Vyrovnávanie sa s emocionálnou traumou po ťažkom pôrode
Ahojte toto bude dlhšie, moje výkyvy nálad. momentálne som takmer 7 týždňov po pôrode a mám pocit že som úplne prepnuta 😭 myslela som že mne sa niečo také nemôže stať ale asi sa to proste stalo. Pôrod mi vyvolávali a bol teda dosť ťažký, rodila som 18 hodín a keďže mi stále pichali oxytocín nech to ide rýchlejšie tak som medzi kontrakciami nemala vôbec čas na oddychnutie. Proste to bol ako horor len som sa modlila nech to konečne skončí alebo nech mi konečne spravia cisársky. Moje bábätko malo strašne slabé ozvy a musela som stále len ležať a sestrička do mňa stale hukala že si dusím dieťa (nedalo sa mi normálne dýchať cez tie kontrakcie) také silné bolesti som mala síce len 3 hodiny ale predtým som mala tiež kontrakcie dosť silné lenže aspoň medzi nimi som mala čas na oddychnutie, bol to proste masaker. A to teda povedal aj môj chlap ktorý je zvyknutý na všeličo. Keď už malo prísť ku koncu a mala som tlačiť, tak som vôbec nemala pocit tlačenia nechápala som že už mám rodiť keď nemám také bolesti aké mám mať a tak to aj dopadlo no. Dr má rozťahoval a bábo ťahal nasilu a PA sa mi z celej sily zavesila na brucho len aby ho vybrali. Lenže pre mňa začal ten masaker až po tomto. Malý sa konečne narodil videla som tu jeho vlasatu hlavičku a ja celá unavená ale natešena som si vytiahla košeľu dohora. Myslela som že mi ho dajú ale hneď mi ho zobrali preč, a to myslím tak že ho brali preč z pôrodnej izby. Iba som smutné pozerala ako mi moje malé bábätko berú a ja som sa tak tešila na to ako si ho ešte také krvavé, "nepekné" môžem pomojkat. Ani mi ho neukázali, ja som nevidela vôbec ako vyzerá. Úplne ma to dostalo a od tej doby som bola ako vymenená. Keď mi ho doniesli ukázať a ja som na neho pozrela ako na niekoho cudzieho vedela som že to je zle. Chcela som aby si ho zobrali späť povedala som že neviem sa poriadne postaviť. Tak mi ho na noc zobrali preč. Plakala som, veľmi som plakala, celé noci. Keď mi ho vždy doniesli tak som ho vždy fotila a stále som dúfala že tá láska príde ale ona nikde...bolo to strašné. Asi po 10 dňoch doma som to začala brať inak a zistila som že láska prichádza. Že už sa o neho nestaram nasilu. Ale preto že ho milujem a naozaj to myslím vážne. Myslela som si že už to bude super. A že na všetko čo sa stalo zabudnem, ale nezabudla som. Každý večer pozeram fotky z pôrodnice a plačem lebo by som to chcela zažiť. Chcela by som ho tam vtedy ľúbiť. Prečo sa nám to stalo ja to nechápem 😭 stále sa len sama seba pýtam prečo mi ho pre boha zobrali prečo mi ho aspoň neukázali. Tešila som sa po tak ťažkom pôrode na ten prvý kontakt koža na kožu.
Už nikdy to nechcem zažiť. Vždy som chcela dve detičky ale ja to už zažiť nechcem. Prečo v 21. storočí sa niečo také deje. Vedľa mňa bol ešte aj pult kde s bábätkami robia. Prečo ho mne zobrali. Veď plakal. Dýchal. Moja psychika na Tom není vôbec dobre.
A nik o Tom nevie ani môj muž. Ale ja nechcem aby to vedeli.
Stále sa len modlím nech sa mi to dá všetko do poriadku. Nech si konečne môžem užívať materstvo naplno.
