Stojí rodičovské obetovanie za výchovu dieťaťa?
Povedzte mi niekto, ze prečo je starostlivosť o dieťa / deti až taká náročná.. Od sekundy kedy sa narodí také dieťa, ale vlastne už aj skôr keď si žena dáva na seba a dieťa pozor počas tehu.. No proste navzdory všetkej vsetkej láske, enormnej láske najväčšej na svete, žeby sme za to dieta dali život bez váhania, je dieťa považovane za boží dar. A človek by sa mal z tohto daru neskonale tešiť a bezbreho ďakovať a užívať si to s nemiznucim úsmevom na perach... Tak napriek tomu všetkému je to mega zahul. Tie prebdene noci kvoli kŕmeniu, koliky, nonstop plač, nevieme prečo, nevieme ho prečítať, ten ansambel veci co také dieťa potrebuje, ta zmena života, to obmedzenie pohybu a rozhodovania o sebe samom, nemať kontrolu nad svojím životom a osudom lebo všetko určuje dieťa, ten záväzok, ten strach 24/7, tie choroby, tie sople a zvracanie, lieky nezaberajú, dieťa stále choré, nevie povedať co mu je, matka mu často nerozumie, tie jeho nálady, ten vzdor, ta nelogickost jeho, toľko pokazených a rozbitých veci v dome, až tak sa rodičia obetujú, aby nakoniec vychovali dobrého a zdravého človeka, co ich kedykoľvek môže v budúcnosti opustiť ci ublížiť... Alebo ho pokazí osud a všetko to piplanie, podávanie liekov striekačkou, tie plienky a bordel a neupratany dom, ta izolácia matky, depresie, neistota a vyčerpanosť, stojí to zato?
Nuz, rozhodne to nie je lahke… preto neodsudzujem ludi, ktori sa rozhodli deti proste nemat… nie kazdy na to ma… nervy, povahu, troezlivost… cokolvek… je to na cely zivot a ano, cloveku to aj vela prevela da… to treba tiez napisat.
@nat_alia ❤️❤️❤️❤️
Buď rada, že ho máš zdravé. Iný zahul by si ešte len zažila, keby sa ti narodilo choré. Ja mám autistu, ktorý má ďalších 7 diagnóz. Neviem čo je to už 5 rokov mať normálny deň, ani zamestnať sa nemôžem, ale bojujem ďalej. Keď to človek prijme, aj dieťa také aké je, žije sa mi ľahšie.
Ahoj, Tvoje pocity sú úplne normálne, môžeš byť ale aj vyhorena, a aj vplyvom zimného obdobia (málo slnka a vit. D) aj depresie. Pozor, antikoncepcia je spúšťačom depiek a tak tiež nevien, koľko si už od pôrodu, ale mne kým sa upravili hormóny, tak to bolo s emóciami strašné.. Odporúčam Ti byt niekedy sama, úplne sama, napr. Ísť niekam autom ďaleko alebo ísť do kostola. Sama. Potom sa aj domov tešíš. Vieš, je to šialené, ale ja som si naposledy oddýchla v narkóze, jednodňová chirurgia, alebo akákoľvek navsteva lekára 😄 a tie komentáre tu niektorých hrdiniek, gerojek, sú akože od veci. Celý Modry koník sa hemží úžasnými obetavými matkami. Aj Ty si obetava, ved materstvo je obeta a Ty ti vieš, len máš teraz blbé obdobie
Neupratany dom.... a neviem čo ešte tam riešiš ja mám autistu a ešte ročnu dcéru chlapček nehovorí na plienkach zujem mu 24/7 opatera navždy ....kým budem žiť....mala je ešte mala a mám čisto nikdy nemám bordel a špinu každý deň pretrem nábytok komplet kúpeľňu wecko komplet linku proste všetko čo sa dá vytret v byte vysavam zmyvam každý deň aj periem a to je iba makacka je pravda nesadnem si ako je deň dlhy jedine keď ich krmim lebo môj chlapec nonstop niečo to by si videla potom že všetko čo píšeš a coho sa bojíš je nič!ja musím riešiť nonstop nervové záchvaty pre nič za nič strážiť aby si neublizoval atď nebudem tu všetko opisovať to by bol román z toho...pointa je v tom všetko čo píšeš je nič len nech je zdrave mentálne a psychycky iné neries no tak chvíľu sa budeš starať ale nie navždy4 ročne rozumné dieťa čo vie wc samé sa hrať samé jesť atď booze Havaj zdravé deti aj 5 dám ako nič..oproti tomu čo mám nemám pokoj ani v noci buď ide spať o 2 ale to ešte lepší príklad keď sa hra alebo má zachvaty plače kričí na psychyku taký nápor a čo mám robiť....ešte zatiaľ žijem 🤣takže zdravé dieťa nevidím žiadne starosti a negatíva toť Vsio (a ja už nevidím ani v tom mojom negatíva vy iní ano ja nie je to môj kráľ)
@janamakva ❤️❤️❤️ ďakujem za povzbudivé slová, narozdiel od niektorých tu hrdiniek.. Tie veľmi dobre vedia ze to cítia úplne rovnako ako ja, ale sú pokrytecke a hanbia sa to priznať lebo veď treba v spoločnosti budovať obraz ze materstvo je bezstarostne nádherné ruzovucke dúhové krásne... Kedy konečne spoločnosť dospeje do úprimnosti, a bude sa hovoriť aj o negatívnych stránkach materstva? Nie za cieľom odradiť mladé ženy od rodenia, ale za cieľom prichystať ich na to všetko..
