Strata chuti do života na materskej
Zajtra má dieťa narodeninovú oslavu. Manžel bude dnes celý deň preč, keď sa večer vráti, samozrejme pomôže. Vždy sa zapája, ale má aj iné povinnosti.
Čaká ma upratovanie, chystanie jedla, výzdoby, starostlivosť o deti… a niekde medzi tým by som si mala ešte umyť vlasy, aby som aspoň trochu vyzerala normálne. Toto mi príde tiež ako sarkazmus, pred deťmi som bola ozaj pekná, štíhla, upravená žena. Teraz som vďačná za "vyzerať normálne".
Príprava osláv mi kedysi robila veľkú radosť. Narodeniny dieťaťa boli pre mňa príjemnou, radostnou udalosťou. Dnes však necítim nič z toho. Len odpor a nechuť. Nechce sa mi. Najradšej by som si ľahla a nerobila vôbec nič.
A nie je to len o tejto oslave. Rovnako to cítim dlhodobo pri všetkom. Pri zdobení domu na Vianoce, pri stromčeku. Veci, ktoré mi kedysi dávali radosť, dnes vnímam len ako povinnosť. Že zase niekto niečo chce, že zase niečo treba... Ja tú oslavu nachystám tak či tak, ale nechápem, kde sa vytratila moja radosť z bežného života. Deti sú malé (2 a 4 roky), pri príprave sa mi trochu prehrajú, ale aj tak niečo vylejú, pohádajú sa, poplačú. Nebude to žiadna príprava oslavy v kľude ale všetko narýchlo. Som na materskej s druhým dieťaťom, medzi deťmi je malý vekový rozdiel, mladší je náročné dieťa, citlivý a mám pocit, že pri tých deťoch všetko robíme len provizórne, aby bolo, aby sme prežili. Nie je čas na radosť, oddych, kľud. Môj mozog už nemá kapacitu myslieť na všetky tie povinnosti, nemá čas vypnúť. Cítim sa preťažená psychicky.
Nechcem takto žiť. Chcem sa tešiť z bežného života.
A povedzte mi prosím, je toto normálny život pri malých deťoch? Bude lepšie, keď budú trochu väčšie? Pomôže, keď pôjdu obaja do škôlky a ja nájdem trochu Kludu a priestoru aj pre seba? Alebo si mám dať facku a vydržať? Lebo reálne, my sme šťastní, deti sú zdravé, nemáme finančné problémy a aj tak sa neteším.
Jooooj, ako rada by som ti povedala, že bude lepšie, keď budú obaja v škole, škôlke, ale ak máš náročnú prácu a po nej začne večný kolobeh učenie, poupratovať, uvariť, oprať... , tak ten oddych vidím tak na týždeň v lete, ak si zaplatíte dovolenku All inclusive. Alebo ak dáš deti do tábora, k babke....
A potom príde puberta a to budeš spomínať, aké to boli zlaté deti, keď boli maličké. Ale oni raz z domu odídu😉.
@anonym_592b12 čiže celý život po deťoch žiješ bez radosti a chuti do života a prežívaš? Tešíš sa len keď sú deti preč?
Ešte budeš na ten čas rada spominať a chcela by si ho vratit.Ked su deti malé a su doma....
Najhorsie bude ked nastupis po RD do prace,tam si musis odrobit svoje a doma druhá šichta.Ale aspon sa vykecaš v prac.kolektive.
Mne pomohlo raz za tyzden sama vypadnut z domu kdekolvek na 2_3 hod.a robit nieco pre seba .isť ku kadernicke.do knihkupectva.do kostola.na kavu s kamoškou.A vikendy celej rodiny niekde v prirode.Byť doma v tom stereotype ma unavovalo.Ked si teraz spomeniem co vsetko som vtedy robila tak samu seba obdivujem.Okrem mojej domacnosti aj zahrada a svokrina domacnost.bola uz vazne chora.
Teda ty si so svojimi povinnostami tak v norme.Hviezda diskotek si uz bola,teraz si hviezdou pre svoje deti.Vsetko je o tom ako sa nastavis v hlave.Plati to cely život.Prwdstav si,že by nebolo komu chystat oslavu,ze by tie deti neboli.Sice by si mohla cely den lezat vo vani a relaxovat,ale bola by si šťastna? Asi ani nie....