Ďakujem každému kto to dočítal až sem. Potrebovala som sa len vyrozprávať. Ďakujem Vám. 🙏
to, co si zazila v nemocnici, tomu sa hovori porod. minimalne 50% zien si prejde takymi bolestami, ake opisujes ty. akurat ich predycha, pretoze musi. prepac, mne pripadas cela nejaka labilna. poznam zeny z blizkeho okolia, ktorym vzali dieta, neukazali, museli prekontrolovat, lebo tiez dlhy a narocny porod a len tak tak... dieta odobrali, kym ho skontrolovali, urobili zakladne odbery, lebo mali podozrenia na infekciu (napriklad uz z necistej plodovej vody alebo ine, teraz si nespomeniem), tak ho dali matke napriklad az rano, ak rodila vecer. alebo po par hodinach.
ale su to baby (viem o 2), ktore su na vsetko v podstate samy. a nemohli premyslat nad somarinami. prisli domov a museli sa plnohodnotne postarat o seba aj o dieta. nemali cas na taketo myslienky.
tak sa rac pozviechat a starat sa o seba aj rodinu. dieta nema dva dni, ale dva mesiace. a ak to nechces, tak potrebujes hodit s niekym rec. ci to uz je psychiater alebo pripadne manzel - nech sa stara on a ty chod do prace.
@anonym_autor ja normalne zasnem nad odpovedami. Necudujem sa, ze sa v porodniciach nic nemeni alebo len velmi pomaly, ked si zeny vsetko nechaju a este su mnohe aj spokojne. Autorka skodaz ze si tp nemala s personalom poriesene dopredu mohlo to byt cele inak. Ale zas suhlasim s tym, ze uz je zbytocne sa v tom vrtat. Laska prisla treba si uzivat babatko, aked na teba pridu cierne myslienky nie zr si pojdes este pozerat fotky z porodnice aby si si jatrila rany. Naopak rob nieco ine nedovol si na to stale mysliet. Ak ti to nepojde a budes sa stale trapit naozaj vyhladal lekarsku pomoc. Drzim palce
to, co si zazila v nemocnici, tomu sa hovori porod. minimalne 50% zien si prejde takymi bolestami, ake opisujes ty. akurat ich predycha, pretoze musi. prepac, mne pripadas cela nejaka labilna. poznam zeny z blizkeho okolia, ktorym vzali dieta, neukazali, museli prekontrolovat, lebo tiez dlhy a narocny porod a len tak tak... dieta odobrali, kym ho skontrolovali, urobili zakladne odbery, lebo mali podozrenia na infekciu (napriklad uz z necistej plodovej vody alebo ine, teraz si nespomeniem), tak ho dali matke napriklad az rano, ak rodila vecer. alebo po par hodinach.
ale su to baby (viem o 2), ktore su na vsetko v podstate samy. a nemohli premyslat nad somarinami. prisli domov a museli sa plnohodnotne postarat o seba aj o dieta. nemali cas na taketo myslienky.
tak sa rac pozviechat a starat sa o seba aj rodinu. dieta nema dva dni, ale dva mesiace. a ak to nechces, tak potrebujes hodit s niekym rec. ci to uz je psychiater alebo pripadne manzel - nech sa stara on a ty chod do prace.
@anonym_3e92f6 Suhlas
@anonym_autor ja normalne zasnem nad odpovedami. Necudujem sa, ze sa v porodniciach nic nemeni alebo len velmi pomaly, ked si zeny vsetko nechaju a este su mnohe aj spokojne. Autorka skodaz ze si tp nemala s personalom poriesene dopredu mohlo to byt cele inak. Ale zas suhlasim s tym, ze uz je zbytocne sa v tom vrtat. Laska prisla treba si uzivat babatko, aked na teba pridu cierne myslienky nie zr si pojdes este pozerat fotky z porodnice aby si si jatrila rany. Naopak rob nieco ine nedovol si na to stale mysliet. Ak ti to nepojde a budes sa stale trapit naozaj vyhladal lekarsku pomoc. Drzim palce
@luteam Tu nejde o to, ze vsetko si nechat, usla ti pointa. Ide o to, ze ci sa idem mesiace zozrierat a tryznit alebo so vzchopim. Ak to nezvladam, ok tak vyhladam odbornu pomoc
to, co si zazila v nemocnici, tomu sa hovori porod. minimalne 50% zien si prejde takymi bolestami, ake opisujes ty. akurat ich predycha, pretoze musi. prepac, mne pripadas cela nejaka labilna. poznam zeny z blizkeho okolia, ktorym vzali dieta, neukazali, museli prekontrolovat, lebo tiez dlhy a narocny porod a len tak tak... dieta odobrali, kym ho skontrolovali, urobili zakladne odbery, lebo mali podozrenia na infekciu (napriklad uz z necistej plodovej vody alebo ine, teraz si nespomeniem), tak ho dali matke napriklad az rano, ak rodila vecer. alebo po par hodinach.
