Vyrovnávanie sa s emocionálnou traumou po ťažkom pôrode

Ono je dosť možné, že aj keby ti ho priložili tak by si mala rovnaké pocity, len si teraz zameraná na to, že to je príčinou. Muselo to byť hrozné, neviem prečo v tejto dobe takto trápia ženy. Daj si čas, mojkaj sa s nim teraz keď môžeš. Ono sa všetko okolo pôrodu dosť romantizuje, veľa žien nemá hneď to puto ani keď majú pôrod pohodovy, vytvorí sa postupne. Ale ak cítiš že sa to horší a nezvládas to určite o tom povedz svojim blízkym a lekárovi.

Ahoj,
Prepac ze Ta nebudem lutovat, ale myslim, ze sa potrebujes dat dokopy a praveze sa v tom prestat utapat a "vrtat" a stale to dookola riesit. Mrzi ma Tvoja skusenost, ale pocuvaj: si ziva, mas doma zive, zdrave, krasne dieta. A to nie je samozrejmost!!!
Ak Ti dieta odniesli, zjavne bol dovod. To ze "ved plakal a dychal" je velmi slabe posudenie jeho stavu.
Prestan pozerat fotky z porodnice ked Ti to prinasa taketo myslienky. Naco je to dobre? Nepozeraj to. Zi pritomny okamih so svojim dietatkom s uzivaj si materstvo. Netoc sa v kruhu svojich "preco" a co bolo. Niekedy sa deju zle veci ale treba ist dalej a neriesit ich dalsich 20 rokov a neudrziavat samu seba v bludnom kruhu.
Drzim Ti palce a uzivaj si babatko.

Ahoj hlavu hore, hormóny robia svoje. Ja mám za sebou 2 sekcie. Prvé dieťa som videla až ráno, nakoľko som rodila v noci urgentnou sekciou v hodine dvanástej a druhé 5 hodín po sekcií. Ani jedno mi nepriložili. Mám 2 zdravé deti a to je to najdôležitejšie. Zbožňujem obe rovnako. Obe deti som sa bála kúpať, aj držať vyzlečené. Aj celkovo s nimi manipulovať. No pri druhom mi pomohla laktačná. Kázala mi malú vyzliecť do plienky a položiť ju na seba. V tej chvíli som ostala v šoku. Rovno som jej povedala, že sa bojím, že jej ublížim. No urobila som to. A povedala mi, aby som to robila doma aj viac krát za deň. Vyskúšaj to, bola to chvíľka len pre nás. Na staršiu som sa zase vydržala nekonečne dlho pozerať. Užívaj si drobčeka a fotky si pozeraj s tým, že na nich vidíš, ako vyrástol 😊a nie, že si ho hneď nevidela. Deti rastú rýchlo, aby si potom neľutovala, že si ten čas premrhala riešením 1 veci.

Ja ti poradím jedinú vec a to z uhla pohľadu ženy, ktorá si prešla rovnakými pocitmi po pôrode. Vyhľadaj pomoc psychológa, sama sa s tým netráp, bez pomoci sa toho nezbavíš, len sa budeš v tom viac a viac topiť. Mne síce šupli malého hneď na brucho, no ani som si ho nestihla obzrieť, museli ho vziať. Niekedy lekári proste nemajú na výber, ver mi že veľmi dobre vedia čo robia. Ja som mala tieto pocity kvôli tomu, že som spoliehala na sestričku že mi poradí ako prvýkrát prisať, no tá má hneď odbila že ja nikdy dojčiť nebudem, priniesla fľašu, vzala mi dieťa a nakrmila ho z fľaše a potom spravil MM bordel tak odišla. No ale dojčiť som síce začala, no bol to strašný boj, celých 6 týždňov to bolo strašné. Až po roku som vyhľadala psych pomoc a to mi pomohlo nakoniec. Teraz som opäť tehotná a strašne sa teším a viem, že toto už nedopustim a že to zvládnem a tak isto že nenechám ovplyvniť vecami, ktoré nepôjdu podľa mojich predstáv 😉 držím ti palce, čo najskôr to povedz aspoň blízkym, budeš mať tú dôležitú podporu od nich 😉

