Strach o prvé dieťa

Strach neodíde nikdy, len sa s tým naučíš žiť.

Ja mam realne z toho az uzkosti, neviem ci to je nejaka depresia popordna alebo co …

Môže to byť depresia. Ja som mala... Malý mi skoro umrel, a co nasledovalo potom bolo psycho... Kontrola každého jeho dychu, nepustala som k nemu nikoho, ked muž zakaslal tak som dokázala prerevat hodiny zo strachu ze sa malý zas nakazí, každá poradňa to bol stres, úzkosti...
Dostala som sa z toho, teraz sa o neho tiež bojím ale v takej normálnej, zdravej forme. Myslím, že každá matka sa o svoje dieťa boji. Ale treba rozlišovať co je ešte v poriadku a co je už cez.

@lucia13022023 moj je zatial zdravy teda dufam ze aj bude …ale ked je napr doma niekto chory tak ja spustim taky stres a malu stale kontrolujem ci nahodou nema teplotu nekasle atd ,, ja ani nechcem aby ho niekto bral na ruky okrem mna a muza lebo sa bojim ze mu nieco spravia, googlim si choroby a pozeram ci nema priznak .. no otras mne je uz az doplacu z toho

Tak navštív psychológa.

potrebujes odbornu pomoc...taketo stavy nie su normalne

môže to byť popôrodná depresia, ale aj niečo vážnejšie... vyhľadaj odborníka, neboj sa. Určite ti pomôže. Toto čo popisuješ výrazna prekračuje hranice normálu.

Ja som to tak mala, asi od jeho narodenia po obdobie 2 a pol roka.... v troch rokoch sme skončili v nemocnici a vtedy všetko zo mňa opadlo aj strach z chorob lebo som zistila, že stále je tu pomoc pre moje dieťa keď je choré a keď už nestačím na to ja, sú tu nemocnice a odborníci... v tej najhoršej životnej chvíli som sa zbavila strachu z chorôb môjho malého 😃

Ja mam uzkostnu poruchu a teda nemala som az takyto strach, ako popisujes. Podla mna to je uz trochu za ciarou a ak sa to o nejaky mesiac-dva nezlepsi, uz by som vyhladala odbornika.
Ono je to ozaj dost zaberak na psychiku s tymi detmi. Moj ma uz 5 rokov a stale som z toho v soku, kolkokrat som mu uz musela vlastne zachranovat zivot alebo zdravie. Ci uz sa dusil pri laryngitide, alebo padal z rebrika, vbehol pod auto, omotal si okolo krku snuru z rolety, napchal si do nosa malicke kovove ozubene koliesko... Som vecne v strehu a zatial to neprechadza, ale nejako negooglim, normalne fungujem, hocikomu som ho vzdy dala, uzkosti sa mi nezhorsili pri nom. To myslim, ze je taky akurat stav - streh, ale nie taky, aby to nejako vyraznejsie ovplyvnovalo bezne fungovanie.

Strach o deta ma podla mna kazda mama ako ten najvacsi strach a oo to niky nepreje aj ked t dieta vyrastie na dospeleho cloveka. Bdes sa bat az o smrti. Musis sa naucit s tym zit. Ono ten strach je velmi uzitocny. Varuje ta pred nebezpecenstvom, dokazes predvidat problemy a prechazat im, ale v momente co ti to sposobuje zdravotne problemy je zle. Zasla by som za psychologom. Poporodna depresia je nebezpecna. Treba to podchytit hned na zaciatku.

Nie, takyto prehnany strach nema kazda matka a pokial mas z toho uzkosti, treba vyhladat odbornu pomoc, nie utesovat sa, ze si zvyknes.

Ja som toto mala do synovych troch rokov. Chlapec zdravý nikdy mu nič vážnejšie nebolo. Ale toto je utrpenie žiaľ ja som vtedy pomoc nevyhľadala ani mi ju nikto neodporučil bola som tak zle že som ani nespala nejedla pre mňa to boli najdlhšie roky v strese ktoré som si so synom ani neužila. Tebe radím zájdi si k psychológovi. Naučí ťa s tým pracovať lebo samé to nemusí tak skoro prejsť.

Do istej miery ano ale to co pises, podla mna nie je v poriadku a tiez by som ti odporucila poradit sa s odbornikom.

Navstiv psychologa lebo dieta ti vyrastie a ty si to skrz strach ani neuzijes.

Zivot je zivot..
Spytaj sa rodicov ci sa tiez tak bali

Keď porodis druhé,prejde to 😃.
Ale nie, žartujem,no ja osobne som pri dcére už oveľa "laxnejsia"na detské choroby, či detské vystrajanie ,neprežívam to už tak ako pri synovi.
Skrátka prvé dieťa je taká "skúška"pre rodiča,všetko sa učíš,a ideš metódou pokus omyl. Napríklad pri synovi som sa zdesila,keď som zistila,že zjedol vonku kamienok. Pri dcére som len mavla rukou,veď ho vykaka. Syn sa napil z mláky,tiež som sa stresovala,či neochorie(nič mu nebolo )Dcéra sa napila z mláky? Nevadí,veď bude mať lepšiu imunitu 😃
Ono báť sa budes vždy,ale postupne zistíš,že deti nie su z cukru. Ale zase keby si prežívala až také stavy že ti to bude brániť bežne v živote (alebo dieťaťu)tak lepšie bude navštívit odborníka

Prezivala som podobny strach. dieta bolo vymodlene a prve tyzdne po porode som az plakala od stresu, ze by sa jej nieco stalo. prve 40tky mala v roku a to sme s muzom celu noc nespali (chudatku slo 7 zubov naraz a dostala na oslabenu imunitu nejaku virozu). U mna to bolo pravdepodobne hormonmi, lebo ten strach sa po case zmiernil, no aj muz bol v strese, dokonca aj moji rodicia a to boli len na telefóne, kedze byvaju daleko. Takze strach je prirodzeny, len ho niekto preziva viac a niekto menej. Ono sa vravi, ze nevies, co je strach,kym sa ti nenarodi dieta. Bat sa o nich budeme cely zivot.
Ako pise @jaskolka druhe dieta je na toto tiez dobry liek, to uz clovek nestiha vsetko tak prezivat 🙂

Vyskusaj nejake prirodne antidepresiva na skludnenie myslienok, mne to pomohlo a potom sa zameraj na pracu s myslienkami, dychom. Mala som podobne obdobie ale nebala som sa o dieta ale o rodicov.

Neprejde nikdy