ale su to baby (viem o 2), ktore su na vsetko v podstate samy. a nemohli premyslat nad somarinami. prisli domov a museli sa plnohodnotne postarat o seba aj o dieta. nemali cas na taketo myslienky.
tak sa rac pozviechat a starat sa o seba aj rodinu. dieta nema dva dni, ale dva mesiace. a ak to nechces, tak potrebujes hodit s niekym rec. ci to uz je psychiater alebo pripadne manzel - nech sa stara on a ty chod do prace.
@mircalla To tebe uplne usla pointa.
Zena konecne rozprava o svojich pocitoch a problemoch a miesto pochopenia a podpory je jej povedane ze ma drzat hubu a krok. Dokazat niekomu povedat ze nieco nie je v poriadku s mojimi emociami je uplne prvy krok k naprave a casto je ten krok najtazsi, prave preto lebo sa ludia boja reakcie okolia.
Vo svete sa robi obrovka osveta na zmenu toho ako ludia vnimaju dusevne choroby. Na Slovensku je to zial v dobe kamennej.
Autorka robi uzasnu vec ze o tom rozprava, lebo ver tomu ze to tu cita vela zien, ktore su na tom tiez tak isto ako ona, ale zatial nemaju odvahu o tom hovorit ani na internetovom fore.
@anonym_3e92f6 Hrozne to co si napisala.
@anonym_autor ja normalne zasnem nad odpovedami. Necudujem sa, ze sa v porodniciach nic nemeni alebo len velmi pomaly, ked si zeny vsetko nechaju a este su mnohe aj spokojne. Autorka skodaz ze si tp nemala s personalom poriesene dopredu mohlo to byt cele inak. Ale zas suhlasim s tym, ze uz je zbytocne sa v tom vrtat. Laska prisla treba si uzivat babatko, aked na teba pridu cierne myslienky nie zr si pojdes este pozerat fotky z porodnice aby si si jatrila rany. Naopak rob nieco ine nedovol si na to stale mysliet. Ak ti to nepojde a budes sa stale trapit naozaj vyhladal lekarsku pomoc. Drzim palce
@luteam Presne, nikdy sa to nezmeni. Ludia su dobrezenie vdacni za otrasny pristup v nemocniciach.
Čítam ďalšie príspevky a žasnem..
Ženy, kde sa vo vás berie toľká bezcitnost?
Mozno nebol priestor na kochanie v prvych minutach jeho zivota, prioritou mohlo byt kriesenie takeho ugniavenebo uboleneho telicka. Nikto za to nemoze, holt priroda. Snad by pomohol SC, ale spravne sa trafit do momentu, kedy ano, tot umenie🌸
Mrzí ma, že ste si niečím takým museli prejsť. K tomu, že Vám bábätko zobrali - verím, že na to bol zdravotný dôvod a teda hlavné je, že máte dieťatko pri sebe doma po takom náročnom pôrode. Určite odporúčam poradiť sa s psychológom a za mňa by o Vašich pocitoch mal vedieť aj partner, o to viac ak aj on bol prítomný pri pôrode, možno aj on zažíval strach a nechce Vás tým zaťažovať aby Vám to nepripomínal. Keďže ste túto chvíľu zažili obaja a prežívate ju z rovnakej pozície - rodiča, ktorý sa bojí o svoje dieťa, myslím, že v sebe viete nájsť najlepšiu oporu. Veľmi Vám držím palce❤️
Ak by ste chceli, môžete si pozrieť toto video, kde pár rozpráva o podobnej skúsenosti ale to len v prípade, že sa na to cítite, aby to nevyvolalo ptsd alebo tak. Videla som to nedávno a je to podobný príbeh. Teraz majú zdravé dieťatko pokiaľ viem🙏
* nečítala som celú diskusiu tak len odpovedám na pôvodný príspevok
Dieťa sa po pôrode odnáša z pôrodnej izby najčastejšie vtedy, keď je podozrenie, že nie je úplne v poriadku. Môže ísť napríklad o nízke Apgar skóre, podozrenie na nedostatok kyslíka, problémy s dýchaním, alebo ak treba dieťa okamžite vyšetriť, zohriať, odsať alebo stabilizovať. Ak malo počas pôrodu slabé ozvy srdca, mohlo ísť o fetálny distres = stav, kedy dieťa nie je dobre okysličené, a preto sa koná rýchlo, niekedy aj bez vysvetlenia rodičke. Prvoradá je pre nich bezpečnosť dieťaťa, nie psychický stav matky.
