Som zlá mama?
Ahojte. Malý ma polroka a som na neho sama. Ex príde pár x do týždňa na pár hodín… Posledný mesiac si všímam že proste na malého vyletim keď plače…. Cítim sa za seba zle z toho ale v tom momente to ako keby neviem ovládnuť.. proste led plače napr že nechce spať, aj keď vidím že je unavený… alebo v noci keď sa zobudí na mlieko a reve tak že uši mi brnia… proste zvysim hlas a poviem nejakú škaredu vec… “nerev prosím ta už” napríklad.. akože vždy sa snazim najskôr pekne.. prosím vás, ako toto sa naučiť ovládať… ja sa cítim tak zle za to vždy keď sa to stane…
Skús si uvedomiť, že tým krikom, vybušnou povahou nič nevyriešiš. Bábo neprestane, tebe sa neuľaví.
Ak nevladzeš, tak naozaj spí keď môžeš, objednaj si donášku, neprataj, choďte von. Nechaj bábätko spať s tebou v posteli, daj si večer čaj na ukludnenis, pustí jemnú hudbu. Musíš sa ukľudniť ty, aby si mala kľudné bábätko.
Ak plače celé dni, že nemôžeš ísť ani na wc, či do sprchy, tak ...napíšem to tak škaredo...šupni do vajca, či do postieľky, na zem na podložku...a ty si daj kľudne sprchu aj sa vy....toto na wc. Neubudne z neho za tých 10 minút. A ty tiež potrebuješ urobiť niečo pre seba, aby ste boli obaja spokojní.
Ak si na pokraji svojich sil, tak ten hnev proste ovladat nedokazes. Nie si superman.
Mas svoje zakladne potreby (jedlo, spanok, relax, hygiena) a ak si tieto nemozes naplnit, tak ides na ten pokraj svojich sil a potom ti neostane ziadna sila na ovladanie svojich emocii. Preto je velmi dolezite sa starat hlavne v prvom rade o seba. Neobetuj sa. Nerob zo seba otroka. Ak ti dieta place od hladu ale velmi ti treba cikat, kludne ho nechaj plakat.
Tiez ti pomoze ked si uvedomis ze detsky plac je uplne iny ako plac dospeleho. Deti placom komunikuju. My dospeli placeme len ked sme v extremnom strese, alebo bolesti. To dieta velakrat vobec netrpi, len sa ti snazi nieco povedat. Netreba detsky plac tak intenzivne prezivat a pripustat si ho. Treba vzdy na plac reagovat tak ze dieta skontrolujem a snazim sa zistit priciu placu, ale ak viem ze dieta place preto ze je unavene a nevie zaspat, tak si z toho zoberiem ponaucenie a nabuduce ho dam spat skor, ale zaroven sa nebudem stresovat koli tomu placu a trpezlovo pockam kym sa vyplace.
Tretia vec co mne pomaha, je necakat kym vybuchnem. Nesnazit sa potlacat a ignorovat ten rastuci hnev, ale naopak reagovat na hnev hned v momente ked zacina.
Napriklad dieta neprestava plakat a tebe to zacne vadit. Taky ten prvy pocit ze uz chces aby prestal. Nesnaz sa vtedy zatat zuby a pokracovat v tiseni placu. Miesto toho si povedz: "Uz to prekrocilo hranicu pohody. Uz sa necitim dobre. Co potrebujem urobit aby som sa zase dostala do pohody? Pomoze mi ak si dam od neho na par minut oddych? Kludne ho nechaj plakat a chod sa ukludnit do inej izby.
AHOJ, presne pre Teba je tento prispevok: 🥰 https://www.instagram.com/p/Cuc9VLaof-m/?igsh=M... Precitaj si, su tam na poslednej strane aj techniky, ako docerpat energiu a tym padom nekricat.
Suhlasim, nie si zla mama, si vycerpana. Naozaj si najdi cas na seba, uvedom si, ze babo a potom aj vacsie dieta si nebude pamatat, ci ste mali doma perfektne upratane, alebo ci raz za cas jedlo polotovar, ktory sa spravi za 5 min., ale to, ze mama bola stale unavena a podrazdena, to si pamatat bude. Niekedy treba proste na vsetko nepodstatne kaslat. Nam radili midwives, ze ak dieta place a fakt to nedavame, kludne nechat same, ale tak, aby si neublizilo (napr v postielke), a ist sa vydychat do druhej izby. Ze tych 5min revu dietatu ublizi menej, ako mama ktora strati nervy.
Si unavena mama, potrebujes pochopenie pre svoju situaciu, potrebujes sa vyrozpravat. Aj tu na fore je poradna, skus tam, alebo priamo na ich stranke, maju kontakty na psychologov. Necakaj, naozaj ti to pomoze
Je to normálne spravanie unaveneho človeka.. skús spat viac/castejsie, v domácich povinnostiach povol, vsetko pocka, neutecie.. ak budeš mat chvíľu, toto je fajn kniha, ako prestat kričať
https://www.martinus.sk/665311-aha-rodicovstvi/...
Nie si zlá mama, si unavená mama.. nemá ti niekto iný podať pomocnú ruku? Človek bez detí (alebo s malými anjelikmi) si povie že čo také bábo.spi alebo je.. ale nie je to tak, je to náročné obdobie o to viac ak je na bábo mama sama.. ak máš koho neboj sa poprosiť o pomoc, aby si mohla prísť na iné myšlienky a psychicky si oddýchnuť mimo bábätka..
Ak nemáš nikoho, skús osloviť nejakú staršiu susedu, alebo kamarátku ktorá by šla aspoň pokocikovat a ty si zatiaľ vyloz nohy a zhlboka dýchaj.. vždy keď príde ex, nech bábo vezme von a tvorí si s nim vzťah od malička..