Stratila som samu seba
Mamičky, hanbím sa za seba a už dlho hľadám odvahu napísať. Mám syna - 3roky, už chodí do škôlky a momentálne som nezamestnaná, ale do mesiaca už nastupujem do práce - nemuseli ma v práci čakať , keďže som otehotnela príliš skoro v novej práci...ale predsa sa mi podarilo dostať spať, len čakám na uvoľnenie miesta na viac vyhovujúcom oddelení (predtým som mala 3 smeny a teraz normál).... Ako začať... cítim sa ako zlá mama, zlá manželka, všetko je so mnou zlé. Do materstva som išla plná očakávaní, plánov nielen na výchovu ale aj pre seba do budúcnosti. Rozbiehalo sa mi malé podnikanie, na ktorom som pracovala tri roky a mala som podpísanú zmluvu v jednom vydavateľstve na knihu. Rozprávka. Ale človek mieni, pán boh mení, veď to poznáte. Tesne pred materskou podnikanie zroskotalo a ešte aj mi rozviazali zmluvu, lebo vydavateľstvo si riešilo interné problémy (bolo to menšie vyd. teraz už nefunguje)... moje plány zlyhali. Cchela som sa sústrediť na syna a prvý rok bol fajn..... ale posledné dva roky... všetko ide z kopca. Postupne som začala rozmýšľať nad tým, čo som to za človeka, že mi nič nevyšlo, že po materskej sa vrátim do práce, ktorú som chcela vymeniť za prácu pre seba, chcela som mať úspech... Popravde, predstavovala som si materskú ako činorodé obdobie, na konci ktorého nebudem "len" matka, ale plnohodnotný človek, ku ktorému bude syn neskôr vzhľiadať, chcela som aby videl, že jeho mama niečo dokázala a využila čas tak, aby tiež prispela ku chodu domácnosti. No stala som sa tým, čím som nechcela... obyčajnou mamou, čo utiera soplíky (momentálne sedí deň za dňom medzi štyrmi stenami s chorým dieťaťom - veď to poznáte s prvákmi v škôlke...) a predo mnou nič, žiadna budúcnosť. Za posledné dva roky som sa stala podráždenou, unavenou, hnusnou ženou, čo odmieta láskanie svojho manžela x(...Mám pocit, akoby som nebola ničoho hodna. Nebaví ma hrať sa s malým, vymýšľať programy pre maroda, vždy som vedela, že 100% mama neviem byť, preto som si myslela, že budem mať aktívnu materskú a nie len toto. Robím si výčitky. Starám sa o malého, samozrejme, ale veľa kričím a ani neviem prečo... Dnes som po ňom zhúkla, aby ma nechal, keď ma volal hrať sa s autíčkami a malý mi povedal, že chce "lepšiu mamičku". Nechcem byť taká. Snažím sa po všetkom, čo mi stroskotalo nájsť svoj zmysel v materstve, ale už sa neviem klamať - cítim sa neschopná, ako žena ktorej osud ukázal, že nič nevie a smeruje ju k tomu, aby stála doma pri vysávači. A keď vidím ako malý vzhliada k svojmu skvelému, úspešnému a vždy pokojnému otcovi..... a potom som tu ja - zničená, nasilu sa usmievajúca, unudená žena. Dobrá pre nič. bojím sa, že malý cíti, že ma to tu nenaplna, že keď sa s ním hrám, tak sa mi minúty vlečú a ledva zdvíham ruku s autíčkom - ale keby som to vedela lepšie precítiť, urobím to... x(... z aktívneho života sú štyri steny a žiadna budúcnosť. Niekedy mi napadá, že by som mala odísť, lebo chlapci (muž a malý) si zaslúžia niekoho, kto toto vie oceniť, kto vie byť šťastný a vždy pokojný ..... že by im bolo lepšie bez mrzutej vyhorenej osoby, čo nič nevie dokázať a nemajú byť na nu prečo hrdí. Už to nevydržím... Už by som sa zmierila so všetkým, len keby som sa vedela zaprieť, nekričať na syna, zmieriť sa s tým, že som "len" matka a byť plná spoluúčasti pri všetkom, čo má rád...... neviem ako ďalej.
dnesny svet. Clovek musi byt uspesny, co znamena dobre zamestnanie. Musi vediet, co chce robit, mat jasne ciele a vizie. Musi mat uspesneho manzela, sikovne deti, mamka sa o seba musi starat, co znamena, musi byt stale upravena a vysportovana....a pritom casto zabudame na to hlavne, laska a pokoj. Nikdy ma nenapadlo vzhliadat k rodicom kvoli tomu, co dokazali v pracovnom zivote. Keby boli smetiari, dali mi lasku a to je najviac. A to je to najviac, co mozes dat aj Ty svojej rodine, muzovi, detom. Podla prispevku to vyzera, ze Ta to akosi prilis tazi. Rovnovahu by bolo dobre najst sama v sebe, ale ak to nepojde, vyhladaj pomoc odbornika.