@anonym_autor mať tak tvoje problémy.... Vzchop sa preboha prídu horšie veci ak ta taka prkotina rozloží tak to pôjde s tebou dole vodou.mas v hlave teraz guláš. Tak sa vzchop a nerieš hovädiny. Dieťa berú ako písali baby vyššie majú nato dôvod a ten ťažký pôrod nie len pre teba ale aj pre dieťa a sama píšeš ze dieťa malo slabé odozvy a pridusene sa tak ho urgentne brali aby zkontrolovali životné funkcie aj apgar dieťaťa preboha ! Ale ty ideš svoje... buď rada ze je živé a zdrave

@dianka3 pozri sa na to aj z druhej strany - každý má inú psychiku, čiže je možné že niektoré veci berie citlivejšie, dokonca až pre niekoho prehnane 🤷🏼‍♀️ každá sme iná a slová typu vzchop sa preboha vtedy naozaj nepomôžu 🤷🏼‍♀️
A čo píšeš že ťažký pôrod nie len pre mamu ale aj pre to dieťa, na to asi väčšina z nás nejak zabúda, že aj dieťa si pri Tom prejde brutálnym stresom veru 🤔

Ahoj, mala by si to riešiť s lekárom. Podľa mňa je to popôrodná depresia a keď to nebudeš riešiť, môže sa to zhoršiť.

Ahoj , asi by si to mala riešiť z psychologom.. ja som neriešila a potom sa toho toľko začalo kopiť až som myslela ze sa zblaznim ..

4 krát pôrod v tej istej nemocnici - normálnym spôsobom - všetko ok a ten kontaktný spôsob - koža na kožu som zažila len jeden jediný krát pri treťom pôrode. pri ostatných pôrodoch malinké vždy brali preč. a to boli detičky vždy v poriadku.
asi záleží ako sa vyspí lekár, aký deň majú sestričky.

Netráp sa že prečo si ho nemohla milovať už v nemocnici.... realita je taká, že to puto si fakt treba vytvoriť a veľa ľudom trvá týždne až mesiace, kým to dieťa začnú reálne ľúbiť. To, že vyprdneš dieťa, kukneš sa na neho a okamžite budeš v siedmom nebi je vážne veľmi zromantizovaná predstava a málokomu sa to tak deje. Len ono to je také tabu, málo žien sa prizná že sa pozreli na svoje dieťa a tam bolo niečo cudzie.... pri tom je to pravda. Vidíš ho prvý krát, nepoznáš ho. Jasne že je to "cudzí človek". Nosila si ho 9 mesiacov, áno, ale nepoznáš ho.
Tiež si veľa žien zamieňa lásku k dieťaťu s láskou k idei k materstvu. Tešia sa ako budú konečne mamou a že už konečne majú v ruke to vysnené bábo. Ale to stále nie je láska k tomu konkrétnemu dieťaťu. To príde, ale postupne. To, že si ho začala mať reálne rada do 10 dní je náhodou celkom úspech. A je veľká škoda že ľudia nie sú v tomto trocha úprimnejší, lebo potom matky ako ty majú prehnané očakávania a zbytočne sa trápite, keď realita nie je taká, ako z filmu. Len kto sa prizná že má mesačné bábo a má ho zatiaľ viac menej na háku a stará sa z neho z povinnosti?

1) to čo cítiš je úplne normálne a nemusíš sa trápiť že to trvalo len 10 dní. Veľa žien hovorí že si dieťa zamilovali až keď začalo na nich cielene reagovať - usmievať sa a pozerať do očí. Skrátka keď ten vzťah už nebol tak jednostranný a dieťa začalo dávať niečo naspäť.
2) ak je to niečo, čo ťa fakt trápi a nevieš to spracovať, tak sa treba o tom porozprávať s profesionálom.

Tiež trošku reality check ti dám.

1. Ak ho brali mimo (napriek tomu, že na základné merania majú pultík hneď vedľa), tak bol na to dôvod. Ktorý možno nepovedali, aby ťa nevystresovali (to, že dýcha a plače je len vo filmoch ako znak, že je dieťa v poriadku, musia toho skontrolovať oveľa viac). Zistili, že je v pohode a tak ho doniesli. Dôležité je, že je zdravý.