@anonym_592b12 čiže celý život po deťoch žiješ bez radosti a chuti do života a prežívaš? Tešíš sa len keď sú deti preč?
@anonym_autor nie, sú aj veselé a pokojné chvíle, ale v globále viac starostí ako radostí. Ak by som mala všetko u prdele a neriešila známky v škole, nevarila, neupratovala, nepracovala.... život by bol jednoduchší, ale dennodenný stres a 2 puberťáci dajú riadne zabrať.
@anonym_592b12 čiže celý život po deťoch žiješ bez radosti a chuti do života a prežívaš? Tešíš sa len keď sú deti preč?
@anonym_autor ja by som si nikdy nerobila deti s tak malým vekovým rozdielom, je to dobré možno pre tie deti, ale inak? A ďalej prečo by mala žena po príchode domov z práce ešte variť, prať a upratovať?
A muž príde iba ,pomôcť,? To je prežitok, ja to nerobím, max. dám dcére jesť čo som navarila cez víkend a potom kúpim. Upratuje sa v sobotu a perie sa podľa počasia-no zvykne prať práčka 😁
Ešte budeš na ten čas rada spominať a chcela by si ho vratit.Ked su deti malé a su doma....
Najhorsie bude ked nastupis po RD do prace,tam si musis odrobit svoje a doma druhá šichta.Ale aspon sa vykecaš v prac.kolektive.
Mne pomohlo raz za tyzden sama vypadnut z domu kdekolvek na 2_3 hod.a robit nieco pre seba .isť ku kadernicke.do knihkupectva.do kostola.na kavu s kamoškou.A vikendy celej rodiny niekde v prirode.Byť doma v tom stereotype ma unavovalo.Ked si teraz spomeniem co vsetko som vtedy robila tak samu seba obdivujem.Okrem mojej domacnosti aj zahrada a svokrina domacnost.bola uz vazne chora.
Teda ty si so svojimi povinnostami tak v norme.Hviezda diskotek si uz bola,teraz si hviezdou pre svoje deti.Vsetko je o tom ako sa nastavis v hlave.Plati to cely život.Prwdstav si,že by nebolo komu chystat oslavu,ze by tie deti neboli.Sice by si mohla cely den lezat vo vani a relaxovat,ale bola by si šťastna? Asi ani nie....
@janinah ja chápem, že dospelý život s deťmi je plný povinností. Ja chcem byť pritomnou a starostlivou mamou a to aj som. A tiež chápem, že problém musím hľadať vo mne. Možno to je stereotyp na materskej, nikam nechodim sama, nemam chuť sa pekne obliecť či namaľovať, možno to je nejaká ľahšia depresia, či hormonálna nerovnováha, problém so štítnou žľazou? Jednoducho, veci, ktoré mi robili radosť, už mi tú radosť nerobia a fungujem ako robot. Nie je to o deťoch a povinnostiach, je to o mne. Ale cítim sa neschopná a stratena, neviem nájsť ten problém, čo robiť, aby som opäť našla radosť z obyčajnych vecí. A áno, desím sa toho, že deti rýchlo vyrastú a ja som si to ich detstvo neužila. Kvôli mne, mojej neschopnosti.
Nie, nemusí to tak byť. Všetko záleží od teba, tvojho mindsetu a od tvojho manžela.
V prvom rade bola chyba mať dve deti tak kratko po sebe. Už je to však jedno pre vás. Tieto osvedčené rady, že 3 roky je ideálny vekový rozdiel sú blbosť jak mraky. Najviac práce a najväčší vplyv na vývoj a správanie dieťaťa má práve výchova medzi 3-7 rokom dieťaťa. Podľa mňa vtedy má človek najviac práce s deťmi. Škôlka, choroby, obdobia vzdoru atď.Takze v tomto ste si moc nepomohli.
V druhom rade ak máš muža, ktorý pracuje od rána do večera tak to tiež nie je bohviečo.
U teba to skôr vyzerá na depku a bez totálneho prekonania priorít a toho jak fungujete teraz to nepôjde.
Máš počas týždňa aspoň hodinu-dve pre seba? Myslím úplne pre seba, bez detí, bez povinností, bez hluku?