A co tak ist s kamaratkami na kavu, vyvetrat si hlavu?🙂 zivot nie je dokonaly, ale niekedy je fajn vybocit zo stereotypu
@natika77 Snažím sa. Je to trochu ťažšie - málo kamošiek má deti a dosť veľa vyťažených pracujúcich ľudí už na mňa nemá čas. Stále hľadám niečo, pre čo by som sa znova nadchla a dúfam, že ma zachráni práca, hoci je to práve tá práce, ktorú som chcela vymeniť za to vydreté podnikanie, ktoré padlo.
Myslím, že môj základný problém je, že môj neúspech v kariérnom živote sa preniesiel na vieru v to, že budem aj neúspešná matka a tým pádom sa mi veľa vecí, čo ma majú tešiť, znechutilo. Plus ma trápi, že ma nebavia detské aktivity, ale hádam v tom nie som sama x(..no nepridáva mi to. Na materskú som nastupovala ako sklamaný človek, ktorému sa práve všetko zrútilo... a nejako v tom pocite žijem. Hoci prvý rok som sa držala. Niekedy sa bojím, že je to seriózna depresia a ako už bolo vyššie v inej odpovedi spomenuté, možno by som mala vyhľadať odborníka. Ale zatiaľ to vidím len ako dalšie zlyhanie.
@pau333 mne pripadá, že máš depresiu a to poriadnu. Nájdi si nejakého psychológa, ten ti poradí ako nájsť v prvom rade samu seba a mať sa rada. Ale musíš na tom pracovať aj ty. Skús začať robiť čo ťa baví - cvičiť, háčkovať, behať a pod. Niečo len pre seba. Zapoj do nejakej činnosti aj tvoje dieťa - spolu niečo tvoriť. Uvidíš jeho radosť a to ťa bude motivovať.
@pau333 ak máš už aj nejaké symptómy - búšenie srdca, nespavosť, tlak na hrudi, nezvyklé silné potenie, tak nasmeruj cestu k psychiatrovi - papier od obvodného netreba. Ale treba pracovať na sebe, lebo ani lieky od psychiatra ti nepomôžu, ak nebudeš na sebe pracovať. Relaxuj pri relaxačnej hudbe - na youtube jej je plno.
@pau333 mala by si zmenit pohlad na seba v prvom rade.Nie si len "obycajna"mama myslis si, ze si v synovych ociach nieco menej?ved deti este tak nerozmyslaju.Teraz pojdes do novej prace a,ak Ti tak chyba rozptylenie robit nieco pre seba, napredovat teraz budes mat sancu.Podla mna si unavena vyhorena nevyslo Ti to, co si chcela nebanuj ved vodis, ze vydavatelstvo skrachovalo.bohu zial materska je o tych soploch hre s autickami vareni....ja by som zase mohla byt cely zivot doma mna nebavi pracovny zivot a s tym zosuladit dieta rodinu....ale tiez to vidim na navstevu psychologa nech Ta nasmeruje a ukaze Ti, ze nie si nula lebo podla toho co pises si to o sebe myslis🙂
@pau333 treba sa tesit z toho co mas povedala mi psyvhologicka, ked som bola v podobnej situacii ako ty.Ze ste zdravi, mate kde byvat, mate co jest...su ludia co prezivaju, mas este asi oboch rodicov nejakych znamych....nie je to malo na ostatnom popracujes nie vzdy vsetko vyjde ako si si naplanovala.Ale nemas mat preco vycitky kazdu mamu obcas nebavi hrat sa s detmi, nesnaz sa byt dokonala, aj ty najdes svoje miesto ja hovorim najlepsie bolo na materskej varit a chodit po ihriskach🙂
@eliska13 asi áno, aj preto som sa rozhodla sem nakoniec napísať. Viem, že potrebujem, aby mi niekto poskytol nové pohľady na vec a ako to tak čítam, aj to tak je. Zacyklila som sa v kolobehu rutinného života, v ktorom už ma totiž napadajú len negatívne myšlienky. Do práce sa aj teším, pretože nebudem mať čas na tieto myšlienky, no mala som skrátka svoje plány (to tým myslím, tou stratenou budúcnosťou) a to ma mrzí, že sa mi všetko tak rozpadlo v rukách...