2. Instantná láska, o ktorej sa všade píše, hovorí, nie je samozrejmosť u každej. Mnoho žien ju nezažije, k bábu najprv neprechováva žiadne emócie a len sa o neho stará automaticky ako robot (nakŕmiť, prebaliť, uspať). U niektorých sa začne vytvárať po pár dňoch, týždňoch. No sú aj také, ktorým to trvá mesiace. Treba vyhľadať odbornú pomoc, ak cítiš, že ťa to ničí a ničí ti to toto obdobie. Našťastie to už nie je tak tabu téma, nie je to žiadna hanba, nemusíš mať preto výčitky. Treba sa o tom rozprávať, aj s partnerom. Aby vedel, v akom si rozpoložení a snažil sa ti čo najviac pomôcť.

3. Nepozeraj na tie fotky, keď ti prinášajú len negatívne emócie. Sústreď sa na bábo vedľa teba, ktoré sa mení každým dňom a ty s ním. Aj váš vzťah. Užívaj si prítomnosť a neupínaj sa na minulosť. Lebo potom budeš pozerať na tie z tohto obdobia a ľutovať, že si si to neužila, lebo si bola zafixovaná na niečo iné. A naozaj, kým sú také maličké, každým dňom sa menia viac a viac a tebe to prebehne pomedzi prsty.

4. Bonding skin to skin je fajn, ale zase sa preceňuje v tom, že ženám podsúva nejakú ideu toho, že im zaručí/stanoví ich vzťah s dieťaťom. Akoby ich vzťah nemohol byť dostatočný bez bondingu. Ty si ten vzťah buduješ celý jeho život a nie prvé dve hodiny po pôrode.

Takže: žiť prítomnosťou, užívať si bábo, porozprávať sa s partnerom, vyhľadať odbornú pomoc, ak si myslíš, že to nezvládaš.
Šťastná mama = šťastné dieťa.
Držím palce ❤️

tak ďakujem Vám všetkým za odpovede, bábo mi zobrali ale mohli mi ho aspoň ukázať. A mohli mi povedať čo s ním je prečo mi ho berú preč. Lenže v Tom období brali každej čo rodila, bábo hneď preč. Tak tomu neverím že každé jedno nebolo v poriadku. Aj žena čo bola somnou na izbe tak keď ju po pôrode doniesli tak veľmi plakala že jej bábätko zobrali a neukázali jej ho. A to mala rýchli a normálny pôrod. Podľa mna to bolo podľa nálady lekárov 🙃A mne malého nedoniesli ukázať hneď potom, ako ho skontrolovali. Zobrali mi ho úplne preč. Pofotili mi ho mobilom ale mne ho ukázali až o 7 hodín povedali mi že je v poriadku a že ho kúpali tak sa sušil🙃.

@anonym_autor počuj, na tvojom mieste by som si vyžiadala správu o pôrode z nemocnice.nebiem presne ako to chodí, ale niekde som zachytila, že v nemocnici ostáva podrobnejšie správa z pôrodu,ako tá, ktorú dostáva domov. Možno tam nájdeš odpoveď, prečo si ho tak dlho nemala pri sebe. A ja ti rozumiem, je úplne mimo, že to ho vzali a nedoniesli tak dlho a nekomunikovali s tebou o tom. To kde sme? Je dokázané, že tie prvé hodiny sú dôležité pri vytváraní puta s dieťaťom, nie je to len tak. Musela si sa cítiť strašne opustená a tvoje dieťa možno tiež. S tým už nič neurobíš teraz. Už musíš byť len silná a čo najviac si to a dieťaťom snažiť vynahradiť. Neboj, vsetko bude v poriadku, máte na všetko kopec času. A čo môžeš urobiť je, že sa mentálne nastaviš na to, že existujú skvelé nemocnice, kde by sa nič podobné nestalo a pri ďalšom dieťati si vyberieš takú. Lebo už si zas o niečo skúsenejšia.