Ak ti oxytocín pichali dlhodobo a intenzívne, mohlo dôjsť k hyperstimulácii maternice. Kontrakcie sú potom časté, silné, nedávajú telu ani dieťaťu priestor na regeneráciu. Aj to môže viesť k tomu, že dieťa je po pôrode spavé, slabé alebo reaguje menej, a preto ho rýchlo odnášajú na pozorovanie.
Niekedy pomáha požiadať o popôrodnú správu alebo spätný rozhovor s lekárom či pôrodnou asistentkou, aby si vedela, čo konkrétne sa dialo.
Aj keby ti bábätko hneď dali na hruď, stav by sa zrejme vyvinul rovnako. Popôrodná depresia nie je spôsobená len jedným momentom (oddelením od dieťatka po pôrode), ale je to taký komplexný biologický a psychologický stav, ktorý vzniká z viacerých dôvodov, nie z jedného.
A práve to, že si necítila okamžitú lásku môže byť práve klasický príznak popôrodnej depresie = emocionálne odpojenie, neistota, pocit cudzieho dieťaťa, smútok, úzkosť, plačlivosť. Oddelenie dieťaťa to mohlo zhoršiť, ale samotné by nestačilo na vznik depresie. Tento stav by sa veľmi pravdepodobne vyvinul aj tak, pretože základný mechanizmus je v tvojom tele a mozgu, nie len v tom, čo sa stalo navonok.
Čiže nechaj tomu pár dní, nech sa hormóny a emócie usadia. Ak to neprejde, smer psychológ, ešte eventuálne aj psychiater. V niektorých prípadoch je nutné zamedikovanie.
@anonym_autor strašne ma bolí a mrzí co si zažila:( podobne som bola na tom aj ja až nato ze mnenurobili cisársky.....skus to prosím vnímať tak ze ak to bábätko brali hneď zrejme mu museli.pomoct rozdýchat a možno vďaka tomu je to zdravý chlapček.Aj keď by sme si povedali ze bol by to okamžik,ale tam rozhodujú sekundy.Ak by si sa zle cítila neváhaj a kontaktuj psychologicku ....mne veľmi pomohlo porozprávať sa o tom.
@anonym_autor nerozumiem prečo sú tu ženy také neempatické. Na svoj smútok máš právo, nepopieraj svoje pocity len si ich dovol prežiť. Tiež som mala ťažký pôrod pol roka po tom som ešte plakala keď sa ma na to niekto spýtal. Ale veľa sme o tom s manželom hovorili on ma počúval tiež zdieľal svoje pocity a to mi veľmi pomohlo to prekonať. Skús sa zdôveriť manželovi on tam bol s tebou poskytne ti aj iný pohľad na vec ale tvoje pocity sú legitímne a nikto ich nemá právo zľahčovať. 🙏🏻
@anonym_autor cooo? Aj mne malú hneď zobrali skontrolovať ju či je všetko ok, trvalo to tak 2 minúty a mala som ju pri sebe. Tvoje dieťa asi na tom nebolo po tom pôrode úplne najlepšie.
@anonym_autor autorka, veľmi ma mrzí, ako tvoj porod vyzeral..
A nie, napriek x príspevkom, kde ťa budú presviedčať, že to bolo úplne ok a že to ty si tá labilna , ktorá preháňa, tak to tak NIE JE.
Min.ludsky rozmer tam veľmi veľmi chýbal... To ostatné si netrúfam hodnotiť. Ale zrejme to šlo aj inak..
Počas pôrodu žena zaživa hormonálnu búrku, celé je to náročné nielen fyzicky ale najmä emočne. Že cítiš, čo cítiš, je po spackanom pôrode normálne!
Nevyčítaj si tieto pocity.
Hovor o tom. Zdover sa manzelovi, mame, kamoške, niekomu kto ťa empatický vypočuje.
