Strach o dieťa
Mamičky, dnes sa nám stala taká vec. Boli sme so synom pozerat labute, hádzal im pečivo keď zrazu sa rozbehol na starý úzky most bez zábradlia a utekal aj keď som veľmi kričala a nejakým zázrakom ten most prešiel, keby padol do vody, nemám šancu ho tam zachrániť, voda je tam hlboká. Vôbec som nečakala, že toto spravi. Ľudia čo tam boli tiež spozorneli a jedna pani aj začala kričať keď to videla, pretože bol zázrak, že to v tom behu presiel most a nepadol do vody. Celý život pokúša osud. Už má 4 roky a je toho už menej, už posluchne ale občas sa stane tak ako dnes, že z ničoho nič sa rozbehne doslova smrti naproti. Veľmi zle to znasam, býva mi potom aj mesiac zle, nemôžem spávať, v noci spím pri ňom, bozkávam ho a plačem, keď si predstavím čo sa mohlo stať. Dávam na neho pozor, veď keby nie už dávno je zle, pretože on sa pri prechádzke vie vytrnhut a ísť na cestu pod auto. Takže už ho poznám, resp myslím, že ho poznám a potom príde situácia ako dnes a ja sedím pri ňom, plačem az má brucho boli, že som nedávala opäť na neho dostatočný pozor. Čo mám robiť? Ako mám takto žiť? Ako zvládate takéto situácie? Je to moje druhé dieťa, ale toto zažívam len pri ňom 😢😢
@kkovacovak keby toto viem, tak problém vyriešený. On potom prosí o odpustenie a plače že to už nikdy neurobí, bozkáva má a sľubuje, že už bude posluchat. Potom pekne polucha, drží má za ruku a keď už po nejakom čase mu dôverujem, a dovolím mu ísť meter odomňa tak zrazu skrat a už uteká preč a tak stále dokola 😢
Môj syn (4r) je niečo podobné. 100 razy ide pekne a 101. raz vybehne pod kamión, pod dodávku a podobne. Akokolvek mu to vysvetľujeme tak on iba s úsmevom povie, že veď on by ten kamión preskočil. On to riziko vôbec nerozumie. Ale teda samozrejme.slubuje, že to už neurobí q o 2 mesiace to tu mame zasa. Potom plače, že on zabudol ze nesmie. Zatiaľ som ho vždy dokázala zdrapnúť za kapucňu nazad. Skoro som ho zaškrtila ale pritom nechtiac.
Riešenie nemám žiaľ. Proste už kdekoľvek ideme, kŕčovito ho držím za ruku. Všetci si myslia, že som príliš uzkostliva, že preháňam ale ja viem svoje. Myslím, že to vyrieši čas. Do vtedy ho budem kŕčovito držať
@juliasb ja nejak v kútiku duše viem, že tu ziadnu radu nedostanem 😄 resp nikto môj " problém" nevyrieši ale mala som potrebu to dať von lebo stále mi je zle ale už tak, že keď som v práci myslím na to, či je v poriadku, či budú vedieť učiteľky/manzel zareagovať, čo keď sa mu niečo stane a ja neviem z tých čiernych myšlienok ísť von. Prvorodena to je anjel. Kľudna, pokojná.. ale tento druhorodeny 🙄
Ja síce nemám odpoved k tvojej otázke , ale labute a ani kacky sa nemajú kŕmiť pečivom. Škodí im to.