@anonym_autor tvoj partner bol pri porode? To sa ani on hned nepytal kde je dieta a ze ho chce vidiet? 7 hodin nic? Mne tiez dieta vzali lebo nedychala a museli jej robit vysetrenia ale muz sa od nej nepohol.

@anonym_autor neviem či to "odlúčenie" môže za tento stav Popravde autorka....kľudne by si takéto pocity mohla mať aj keby si s ním hneď. Ťažký pôrod bol aj pre dieťa, mala som tiež ťažší pôrod skrz váhu a teda bola som rada že ho idú skontrolovať lebo máme na seba celý život a jeho zdravie je prvoradé ako to čo ja chcem a to nepíšem v zlom. Si dobrá mamina už len to že toto riešiš o Tom vypovedá. S tvojimi pocitmi ale pekne popracuje dobrý psychológ. Neboj sa zabudneš na to zle a bábätko si časom začneš užívať. Ale nepodceň toho psychológa, práve kvôli bábätku a aj sebe. Prvé mesiace sú náročné, som tiež pár mesiacov po. Držím palce nech bude všetko tak ako má byť

@michaelam2 no jeho poslali preč keď som šla tlačiť a on bábo videl mal ho aj na rukách aj fotky mi poposielal rovno za dverami izby sa fotili ale mne ho nedoniesli 😕

A ešte som chcela... Ja na lekárov, sestričky a všetkých čo tam boli, nevravím nič zlé. Ja viem že si robia svoju prácu a som rada že sme s malým na Tom dobre. Oni sa o nás pekne starali, boli milý až na pár výnimiek. Teda vravela som iba o mojich pocitoch, nie že by som mala zlých lekárov Alebo čo 🤷‍♀️😕

Kontaktuj psychológa. A popros o nahliadnutie do zdravotnej karty dieťaťa. Že ti dieťa doniesli po 7 hodinách malo dôvod, slabšie dýchanie, sledovanie srdiečka, glykémiu, neudržal teplotu, hocičo. Nešlo o to, ako sa doktor a sestričky vyspali. To čo opisuješ, že si necítila tlaky na tlačenie, asi išlo o abnormálnu rotáciu, stáva sa to často. Zažila som to aj ja. Vtedy mi tiež lekár pomáhal a prstami rozťahoval krčok, aby dieťa ľahšie vyšlo. Ale ja som bola inak naladená, bola som rada, že ho neťahali zvonom, aj sa mi PA "zavesila" na brucho. Znovu, som rada, že mi pomohla. To vytlačenie stálo o moc viac síl, než som zažila pri ostatných pôrodoch.
Máš pocit ublíženia a to, že by si k dieťaťu hneď zahorela láskou. U mňa tiež neorišla tá láska instantne. Áno, ochraniteľský inštinkt áno, ale láska nie. Cit lásky sa rozvíja. Prvého syna som rodila pred rokmi a vtedy sa ešte žiadny bonding nerobil, nebolo to správne, ale ani sa nestala tragédia, že mi ho doniesli za 10 minút v perinke. Teraz sa to strašne všetko romantizuje a keď príde napr.k abnormálnej rotácii dieťaťa, tak hneď je žena sklamaná, že nemala z pôrodu zážitok.

Úprimne poviem,že teraz sa to strašne preháňa s tým "prvým kontaktom",to fakt so niekto myslí,že keď nedajú mu hneď krvavé dieťa na hruď ,tak koniec,už sa nevytvorí puto? Veď je to nezmysel,či ho dajú hneď,alebo o 15 minút,kým ho skontrolujú (najmä po ťažkom pôrode)je úplne a úplne iedno. A reálne málokedy to je tak,že okamžite ženu zaplaví láska a dúhové jednorožce po pôrode,lebo to nie je film,kde žena zatlačí a bum, ružové bábätko je vonku. Tam je telo unavené, mozog sa hlavne sústredí na to,aby podalo telo výkon vytlačiť dieťa a ten pocit "sladkej záplavy lásky"je často až nadneseny
A potom si ženy sklamané, nešťastné,lebo"nezažili "niečo,čo je vlastne často ani nemožné hneď zažiť

