych v luxusnych handrach… a v zavere napises ze si ju chcela podporit? Uvazujem ci odpovedas na spravny prispevok, lebo temy si sa nijak nedotkla, ale ako prezentacia teba ako super zeny to bolo dokonale. A ked uz tolko citujes, Nesud cloveka, v ktoreho topankach si nestala, zi a nechaj zit, vyber si ktorykolvek… autorke prispevku odpovedat nebudem, dostala tu xy povzbudivych slov od empatickych zien, ktore keby boli jej priatelky podporili by ju v akomkolvek rozhodnuti, ktore ju urobi stastnou.
@monikaman vravela som,ze mnohe ma tu ukamenuju, lebo pravda niekedy boli....proste je to tak...v rodine mam cca 10 zien, ktore to vsetko zvladaju s noblesou a potom jednu,ktora fakt je furt unavena, muz bol s nou tehotny, rodili spolu, aj teraz keby mohol,tak koji za nu....smiesne a chore, chora cela tato doba...nie nie som super mama, a som aj empaticka, len si niekedy netreba mylit empatiu s klubom ufnukanych zien...viac nebudem reagovat,je to aj tak zbytocne...viditelne nie som v skupine zien s mojou krvnou skupinou, ale v skupine, kde sa robia problemy tam,kde nie su a NADBYTOK CASU sa venuje uplakanym myslienkam....a ked by to uz bola diagnoza smutku alebo horsie depresie,tak modrokonikove mamicky ju tu urcite nevyliecia...vela stastia a uspechov v zivote😉
Autorka - urcite v tychto pocitoch nie si sama. Mna samu zaskocili podobne. Clovek nevie, ako bude rodicovstvo vnimat, kym to nezazije. A kto nezazil tieto pocity to nikdy nepochopi. Netreba si vsimat "hrdinky", ktore zo zien, ktore to nenaplna a vycerpava viac ako ine robia znudene rozmaznane neschopacky, ktore si samy vytvaraju problemy... ako som napisala - kto nezazil, nepochopi. Pre mna bol prvy rok velmi zly...rozmyslala som, kde je problem. Hladala som odpovede a pochopenie. A narazila som na podobne " hrdinky" (zial aj moja mama ma casto ku mne taky pristup) a na kopec nepochopenia a odsudenia...bolo velmi sklucujuce prezivat nieco, s cim sa clovek nemohol niekomu zverit alebo sa normalne zdielat, aby som to nejak spracovala...co bolo este horsie...ale na druhej strane sa naslo aj dost kamosiek co po mojej uprimnosti priznali aj ich "skaredu pravdu" :D po cca roku a stvrt sa to dost zlepsilo, aj ked stale je to pre nas s muzom narocne a na surodenca si dieta este pocka..ak by som musela, zvladnem dalsie, a chcem aby malo surodenca, ale tiez potrebujem "dobit baterky", lebo mama, ktora sa citi mizerne potom obera aj seba, a vlastne aj celu rodinu o nieco a tomu sa uz chcem vyhnut. Pochopila som uz, ze zeny to vnimaju totalne rozne. Nechapala som, ako zeny mozu mat aj 5 a viac deti..a raz som si v diskusii vsimla ze taka mamicka povedala ze je to v pohode, ze ju to velmi bavi a naplna...a vtedy sa mi tak otvorili oci a prisiel taky pokoj, ze uprimne viac obdidvujem zeny, hoc aj s jednym dietatom, ktore sa s laskou staraju, hoci to nie je " ich salka kavy" ako zeny, ktore maju aj 8 deti a je to pre ne "brnkacka" a zazivaju z toho pocity super lasky a stastia ...lebo ako deti maju rozne povahy tak aj matky a otcovia maju rozne...a mam v tom uz taky pokoj a rodicovstvo s pocitom ze "je to v poriadku sa takto citit" a vzajomnou podporou je ovela prijemnsjsie 🙂 samozrejme treba sa snazit zlepsit co sa da (spanok, mat nejaky volny cas, konicky, kamosky a pod.) a hlavne sa prijat aka si a starat sa o dieta po svojom a nezblaznit sa 🙂 nikto ta do dalsieho dietata nenuti, uvidis ako sa budes po case citit. Drz sa <3
@katika9145 mozno si staci uvedomit, ze svet, v ktorom zijes ty, nie je celym svetom a to, ze ked mas prave ty mas v rodine 10 super turbo zien a 1 tu, ktorej spravanie povazujes za chore, je to prilis mala vzorka na zovseobecnovanie. Obcas sa treba pozriet aj mimo svojej takmer dokonalej bubliny.

@katika9145 vobec s tebou nesuhlasim. Tazsie prezivanie materstva nie je o rozmaznanosti, skor o tom, ze nie kazda z nas je na to stvorena. Je to cinnost ako kazda ina, bud sa v nej najdes, alebo nie. Akurat, ze spolocenske konvencie nam kazu skakat meter dvadsat, ze mozeme rodit a vychovat, takze su potom mnohe zeny sklamane, ze to zase az taka vysnivana brnkacka nie je. Takze kto sa na to citi, nech rodi, kto nie, nech sa zariadi podla svojich potrieb. A hlavne sa netreba za svoje pocity hanbit. To zeny zenie do depresii zo zlyhania.