@babs92 dobre, ďakujem
Možno to je problém že povolíš a on to vie. Zakázať a bodka. Ak povieš že od teba nepôjde niekde ani na meter tak nepôjde. Ak bude prosiť a bude chvíľku dobrý a ty mu to teda umožníš tak vie že ťa nemusí brať vážne a môže to robiť znova a znova lrbo ty vždy dovolíš
@kkovacovak áno, budem musieť ho držať na krátko aj keď to možno okolie chápať nebude a možno ani jemu to príjemné nebude ale niektoré tie situácie sú životu nebezpečné a proste to dieťa si vyžaduje doslova neustále držanie za ruku aby neušiel, to je sekunda a uz je blízko nešťastia
@kkovacovak bože to je rada ti poviem, buď nemáš deti alebo máš šťastie že tvoje sú dokonalé....moja známa má 2 deti. Jedno uplne tip top každý myslel že wau aká výchova kým neporodila druhú a UPS...odvtedy sú ticho a o výchove nepočuť. Druhá dcéra si od roka ide svoje, na návšteve povyberá kuchynské nože, podpáli niečo , je schopná vbehnúť pod auto. A nie, nie je to výchovou, staršia sestra je totálny protiklad. ..autorke držím palce, prejde to vekom resp. sa to zlepsí asi neostáva nič , len vydržať ☹
Fuha 😳 tak toto nezávidím. Mali sme pár takých incidentov, možno 4-5 dokopy, dcéra časom z toho vyrástla, ja som to až tak našťastie neprežívala, že by som mesiac mala z toho úzkosti. Ale máš pravdu, že nie vždy sa to dá ustriehnuť ☹️. Držím palce aby ste to prežili v zdraví, kým z toho nevyrastie. PS: podobne ako u @juliasb tie dcérine argumenty vtedy boli úplne naivné, ona si vôbec neuvedomovala, že už mohla ležať v márnici... Ja som to väčšinou v ten deň veľmi prežívala ešte do večera, potom som sa na to nejak vyspala a potom už bolo dobre. Ale tak zas nebolo to u nás až tak veľmi často.
Joj moja až mi srdco stislo. No nič len mu dohovarat stale. Je to strasne ako nas tie potvorky dokazu vystrasit a vobec si to neuvedomuju. Este teraz sa je z toho tazko čo? Nabuduce ist pekne za rucicku a bicykel len na cyklochodnik. Je to beťar. Maminka 👁👁 na stopky.
Dg nema ziadnu?
Keď ide o život alebo je to nebezpečné tak je to skrátka nevyhnutné. A tebe asi tiež neprospieva sa takto stresovať
@elizabeth88 nie
Ďakujem všetkým za komentáre, lebo ako inak sedím a rozmýšľam, čo by sa stalo keby padne do tej vody 🙄 a toto budem mať nasledujúce týždne 🙄
@lililala ja viem že sú deti a deti ale sú situácie a situácie. Je iné neposlúchať a iné neposlúchať a ohrozovať si život. Akonáhle dieťa robí niečo vyslovene nebezpečné tak je mi jedno čo si kto myslí ale radšej mu fláknem než by sa malo niečo stať. To nehovorím že má robiť každý. Proste nie má znamenať nie.
Poriadne ho vyobjimaj a dakuj Bohu,ze je pri Tebe zivy a zdravy.Snad sa to casom zlepsi,🙂
@kkovacovak to že mu flákneš neznamená, že nabudúce takej situácii zabrániš... To dieťa totiž vôbec v tom momente netuší, že robí niečo zlé.
@mikadooo to je logické
Ono ja si myslím,že väčšina detí tak funguje. Chápem že ti je z toho zle,ale musíš sa naučiť s tým pracovať a skôr myslieť nato že sa to fakt nestalo a neriešiť hororové situácie čo mohlo byť keby...proste sa cez to prehod ,načo sa trápiť niečím čo sa nestalo. Neobvinuj sa,nemá to zmysel. Nabudúce viac spozornies ,budeš vedieť že pri vode ho musis držať za ruku stále a vysvetľovať mu čo sa mohlo minule stat. Moja dcéra spadla zo štvorkolky tak nešťastne že jej museli šiť ústa . Proste hororový scenár ,tiekla jej brutálne krv,5 stehov. Vysvetľovala som jej prečo nemôže ísť jak šarkan. Prišli sme domov z chirurgie a prvé čo bolo ,že chce sadnúť na motorku. Niekedy sa môžeš proste aj roztrhať.
Nic len ho strazit ako oko v hlave.Vysvetlovat, neverit napriek slubom, ze pojde sam, pekne....Snazit sa vyhybat vysokym miestam a nebezpecnym.Snaz sa mysliet skor na to, ze to dopadlo dobre.