Máš počas týždňa aspoň hodinu-dve pre seba? Myslím úplne pre seba, bez detí, bez povinností, bez hluku?
@tatiana288 mám 2 hodiny denne počas obedneho spánku mladšieho. Ale posledného polroka som tak vyčerpana, že cez obed spím s ním. v noci spím ďalších 8 hodín. A nechápem, že musím spať aj cez deň. Pred tým boli obe deti bábätká, obe doma a ja som počas ich spanku nespala, relaxovala som, robila som, čo má baví. Teraz to už nedokážem a normálne si radšej idem pospať.
A toto je presne tá zmena. Minulý rok cez obed deti zaspali a ja som si urobila pekný adventný veniec, alebo niečo upiekla, alebo sa namaľovala. a robilo mi to radosť. Teraz? Kašlem na to všetko, nemám na to chuť a idem si radšej pospať. A ja sa strašne chcem vrátiť k tým malým radostiam, ale jednoducho nevládzem.
@anonym_autor mne veľmi pomohlo, keď deti šli do škôlky a ja som mohla do práce. Vrátila sa mi celá radosť zo života. Znovu som sa tešila z osláv, rodinných stretnutí, Vianoc, aj z deti... Na RD som cítila, že som vyhorená z tej rutiny pri deťoch. A to som sa snažila chodiť aj ich brávať na výlety, chodili sme aj s kamoškami von ale nebola tam sebarealizácia… takže za mňa odporúčam deti do škôlky a teba do práce. Len ja mám prácu, ktorú ozaj milujem 😊
@tatiana288 mám 2 hodiny denne počas obedneho spánku mladšieho. Ale posledného polroka som tak vyčerpana, že cez obed spím s ním. v noci spím ďalších 8 hodín. A nechápem, že musím spať aj cez deň. Pred tým boli obe deti bábätká, obe doma a ja som počas ich spanku nespala, relaxovala som, robila som, čo má baví. Teraz to už nedokážem a normálne si radšej idem pospať.
A toto je presne tá zmena. Minulý rok cez obed deti zaspali a ja som si urobila pekný adventný veniec, alebo niečo upiekla, alebo sa namaľovala. a robilo mi to radosť. Teraz? Kašlem na to všetko, nemám na to chuť a idem si radšej pospať. A ja sa strašne chcem vrátiť k tým malým radostiam, ale jednoducho nevládzem.
@anonym_autor V tomto prípade by som si dala vyšetriť štítnu žľazu a krvný obraz. So štítnou žľazou som mala pred rokmi problém a prejavovalo sa to ako neustála únava, nechuť do všetkého a negatívne myslenie.
@anonym_autor No treba zabezpecit nejaky cas len pre teba. Ak nemoze manzel alebo stari rodicia, tak opatrovatelka. Jednu kamosku opatrovatelka doslova vytrhla z biedy. Mala ju tusim len raz-dvakrat do tyzdna na par hodin, ale cely tyzden sa na to tesila, velmi jej to psychicky pomohlo.
Je to normalne , u kazdej moze prist vyhorenie takze si nic nevycitaj. Jeden z dovodov preco som ostala pri 1 dietati . Materstvo je naozaj velka obeta. Pekna, ale velka. Rokmi bude lepsie,ver tomu
@anonym_autor V tomto prípade by som si dala vyšetriť štítnu žľazu a krvný obraz. So štítnou žľazou som mala pred rokmi problém a prejavovalo sa to ako neustála únava, nechuť do všetkého a negatívne myslenie.
@tatiana288 je pravda, že počas tehotenstva s mladším som mala hodnoty štítnej žľazy má hranici. Zistilo sa to pri bežnej kontrole, inak som sa cítila dobre. Vtedy mi endokrinolog predpísal nejaký hormón a hodnoty sa hneď upravili do normálu. Po pôrode sa hormón vysadil a ja som fungovala normálne, všetko išlo dobre. Ale teraz cítim presne, čo opisujes. V januári idem na preventku ku gynekológovi, tak mu to určite spomeniem.