som uz treti krat na konci rodicovskej dovolenky obycajna mama
a som na to nesmierne hrda
@celasapremenim nechcela som tým nikoho uraziť. Ale myslím si, že každá z nás má o sebe inú predstavu, iné ciele, iné vízie... niekoho robí šťastným materstvo, niekoho kariéra a niekoho materstvo, ale len keď má pocit, že sa môže realizovať aj inde. Áno, ja som nechcela byť "iba" mama, ale to je moje osobné cítenie... a sú aj neobyčajné mami (aj keď sú "iba" mami), ale ja sa cítim obyčajne. Tak to je.
Nechcela som sa nikoho dotknúť.
@pau333 vobec si sa ma nedotkla, si to zle vysvetlujes
ludia, co su nespokojni s tym co maju a nevedia selektovat podstatne veci v roznych etapach svojho zivota sa postupne poucia, dufam, ze najdes klud a mier sama so sebou...jednoducho sa ti nedarilo, vsetko islo inak ako si chcela, zle si sa porozhodovala, treba si to dobre zapamatat a ak bude este moznost niekedy, vnimat to podstatne okolo seba....ak je pre niekoho podstatna kariera, je tazke mat deti
mam vysokoskolske vzdelanie, dobru pracu, do ktorej sa vraciam, najlepsieho muza na svete, krasne, zdrave a sikovne tri deti.....a som stastna, ze som sa im pocas rodicovskej mohla vsetkym plne venovat
uf, teraz citam, ze je to zrejme depresia, tak tam naozaj odbornu pomoc, depresia sa da iba regulovat, ale da sa to a bude ti lepsie
Ahoj. Prestan sa takto analyzovat. Chvilu sa proste neries. O chvilu nastupujes do prace, zase sa ti vsetko zmeni a urcite naberies zase sebavedomie a budu aj nove napady a realizacie 🙂 pozri...mas staleho partnera a zdrave dieta. To nieje len tak...pracu a uspechy mozes nahanat o mesiac do konca zivota. Drzim palce a hore hlavu, z mojho pohladu neide o neprekonatelnu situaciu, staci iny pohlad 🙂
@pau333 si na zaciatku novej etapy necaka Ta sedenie doma dalsich 5 rokov.tes sa planov mozes mat cely zivot este dost.Vies kolko ludi Ti zavidi dieta, uspesneho muza...aj ja si niekedy myslim, ze vsetci maju svoje biznisy ovela lepsi zivot ako ja a, ked sa s nimi rozpravam maju x problemov o ktorych som nevedela🙂
najdes to svoje neboj sa
@pau333 podla mna to nebude depresia ale skor ista forma smutku z neuspechu. Otazkou ostava co je pre teba neuspech? Ved po pravde pisat mozes stale, napis knihu ti co si chcela a ked bude dobra urcite ju niekto vyda.
To ze zhuknes na maleho, ruku na srdce ktora mama nezhukla na svoje dieta pre nic za nic.
Dalej praca, ok nemas velmi na vyber, vrat sa na povodne miesto a ak mas potrebu studuj dialkovo a pis knihu po veceroch, vypln si praznotu niecim. Rib nieco neostan necinna. Ja mam 35rokov a studujem na vyske a aj robim na 100% co je u nas 42,5hod tyzdene prave a aj studujem. Niekedy padam doslova na hubu, zaspim od unavy na gauci a jediny kontak z dcerou je ten ze ma pride prikrit aby mi nebola zima ked uz teda spim a prituli sa ku mne.
Idealna matka neexistuje, vsetko ostane si viez zadovazit sama len musis nieco robit nie len doma sediet a lamentovat ze ti to nespadlo do lona. Vsetko co si doslova vydries sama bude nat pre tebe neskutocnu hodnotu a pravom budes moct byt na seba pysna.