Neviem ti poradiť, lebo nemám úplne rovnakú situáciu, ale úplne ti rozumiem, lebo moja 4 ročná je zdrhač. Síce sa nerozbehne do vyslovene nebezpečnej situácie, ale hocikedy sa len tak vyberie a ide preč. Už som ju niekoľkokrát hľadala tak, že som myslela, že budem musieť volať policajtov alebo čo, lebo ju proste nenájdem sama. Nechýbam jej, nebojí sa sama odísť, nevadí jej, keď ma stratí z dohľadu a nemá potrebu ma nájsť. Vďakabohu som ju zatiaľ vždy našla a nič sa (okrem môjho strachu) nestalo. Takže tiež striehnem na ňu všade ako sup a nespúšťam ju z očí a už som párkrát počula, že som prehnane úzkostlivá a mám jej viac veriť 🤭 vždy mi príde úsmevné, keď mi niekto povie, že jej to mám vysvetliť alebo ju potrestať, akoby mi to nikdy nenapadlo 🤣 nič iné nerobím, len vysvetľujem, čo všetko sa môže stať, aký mám o ňu strach, XY krát už bola po takom zdrhnutí potrestaná, ona vtedy všetkému rozumie, všetko chápe. Až kým nepríde moment, kedy niečo zbadá, niečo jej preletí hlavou a proste ide 🤷🏻♂️ myslím, že jediným riešením je byť extra pozorný a predvídať, predvídať, predvídať - až kým z toho raz nevyrastú.
Ako prvé by som nq tvojom mieste chcela s istotou vylúčiť diagnózu. Mne to príde minimálne na ADHD. 4r dieta by už nemalo takto zdrhat. Toto by som očakávala od dieťaťa, ktoré sa práve naučilo chodiť a teší sa z pohybu a beží kam ho nohy nesú.
4r by už fakt mal mat rozum.
A aby ta nepocuvol keď na neho kričím stoj???
Keby to bolo moje dieťa, pre môj pokoj na duši idem k psychológovi a chcem sa uistiť, ze je všetko v poriadku. Lebo toto v poriadku nie je.
Ja som tiež úzkostlivá a tiež niekedy rozmýšľam, čo sa mohlo stať, ale sú to také situácie, že dcéra išla na kolobezke a sused z dvora cuval a ešte dobre ze som si to všimla včas. On by si ju nevšimol. Ja stále predvídam, až muž má z toho niekedy nervy. Ale aby mi zdrhala smrti oproti.... to by som asi tiež prežívala ako ty. Tiež by mi to nedavalo spat
Existuju aj take postroje a flexi voditka na deti, neviem ako sa to vola.
Tu v Ba chodia niektori rodicia v nakuonych centrach aj po vonku s detmi na flexi voditku...zmiesane pocity mam ale je to asi prakticke
Sadni si s ním a vysvetli mu, že sa o neho bojíš. Ja tak vysvetľujem od 2 rokov. Vždy na príklade keď sa on bál, a ja sa tak isto bojím o neho. Samozrejme nepôjde to na prvý krát, preto treba byť v strehu, prípadne držať za ruku. A predvídať. Môj bude mať 3 roky a už mi vždy oznámi keď chce niekam ísť. Ja mu ešte hovorím že ak chce niekde utekať tak pôjdem s ním, to ho veľmi baví a kašlem na to čo si iní o tom myslia. Často s ním behám po ihrisku, mám istotu že sa nevyberie niekde sám.
Či to bude vyzerať blbo alebo nie, radšej také vodítko na ruku akoby sa malo niečo stať.😐 Snáď z toho rýchlo vyrastie. 🍀
niektore deti su zive a nebojacne. Nie kazde sa bude drzat sunke mamky a posluchat 🤷🏻♀️ Tieto zive deti su dobre v sportoch, vybiju tam svoju energiu a potom nejdu zozrat svojich rodicov. Neuvazovala si, ze by si ho na nieco prihlasila? Zivemu dietu bez strachu mozes 100x povedat a v sekunde ked sa otocis, tak nieco vyvedie.
https://suprisimo.sk/p/voditko-pre-deti/?gclid=... urcite si zaobstaraj takyto naramok. Hanba nehanba. Moze zachranit zivot. 🙏🏼
Chápem ta, ja mam to iste. Tiež mám dcérku, ktorá je úplne iná ako syn a tiež mi mráz beha po chrbte keď je von s manželom alebo v škôlke. S nikým iným ho nenechávam radšej. No nič extra s tým asi neurobíme, len dúfať ze vyrastú a bude lepšie. Ak neprídu potom motorky, stvorkolky, zoskoky z lietadla a podobne
No skús sa zamyslieť nad tým aký máš rešpekt a autoritu a prečo ťa tvoje dieťa neposlúcha. Keby ťa poslúchal tak by nebehal kam nemá.