A navyše, od menštruácie až po plodné dni sa cítim relatívne dobre. Po plodných dňoch až do ďalšej menštruácie, akoby utalo. Zo dňa na deň sa nálada a energia zmení a je to extrémne vyčerpávajúce. Potom dostanem menštruáciu a opäť, akoby utalo a zo dňa na deň je lepšie.
Ďakujem za tvoj názor.
@tatiana288 je pravda, že počas tehotenstva s mladším som mala hodnoty štítnej žľazy má hranici. Zistilo sa to pri bežnej kontrole, inak som sa cítila dobre. Vtedy mi endokrinolog predpísal nejaký hormón a hodnoty sa hneď upravili do normálu. Po pôrode sa hormón vysadil a ja som fungovala normálne, všetko išlo dobre. Ale teraz cítim presne, čo opisujes. V januári idem na preventku ku gynekológovi, tak mu to určite spomeniem.
A navyše, od menštruácie až po plodné dni sa cítim relatívne dobre. Po plodných dňoch až do ďalšej menštruácie, akoby utalo. Zo dňa na deň sa nálada a energia zmení a je to extrémne vyčerpávajúce. Potom dostanem menštruáciu a opäť, akoby utalo a zo dňa na deň je lepšie.
Ďakujem za tvoj názor.
@anonym_autor Nech ti všetko dobre dopadne 🙂
Dat sa vysetrit, ci ti nechyba zelezo alebo cosi..
A po dalsie, polavit z narokov, mat cas pre seba. Spanok deti sa nerata, lebo to si vzdy najdes cosi a sledujes kedy sa zobudia. Prihlas sa na nejake cvicenie napr podvecer. Proste musis odist z domu sama a neponahlat sa naspat. Po cviceni chid napr nakupit. Tie 2 hod manzel zvladne, chce to len cvik. Tebe sa mozno nebude chciet ist 3-4 razy zo zaciatku, ale vybudujes si zvyk a potrebu casom. O to ide. Potom sa budes tesit a odratavat kedy ides. Ideal ak by muz dal deti aj spat v ten den ked si prec. S vecernym uspavanim sa denne striedajte, kazdy druhy den. To je aj nacvik na pracu po MD. Ja som akurat v takej pozicii a to je tak narocne, idem spat naraz s detmi vecer. Kolotox praca, choroby, lietanie hore dole. Kym clovek nabehne na ten rezim..
A ani, spi poobede naraz s detmi, ak mozes, telo melie z posledneho. Obed budu spagety ci mrazene sulance, no budu. Paradajkova polievka kazdy tyzddn, jasne. Nepovysava sa dnes, no nepovysava, o 2 dni bude viac co vysavat, ono to nezmizne prec 😃 okna umyva raz za rok, no co uz. Kto chce, moze dostat handru a umyt
A toto pocasie inak neprispieva vobec ale vobec dobrej nalade.
Ešte budeš na ten čas rada spominať a chcela by si ho vratit.Ked su deti malé a su doma....
Najhorsie bude ked nastupis po RD do prace,tam si musis odrobit svoje a doma druhá šichta.Ale aspon sa vykecaš v prac.kolektive.
Mne pomohlo raz za tyzden sama vypadnut z domu kdekolvek na 2_3 hod.a robit nieco pre seba .isť ku kadernicke.do knihkupectva.do kostola.na kavu s kamoškou.A vikendy celej rodiny niekde v prirode.Byť doma v tom stereotype ma unavovalo.Ked si teraz spomeniem co vsetko som vtedy robila tak samu seba obdivujem.Okrem mojej domacnosti aj zahrada a svokrina domacnost.bola uz vazne chora.
Teda ty si so svojimi povinnostami tak v norme.Hviezda diskotek si uz bola,teraz si hviezdou pre svoje deti.Vsetko je o tom ako sa nastavis v hlave.Plati to cely život.Prwdstav si,že by nebolo komu chystat oslavu,ze by tie deti neboli.Sice by si mohla cely den lezat vo vani a relaxovat,ale bola by si šťastna? Asi ani nie....
@janinah pekne si to napísala.