Drzim palce
@pau333 Máš zdravé dieťa, peknú rodinu, nastupuješ do práce. Je to veľa, len ty to nevidíš, lebo si chcela niečo iné. Ja mám 3 deti, z toho 2 sú ťažko zdravotne postihnuté, diagnoza nevyliečiteľná. Strávila som dlhé dni u lekárov, po nemocniciach, v kúpeľoch, videla som iné choré deti. Napriek všetkému som šťastná, mám dobrého manžela, dom, proste všetko, čo potrebujeme. Ľudia, ktorí majú zdravé deti to berú automaticky a vobec sa nad tým nezamýšľajú. Skús byť vdačná za to, čo máš. Všetko, čo si chcela ešte neskor možeš zrealizovať. Ak by si stále bola smutná, tak navštív psychologa. Drž sa.
Ďakujem Vám! naozaj ste mi mnohé otvorili oči a mám o čom premýšľať!
@janickacrazy som nevedela, ze mas chore deti, nikde som si zatial nevsimla po diskusiach, hoci som ta uz stretla tu, je mi to luto, ale super, ze si tak pozitivna
@celasapremenim Tak ja to stále nespomínam a kto o tom nevie, tak neverí, lebo ja vždy s úsmevom na tvári, už som si zvykla, samozrejme na začiatku to bol pre mna šok, ale už je to dávno, takže už to beriem ako samozrejmosť. Moje deti sú proste výnimočné a asi preto sa narodili mne, lebo som taká aká som. 😉
@pau333 že nemaš chuť sa od rana do večera hrať detské hry je... normalne. Treba si uvedomiť, že si dospelý človek a prijať, že ako dospelý človek sa nedokážeš 3 roky vyžívať v detských hrách. Och ako často toto počuvam, niekedy neoficialne od ludí, od ktorých sa to nečaká, lebo robia všetko pre svoje deti a príde im to ako zlyhanie. Su vždy prekvapené mojou reakcou. Kolko maš rokov ? 30? Pripadá ti zvláštne, že ťa nebaví niekolko hodin denne hrať sa s deťmi na princezné alebo vojakov? Mne nie. Si dospelý človek, tužiš po činnostiach, ktoré robia dospelé osoby, tužiš po spoločnosti dospelých osôb, po rozhovore s nimi o normálnych dospeláckych veciach. PRoste príjmi to, že si dospelá a nevin sa za to, že ťa nenadchýnaju detské hry. Ja vždy hovorím, nikdy, nikdy nebola doba, kedy si mohli dospelí dovoliť robiť deťom dennodenne parťakov do hry. Ako malá som vyrastala u starej mamy, robila som všetko s nou - rozumej ja s nou. Kopali sa zemiaky - hrala som sa pri nej s hrudkami hliny. Piekla kolače? Formovala som z cesta svoje výtvory. Neexistovalo, že by starka položila motyku a išla sa somnou hrať ha schovku. Ked som sa chcela hrať vyslovene detské hry hrala som sa s inými deťmi, nie s dospelákmi.
Druhá vec - sklamanie zo seba, že si nedosiahla čo si chcela. To mi príde taká obdoba - rada samu seba hodnotíš, tak ako si sa zhodnotila ako nie dobrá mama lebo ťa nebaví hrať sa s dieťaťom, tak si sa zhodnotila ako neuspešný človek, lebo si v pracovnom živote nedosiahla nejaký ciel ktorý si mala. Podla mna by ti velmi prospelo, keby si sa naučila sa milovať bez podmienok. Teraz hned a zaraz. Nie až ked dosiahneš to či ono. Uvedomovať si svoju hodnotu už len tým že si, mať sa rada nie preto, že si dosiahla to či ono, ale len tak 🙂 Bude a ti lahšie žiť a možno aj uspech príde ked nebudeš tak zviazaná svojou predstavou o sebe samej a prestaneš svoju hodnotu podmienovať takým či onakým dosiahnutým cielom. 🙂
@vejula Wow, ďakujem!!!! To s tým, že ako sa hodnotím si asi trafila úplne! Nie je to v pohode, musím s tým niečo robiť. Napadá mi, že to asi mám v sebe hlboko zakorenené posudzovať sa. Moja mama bola totiž napr. taký typ, že keď som ako dieťa nedosiahla vrchol, tak ajaj, nebolo pochvaly ani trochu x(... detské súťaže museli byť dokonale zvládnuté, keď som bola kdekoľvek hoci aj druhom, mama mi povedala, že je sklamaná... Nuž a tak som tu x( Nedosiahla som svoje ciele a neviem si to odpustiť. Dieťa mi kde tu polezie na nervy a neviem si to odpustiť... celkom som zabudla, že som pri ňom spala celú noc, lebo mal zlý sen... Skúsim popracovať. keď už, tak aj s odborníkom x(