Tiež si myslím že to máš zidealizované, zromantizované, ja som tiež 10 dní iba pozerala na dieťa že čo to je, čo s tým mám robiť, necítila som nič, iba som sa o ňu starala, lebo som musela. Až po 10 dňoch prišla záplava zodpovednosti, myšlienka “keby sa jej niečo stalo, neprežila by som to” a tak postupne sa vyvíjalo to puto. Ty si sa v tom zasekla, očakávala si niečo a teraz si sklamaná. Fotky z pôrodnice si nepozeraj, ak cítis že je to na zbláznenie tak psychológ… držím palce

@jaskolka mne dieťa neukázali o 15 minút ale o 7 hodín. A to je trochu rozdiel.

@dianka3
Autorka sa má vzchopiť a neriešiť hovadiny? Veď predsa ako matka mala právo na neustále informovanie o zdravotnom stave dieťaťa.
Kontrola životných funkcií trvá asi 40 sekúnd a Apgar sa dá skontrolovať aj na tele matky. Keďže autorka doteraz nevie, prečo jej dieťa ukázali až po 7 hodinách, asi to neprebiehalo úplne optimálne, lebo jej nebolo dostatočne vysvetlené, čo sa s dieťaťom dialo.
Vždy je čas na objasnenie situácie rodičovi, len tu to niekto odignoroval.

@anonym_autor Hrozne! Uplne ta ignorovali. Otrasny pristup a nulova komunikacia. To co je za blbost ze ho kupali a tak sa susil. To ti povedali ako seriozny dovod?
Akoby si tam bola len na to aby si trpela bolestami a citila masaker a ked uz bol cas si vydychnut a potesit sa, tak s tebou vobec nepocitali. Akoby si uz ani nebola potrebna. Ze si dosla len na porod a ked uz je po nom, tak dovi-dopo.
Urcite chod za psychologom. Trpela si sama pri tom porode a trpis zase sama teraz. Podla mna mas nejaky blok z toho stresu a nedovolis si sa tesit z dietata.
Drz sa.❤

Ja z časti viem ako sa cítiš. Ak to nevieš spracovať, pomôže ti psychológ.
Ja som svoje dieťa odmietala (zakazovala som si ho ľúbiť) pol roka. Nam sa začal horor 10 dní po tom ako sa narodil, zomieral, a mne preplo. Hovorila som si, že aj tak zomrie, načo si mam k nemu vytvárať vzťah. No proste jedna katastrofa, popoordna depresia ako vyšitá 😅 a len plakala, že ako som tak mohla rozmýšľať atď, že tie fotky na nich ani nie som ja, že ako som tak malé bábätko ktoré ma potrebovalo odmietala... Ale riešila som to, chodila na terapie, pomohli mi to spracovať a teraz o tom viem písať, viem prečo som sa tak cítila, mam to spracované a je mi lepšie. Odporúčam aj tebe vyhľadať psychológa.

@anonym_autor a ty s manželom ste sa nepýtali skôr, kde je bábo? Treba sa pýtať, žiadať vysvetlenie k výkonom atď. Ty si bola po pôrode, ale manžel mohol. Neuspokojila by som sa celé hodiny byť bez dieťaťa. Moje bolo na kontrole glykémii, doniesli mi ho asi po 5-6 hodinách, ja som ale vedela, že ho budú kontrolovať. Potom už bol stále pri mne.

Mne robili akútny cisársky, bez môjho vedomia mi pichli dáky ukludňovák. Dieťa mi ukázali na druhý deň popoludní, cisár som mala v noci. Jediné čo som s nej videla bola hlava a čierne vlasy.
Dôležité je, že všetko dobre dopadlo. Ostatné treba hodiť za hlavu. Ale tak u teba ešte pracujú hormóny

@bubuzu “niekde som zachytila”….absolútny blud. Prepúšťacia sprava sa tlači v dvoch rovnakých kópiách - jedna založená do papierovej dokumentácie ostáva v zariadení a jedna ide matke. Netrep tu dve na tri, keď o tom nič nevieš.