Ono starosti budú vždy. Pre mňa bolo naj keď ešte nechodila do škôlky. Potom prišli choroby, korona.... V škole som sa s ňou učievala celý 1.stupeň. teraz je zase puberta
@janinah ja chápem, že dospelý život s deťmi je plný povinností. Ja chcem byť pritomnou a starostlivou mamou a to aj som. A tiež chápem, že problém musím hľadať vo mne. Možno to je stereotyp na materskej, nikam nechodim sama, nemam chuť sa pekne obliecť či namaľovať, možno to je nejaká ľahšia depresia, či hormonálna nerovnováha, problém so štítnou žľazou? Jednoducho, veci, ktoré mi robili radosť, už mi tú radosť nerobia a fungujem ako robot. Nie je to o deťoch a povinnostiach, je to o mne. Ale cítim sa neschopná a stratena, neviem nájsť ten problém, čo robiť, aby som opäť našla radosť z obyčajnych vecí. A áno, desím sa toho, že deti rýchlo vyrastú a ja som si to ich detstvo neužila. Kvôli mne, mojej neschopnosti.
@anonym_autor nedomyslaj si že si zlá škaredá neschopná. V žiadnom prípade. Si unavená. Moja dcéra keď mala 2 roky tak som sa nudila. Syn keď mal 2 roky tak som bola vyžmýkana totálne. A to som nemala dve deti takto po sebe. To obdivujem. Od 2 rokov zašiel občas do jaslí a ja som si porobila čo som nestíhala pri ňom, potom ani neviem ako a už práca a všetko naraz. Ale ako rastie, tak sa dajú vysvetliť veci, zahrá sa aj sám a tak. Čiže chce to čas a poprípade fakt skús jasle 2-3x týždenne a v kľude budeš chvíľu sama. Potrebuješ dobiť baterky.
Maju 2 a 4 roky … ak mas moznost obidvoch minimalne na 4 hodiny do skolky - nemusis ich davat kazdy den .. staci kazdy druhy, podla nalady a ty si obehaj lekarov, ci nemas nejaku anemiu, daj sa dokopy a ukludni sa. Detom sa nestane nic, lebo stale budes v podstate k dispozicii a tebe to pomoze. Tu moznost uz mat nebudes a ked nastane ten kolotoc nebudes ako vyflusnuta haslerka.
@anonym_autor na rozdiel od iných si nemyslím že bola chyba mať dve deti po sebe. Mám 18 a17r. Ani nebudú doma cez víkend.
Mne pomohlo návrat do práce keď mali 1,5 a 3, ale nebola som v takom štádiu ako ty, vždy keď sa to dalo som mala brigádu našla čas na seba, či spoločný čas s manželom.
Samozrejme určite veci šli bokom, napr na oslavu bola uprataná iba jedna izba, nie celý dom,.prestala som.žehliť. Detské oslavy sú záhul, ale pomohla kamoška,.na oplátku som jej tiež pomohla ked bolo treba. Celé roky sme si navzájom vyzdvihovali, strážili deti.
Je horšie ak ten stav dospel už do stavu vyhorenia. Tu už mala zmena nepomôže. Prikláňam sa k názorom aby šlo aj mensie.do ms.
Ja som sa na rozdiel od teba mohla spoľahnúť manžela zobral choré deti k dr a zostal doma deň dva ak bolo treba.
Reálne umyť vlasy trvá 5 minút...
Nie si zlá ani neschopná..si len unavená skor psychicky..skús tu štítnu si dať pozrieť
@anonym_autor a prečo to robíš? Keď nemáte finančné problémy, prečo neurobíš oslavy v nejakom detskom kútiku??? Zacvakáš a vybavene. Ešte si aj posedis a oddychnes.
Stromček? Keď príde muž, nech to urobí on s deťmi.
Nesnaž sa za každú cenu splniť normu supermatky.
Nenakoplo by ťa niečo, napríklad nejaké fakt obrovské prekvapko pre deti? Nákup nejakých nových foriem na pečenie a urobiť nejaké špeciálne keksíky? Pripadne kúpiť nové ozdoby na stromček podľa najmodernejšieho trendu?
Netvrdím ze je to správne, ale mne keď niekde vyhlasina svetielko urobím si radosť niečím novým- nie vždy len nákupom,L. Niekedy len reorganizujem nabytky, ...jednoducho urobím nejakú zmenu ktorá má nastartuje.