Kontaktuj pomoc. Ženské kruhy sa tejto téme venujú, oni ťa určite budú vedieť nasmerovať.
Nič si nevyčítaj. Nebola to tvoja chyba. Nebola. Toto si opakuj.
Ono sa to zlepší, ver mi. Len to nenechaj tak. Radšej vyhľadať pomoc teraz, ako sa mesiace trápiť..
Píšeš, že druhé dieťa už nie.. ešte je samozrejme veľmi skoro, ale podľa mnohých žien, ktoré majú za sebou rovnakú pôrodnú traumu, môže byť práve další pôrod, ak je respektujuci a prirodzený, veľmi, veľmi ozdravný.
Veľmi ti držím palce!
A skús sa obrniť, aby ťa vyčítave a bezcitne poznámky iných žien nezranovali. Casto je za tým ich vlastná, podvedome silné potlačená nepríjemná pôrodná skúsenosť.
Mrzí ma, že ste si niečím takým museli prejsť. K tomu, že Vám bábätko zobrali - verím, že na to bol zdravotný dôvod a teda hlavné je, že máte dieťatko pri sebe doma po takom náročnom pôrode. Určite odporúčam poradiť sa s psychológom a za mňa by o Vašich pocitoch mal vedieť aj partner, o to viac ak aj on bol prítomný pri pôrode, možno aj on zažíval strach a nechce Vás tým zaťažovať aby Vám to nepripomínal. Keďže ste túto chvíľu zažili obaja a prežívate ju z rovnakej pozície - rodiča, ktorý sa bojí o svoje dieťa, myslím, že v sebe viete nájsť najlepšiu oporu. Veľmi Vám držím palce❤️
Ak by ste chceli, môžete si pozrieť toto video, kde pár rozpráva o podobnej skúsenosti ale to len v prípade, že sa na to cítite, aby to nevyvolalo ptsd alebo tak. Videla som to nedávno a je to podobný príbeh. Teraz majú zdravé dieťatko pokiaľ viem🙏
* nečítala som celú diskusiu tak len odpovedám na pôvodný príspevok
Ženy, smutno mi je z vás. Kto iný by mal ženu chápať ak nie iba žena, matka? Že robí drámy z ničoho? Zjavne nie, keď to tak cíti. Nikdy sa nič v našich pôrodniciach nezmení, ak to budete brať takto. Prečo inde vo svete ide porodit bez liekov, bez hulakania sestričiek, bez oxytocinu, bez ležania na pásoch, bez zbytočného nástroju, iba s PA v intímnej atmosfére? Nemyslim, že za hranicami majú ženy iné pohlavné orgány. Len tu na Slovensku, si ľahni na chrbát, doktor do teba vopcha ruku, urobí bez opýtanie Hamilton a a pustí vodu, prioutaju na pásy, sestrička si ešte neopustí štipľavé poznámky, nastrihnu, zaviažu nohy, skočia na brucho a buď rada žena, že to doktor porodila a vďačná mu buď. Potom zašijú bez umrtcenia a dieťa vezmú, nech sa hormóny matky kľudne aj zbláznila. A keď sa žena ozve, že ma z toho traumy, tak sa vrhnete ako supy, nech vďačná bude a nevymýšľa.
Ženy, smutno mi je z vás. Kto iný by mal ženu chápať ak nie iba žena, matka? Že robí drámy z ničoho? Zjavne nie, keď to tak cíti. Nikdy sa nič v našich pôrodniciach nezmení, ak to budete brať takto. Prečo inde vo svete ide porodit bez liekov, bez hulakania sestričiek, bez oxytocinu, bez ležania na pásoch, bez zbytočného nástroju, iba s PA v intímnej atmosfére? Nemyslim, že za hranicami majú ženy iné pohlavné orgány. Len tu na Slovensku, si ľahni na chrbát, doktor do teba vopcha ruku, urobí bez opýtanie Hamilton a a pustí vodu, prioutaju na pásy, sestrička si ešte neopustí štipľavé poznámky, nastrihnu, zaviažu nohy, skočia na brucho a buď rada žena, že to doktor porodila a vďačná mu buď. Potom zašijú bez umrtcenia a dieťa vezmú, nech sa hormóny matky kľudne aj zbláznila. A keď sa žena ozve, že ma z toho traumy, tak sa vrhnete ako supy, nech vďačná bude a nevymýšľa.