@pau333 ano táto podmienená láska k sebe samej ma väčšinou pôvod v tomto postoji rodičov. KEd dáva rodič dieťaťu najavo že stojí za niečo len ked niečo dosiahne. Nedáva mu pociťovať že je hodne lásky a ucty už len tým že je. Aj bez výkonu aj bez dosiahnutia nejakého ciela. Takíto ludia potom musia velmi vela pracovaťť na tom aby začali milovať samých seba bez dôvodu. Ale ide to. Prvý krok je uvedomiť si to... 🙂 Držím palce
Sama na seba kladies nezmyselne naroky. Tlacis sa niekam, kde sa tlaci vela ludi. Uspech a peniaze...to vsetko je blbost. Nic z toho ta neurobi stastnou a spokojnou. Nechala si sa strhnut spolocenskymi pravidlami kde sa kladie doraz na prachy a uspech. A potom tato spolocnost konci na antidepresivach, pretoze ked to dosiahnu, tak su sklamani, ze ich to nenaplnilo. K stastiu staci malo. Iba rozhodnutie. Nie je dobre stale nieco hladat, pretoze kym hladas tak to nenajdes, pretoze to hladas. Urcite su super kocka, len to nevidis v zrkadle. Preco si chcela vydat knihu? Kvoli uspechu, alebo ta to naplnalo? Ak kvoli uspechu, tak sa na to vybodni, taku knihu si nekupim 🙂 Ak ta to naplna, tak pis, bez ohladu na to, ci ti kniha vyjde alebo nie. Najdi si nieco, co ta naplna a tak pomalicky najdes cestu k sebe. Ku sebe samej, bez tych blbosti, ktore od seba ziadas. Aj tak su pominutelne. Odporucam ti siahnut po nejakych clankoch od Jaroslava Dušeka (český herec) mudry, napr. aj 4 dohody, on to krasne vie opisat. To sialenstvo dnesnej doby. Najvacsiu hodnotu si nosis sama v sebe, nie mimo seba. Urob ocistu v sebe a tym najdes cestu aj k synovi. Je normalne ze si zla a nevrla, ked mas o sebe taku nezmyselnu mienku. Prvy krok si uz zvladla a to je to ze si to uvedomujes, ze si niekde zisla zo spravnej cesty. Vsetko co chces zmenit, zmenit mozes.
Necitam diskusiu,som len obycajna mama co nema cas.. Tak len tak narychlo.. Je mi uz naozaj velmi smutno z toho, ako je rola matky zatracovana.. Co je na svete dolezitejsie ako vychova dalsich malych ludi? Ja viem, ze nie kazdeho bavi byt s detmi a je totak normalne.. Ale preco sa na mamy co su "iba" mamami pozera stale menejcenne? Preco je take dolezte dosiahnut uspech? Nie je uz dostatocny uspech to, ze si porodila zdravu dalsiu malu bytost a mas moznost ju vychovavat? Je to malo?
Uz minule som trocha premyslala ako na hlavu je postavene vnimanie spolocnosti.. Napr znamy futbalista je oslavovany a plateny tak, ze keby chcel uz nikdy nemusi nic robit.. Misionar, niekde v afrike, co sa stara o deti s aids v afrike - ten to robi za kolko? A kto o nom vie? Naozaj je dolezitejsia praca kopanie do lopty?
Tak isto je to aj s materstvom - ta co vychovava deti, je IBA mama.. Ale ludia si viac cenia manazera, co tvori tabulky pre velke spolocnosti a zaraba prachy pre inych.. Zda sa mi to divne..
Ano chapem, ze zarabat treba a nerozporujem to.. Pisem cisto iba o tom, ze je divne, ze materstvo, udrzovanie ludstva, vychova ludi sa povazuje v spolocnosti za menejcenne a pozeraju tak na to casti aj samotne matky..
"Obycajna mama?" kazda mama je jedinecna len ta jedna... A to ostatne sa podda... Teraz mas zle obdobie... Prejde to... Hlavne, ze mame zdrave deti... Skus,sa vrhnut do niecoho uplne noveho.