Uplne ta chapem, mam 2,5r a skoro 4rocneho. Je to proste peklo🙂 vyhorela som, skoncila na AD. Uz mam pocit, ze mi ani tie nepomahaju, sice nemam uzkosti a nechut k zivotu aku som mala, ale nervy mam rovnako silne. A to som clovek kludny, ktory medituje, zije v pritomnom okamihu, snazim sa hladat pekne veci ale aj tak…tie deti su fakt narocne, nebavi ma to s nimi lebo zo vsetkeho urobia problem, nieco znicia, hadaju sa..no des.
Neviem co ti poradit, skus tie testy na stitnu zlazu a ked tam nebude problem, skus psychologa, psychiatra, mozno ti poradia.
Ja som uz aj mensieho supla do skolky (jemu sa tam velmi paci) a teda zacinam sa psychicky spamatavat, lebo akonahle som sama doma, je to raj na zemi a ja som kludna a stastna (takze dokaze, ze moje nervy a unava su z tych deti), do roboty sa nehrniem
Tak ja som este tento mesiac na rd,ale robim na smeny,po obedna deti vidim rano,kym nejdu do skoly,cez nocne zase ,,,spim,,ak mi to cas dovili,ze nejdeme s muzom nieco riesit,inak zoberie maleho a su spolu na dvore,aby som sa vyspala.Muz ale tiez robi na opacne smeny,takze ziadne vsetko na mojej hlave,ziadne lietanie okolo deti ja sama,nie,nie.Pekne aj muz vsetko riesi tak ako ja.Aj o maleho sa postaral pocas choroby,ci ked isli zuby a ja v praci,on tiez vstaval zavcasu do prace.
Zapoj viac muza do toho.
Inac aj dcera chodi na oslavy,ja na taketo ozaj nemam cas,tak som jej kamosky zobrala do herne,zabavili,vyblaznili sa tam,kupila som im piizzu,vodu,zmrzlinovy pohar a bolo.
Moja dcérka má 10 rokov a je úplne samostatný človiečik. Ja si užívam každodenný život s radosťou....pre mňa bolo ťažšie,keď bola malinká, tam som sa musela vo veľa veciach prispôsobovať. No áno, užívala som si aj to obdobie. Ale s väčšími deťmi je to úplne super ♥️♥️♥️. Moja sa aj sama naučí, ja ju len preskúšam, pomáha mi s varením, upratovaním. Je to proste moja partacka na všetko 🥰♥️. Už nejaký ten čas chodieva sama von s kamoškami, na ihrisko, tak aj mám vela času len pre seba. Proste vyckaj,kým deti podrastu a bude lepšie
@anonym_autor presne tak ako píšeš: dať si facku a vydržať. To je reálny život, vieš? Čo si čakala, že mať deti je len ťuťuťu-ňuňuňu? Takouto fázou prechádza každá matka, slabá sa zloží, silná si povie, toto zvládneš, lebo musíš a hotovo, len sa nepototo, zajtra bude lepšie. A ono bude lepšie, nie hneď zajtra, ale bude, na to mysli, nie na to, ako je to dnes na h... Tiež som občas padala na hubu, ale potom sa k tebe tí drobci pritúlia a to teplo pri srdci vylieči všetky včerajšie depky a únavy...
@anonym_autor presne tak ako píšeš: dať si facku a vydržať. To je reálny život, vieš? Čo si čakala, že mať deti je len ťuťuťu-ňuňuňu? Takouto fázou prechádza každá matka, slabá sa zloží, silná si povie, toto zvládneš, lebo musíš a hotovo, len sa nepototo, zajtra bude lepšie. A ono bude lepšie, nie hneď zajtra, ale bude, na to mysli, nie na to, ako je to dnes na h... Tiež som občas padala na hubu, ale potom sa k tebe tí drobci pritúlia a to teplo pri srdci vylieči všetky včerajšie depky a únavy...
@danica2711 ale veď ja to zvládam, lebo musím. Pred tým som to zvládla, lebo som chcela. Ale faktom je, že to zvládam, či chcem či musím. Domácnosť funguje, o deti je postarané,všade je poriadok, oslava bude krásna, deti sú spokojné. Príspevok nie je o tom, že niečo nezvládam a nestíham, urobene je predsa všetko, dokonca aj darčeky k vianociam sú nakúpené a zabalené, je napečené, všetci sú spokojní. Teda až na mňa. Ja som dostatočne silná, aby som to prežila a vydržala. Ja som bola vždy pozitívny človek, ale to sa zmenilo a tento negativizmus je veľmi únavny, vyčerpávajúci. Nie deti, nie domácnosť. Negativizmus.