@jeliz59 je mi ľúto ze to máš také ťažké a je obdivuhodné ze to zvládaš a ze stále "žiješ".. Prepáč ze budem veľmi úprimná, ale mať prvé dieťa akokolvek choré, do druhého určite nejdem. Môj názor a spravila by som to takto, ci tu moralistky a humanitárne mudrlantnky vyskočila z koze alebo nie.. A ďalšia vec je, ze ty už si proste zmierena spečená so svojím osudom, ideš ako stroj lebo musíš a vieš ze nieje iná možnosť, len musieť. Bohužiaľ nemôžeš zato, ani tvoje detičky samozrejme ze nie, ale teraz ešte vladzes, no pár rokov ti to vsetko tvoje telo vráti.. Dávaj na seba pozor a skus zapojiť rodinu, aby si mala čas na oddych..
Autorka, ver, ze niektore zeny su v materstve stastne a naplnene, nemaju taketo negativne pocity, ako my ostatne😂 nie sme vsetci rovnaki, mam vo svojom okruhu take mamicky a trochu im zavidim. Je to aj o nastaveni, jansom vecne nespokojny clovek😏
Tieto depresívne reči o obete maju väčšinou premotivované mamy, ktoré dajú svoje dieťa na prvé miesto, totálne zabuddnu na vlastne potreby a časom vyhoria. Deti tu nie sú od toho, aby sme zahodili celý svoj doterajší život a stali sa z nás zombies, ktoré spievajú na Mira Jaroša aj keď je nám z tej hudby fyzicky zle. Svet okolo nás a aj niekto matky, take tie “dokonale” vo všetkom nás tlačia presne do tejto pozície, urobím pre dieťa všetko. My si potom myslíme, že sme zlé matky, že sa staráme nedostatočne, keď si dovolíme chvíľu myslieť na seba, alebo decko chvíľu lozi po špinavej zemi. Je to ten istý fenomén ako s dokonalým telom- vidime ho všade a tak mame pocit, že sme jediné, ktoré so svojou postavou nie sú spokojne. Tak isto vnímam aj tie nároky na materstvo. A matky, čo maju choré deti a idú v úplne inom režime maju pocit, že sa nemáme čo sťažovať, že mame dokonalý život, ale nie je jedno, či sa niekto topí v dvojmetrovej vode alebo v dvadsať metrovej, keď nevie plávať?
@martinmmartin kiezby ta tisicorocna tradicia ukazala, ze tym sposobom ako popisujes, su na svete dobri, schopni, silni ludia...
tehotenstvo, porod a prve roky zahul su, netreba si to idealizovat, ani som to nikdy nerobila, je to makacka...ja to robim tak, ze postupne som sa snazila dieta po kuskoch osamostatnovat a brat si svoj zivot pomaly spat, byt mu oporou, vzorom, proste mamou, ktora aj pracuje, ma zaluby, spolocensky rozmer, atd, samozrejme v moznostiach jeho veku a stavu...choroba dietata alebo nejaky problem ma vzdy vrati k absolutnej pozornosti na neho...rodicovstvo narocne je, a kto caka opak, je nevzdelany alebo naivny alebo nezodpovedny...konieckoncov vsetky dobre veci na svete, co za to stoja, nie su lahke
Pekne si to napisala. Stoji to za to ale druhy krat to vsetko uz zazit nechcem. Trapim sa pri kazdej chorobe,ked neviem co malej je. Ked jej neviem pomoct. Trapim sa tak velmi ze uz druhe dieta nechcem
Asi mas zasebou par zlych noci, lebo tvoj opis je extremne dramaticky 🙈 niektore babatka su naozaj narocne, ale vsetko je to iba obdobie a ked su na to dvaja rodicia, tak sa to da zvladnut bez vacsej ujmy 🙂 ja si vzdy ked je zle poviem, ze mam 2 zdrave krasne deti a tie problemy co mame my su nic v porovnani s rodicmi, kt maju napriklad postihnute dieta.
Ale ano aj ja sa niekedy opustim, ked uz nemozem mat klud ani na zachode, lebo vzdy aspon jedno dieta pride alebo ked sa cely tyzden tesim, ze si napustim vanu a zasadne do nej chcu potom vliezt obidve deti 🙈
Treba proste s tym vsetkym okolo deti ratat a rozmysliet si to skor ako ich clovek ma, lebo mat deti nie je povinnost.
Vieš, ešte som Ti zabudla napísať, že aj ja mám doma veľa veci rozbitých, počarbanych - steny, koberec, nábytok a to mám všetko biele, taky zámocký, štýl, akože 😄 izbové kvety pred smrťou, zažili už všeličo a všelijaké zálievky. Lebo niekto sa Ti tu čudoval, že "ako môžeš mať d8na rozbité veci!!!!" Tak ja mam, sklenený pohárik už ani jeden a to mám podľa okolia a zdravotných sestričiek najlepšie deti v okolí
Asi stojí ale stotožňujem sa s vašimi slovami. Veľa dní som už preplakala, niekedy aj priamo pri hre s malým. Mňa najviac ubíja ta izolácia. Naši muži si pravdepodobne ani nevedia predstaviť čo prežívame a ako s ato všetko pre nás zmení, pretože ich životy viacmenej pokračujú ďalej, majú svoje záľuby, chodia do práce medzi ľudí a podobne... Veľakrát som sa v tom snažila nájsť pozitívum ( som doma, som v teple, atď) sle to je len nálepka na nešťastie, ktoré na materskej prežívam. S dieťaťom to nesúvisí, milujem ho, mám veľmi dobré bábo čo mi už takmer rok rozjasňuje život, ale predsa...dlho som nebola vnútorne šťastná lebo niekedy mám pocit ze je toho priveľa, že to asi ani nie je pre mňa....No rôzne pocity a myšlienky som už prestriedala 🙂 Nie ste v tom sama a je to zrejme náš údel, držím palce vo všetkom, veľa zdravia a pevnej vôle🙂 🌺