Ja riešim
Prečo sa neteším chystať oslavu pre dieťa, keď som to ešte minulý rok milovala?
Prečo sa neteším zdobiť stromček, keď som to vždy milovala?
Prečo sa neteším kupovať a baliť darčeky, keď som to milovala?
Prečo sa neteším pekne sa obliecť, keď som to milovala?
Prečo mám len negatívne myšlienky a robím na silu úplne jednoduché veci, ktoré som pred tým robila ľavou zadnou?
A tak ďalej.
Teraz všetko, čo mi robilo radosť, ma otravuje.
A robím všetko, aj keď ma to otravuje práve pre deti, lebo presne ako píšeš, ich objatie je najviac. Ak by nebolo ich, kašlem na všetko. Ale zároveň, cítim sa zle, inak, toto nie som ja a nepáči sa mi, čo teraz prežívam. Potrebujem znovu nájsť svoj vnútorný pokoj.
@anonym_autor presne tak ako píšeš: dať si facku a vydržať. To je reálny život, vieš? Čo si čakala, že mať deti je len ťuťuťu-ňuňuňu? Takouto fázou prechádza každá matka, slabá sa zloží, silná si povie, toto zvládneš, lebo musíš a hotovo, len sa nepototo, zajtra bude lepšie. A ono bude lepšie, nie hneď zajtra, ale bude, na to mysli, nie na to, ako je to dnes na h... Tiež som občas padala na hubu, ale potom sa k tebe tí drobci pritúlia a to teplo pri srdci vylieči všetky včerajšie depky a únavy...
@danica2711 píšeš nezmysly, aké vydržať? Starostlivosť o deti nie je o vydržaní. Podľa toho, čo autorka píše, si tiež myslím, že bude mať problém so štítnou žľazou, možnó aj zlý krvný obraz.
@anonym_autor si vyčerpaná z kolobehu okolo domácnosti a detí, okrem toho si myslím, že je najvyšší čas na preventívku u lekára a vyšetrenie štítnej žľazy, tá enormná potreba spánku môže okrem problému so štítnou žľazou, nedostatkom železa značiť aj začínajúcu depresiu. Nepíšeš nič o ťom, ako sa manžel podieľa na chode domácnosti a starostlivosti o deti. Čas iba pre teba neznamená, že si pospíš poobede, keď spí dieťa. Čas iba pre seba znamená, že alebo manžel, mama, svokra zoberie obe deti aspoň na dve, tri hodiny, ideálne na pol dňa a ty máš čas na to, aby si sa naložila do vane, umyla si vlasy, urobila masku, dala si kávu, čítala knihu. Alebo vypadla z domu na kávu s kamarátkou, na koncert, na výstavu. Ak nemáš toto pravidelne, tak sa nečudujem, že máš také pocity, aké máš. To, že si nemala mať dve deti po sebe ti je na dve veci. Za jedno ani veľký vekový rozdiel nezaručuje, že bude doma kľud, naopak, staršie dieťa práliš dlho zvyknuté, že je doma kráľom, môže extrémne žiarliť a tiež ženy, ktorým sa narodia dvojčatá, nestrčia jedno do hniezda záchrany. Začni to riešiť čo najskôrm, aj keď to bude ľahšie, keď budú deti väčšie a samostatnejšie, nemala by si cítiť to, čo pociťuješ
Jooooj, ako rada by som ti povedala, že bude lepšie, keď budú obaja v škole, škôlke, ale ak máš náročnú prácu a po nej začne večný kolobeh učenie, poupratovať, uvariť, oprať... , tak ten oddych vidím tak na týždeň v lete, ak si zaplatíte dovolenku All inclusive. Alebo ak dáš deti do tábora, k babke....
A potom príde puberta a to budeš spomínať, aké to boli zlaté deti, keď boli maličké. Ale oni raz z domu odídu😉.