Ahoj autorka ak chceš napis mi správu, ja ta uplne chápem 🙂
Čítam ďalšie príspevky a žasnem..
Ženy, kde sa vo vás berie toľká bezcitnost?
@beronsche Kde sa berie tolko bezcitnosti? Podla mna su to presne tie zeny ktore napriklad v diskusii o fyzickych trestoch na detoch povedia ze ved aj oni boli bite a nic sa im nestalo.
@anonym_autor ahoj, ja som svoje krasne babatko videla prvykrat asi po 16 hodinach, dovtedy mi len sestricka urobila video a par fotiek, drobec musel do inkubatora po tazkom porode.
Neodniesli ti ho prec prave preto, ze potrebovali lepsie vysetrit, vzhladom na priebeh porodu?
Naozaj si prosim v hlave hovor, ze mas stastie, ze napriek celemu tazkemu porodu je drobec zdravy.
Anoz tiez som mala predstavu o tom, aky bude porod, nakoniec zalezalo len na tom, aby drobec prezil (a ako skonstatovali lekari, ajso mnou mali co robit).
Drzim palce, aby sa ti podarilo upratat si myslienky a mohla si sa tesit z krasneho babatka.
@luteam Tu nejde o to, ze vsetko si nechat, usla ti pointa. Ide o to, ze ci sa idem mesiace zozrierat a tryznit alebo so vzchopim. Ak to nezvladam, ok tak vyhladam odbornu pomoc
@mircalla ked si myslis, ze mi usla pointa asi si si neprecitala cely komentar. V zavere jej radim, aby sa v tom nevrtala a nemyslela na to, a ked to nevie spracovat sama nech ide za odbornikom. Tak v com mi usla pointa?
@anonym_autor Myslim, ze robis dramu pre nic. Mala by si byt rada, ze ste v pohode. Taketo dlhe porody poznam 2 pripady, co skoncili zle. Svet sa netoci len okolo teba a tvojho vysnivaneho porodu
@sss777 Mam pocit, ze taketo veci nevedia spracovat len ludia, co nikdy nezazili ozajstne problemy....Asi mali lekari na to dovod, teraz sa ide mesiace tymto tryznit namiesto toho, aby bola rada, ze vsetko dobre dopadlo?
@mircalla
Kto určuje, čo sú skutočné problémy? Pre niekoho, kto sa 9 mesiacov tešil na svoje bábätko a po traumatickom pôrode mu ho na 7 hodín zobrali, to asi nedopadlo dobre.
Ako je možné, že autorke nikto nevysvetlil, prečo sa to stalo? Neexistuje dôvod na to, aby ju neinformovali o tom, čo a prečo s dieťaťom robili bez jej prítomnosti.
Skus vyhladat psychologa … poporodna depresia sa moze prejavovat vseljako a u teba si hormony, vycerpanie a nejaka nacitana predstava alebo film pomiesali vsetko dohromady. Tvoje babo mohlo plakat a dychat, ale je xy pricin, preco ho mohli brat …. Bud stastna, ze je zdrave a naozaj konzultuj odbornika. Sama sa z toho tak rychlo nedostanes a hlavne si skor zacnes uzivat cas s babom
@rfrd12 dúfam si len robíte srandu…. A aj tie čo Vám to lajkujú.
@anabela_a nerobia. Ony si to naozaj myslia..
Buď pretoze ich pôrod ľahký a ony nemajú žiadne vedomosti o fyziológii pôrodu.
Alebo bol práve naopak ťažký a problematický a ony si ho musia zracionalizovat - je to typ obranného mechanizmu, lebo s realitou je ťažké sa zmieriť. Podvedome potláčajú traumu.
Tak či onak, ja si myslím, že sú to práve ženy, kto hojne prispieva k tomu, že pôrodníctvo u nás výrazne zaostáva.
Že sa rešpekt k žene a jej emocne prežívanie, rovnako ako rešpektovanie fyziologického priebehu porodu, silné podceňuje..
@beronsche Kde sa berie tolko bezcitnosti? Podla mna su to presne tie zeny ktore napriklad v diskusii o fyzickych trestoch na detoch povedia ze ved aj oni boli bite a nic sa im nestalo.
@andreatytler ale mňa to vždy nepríjemné prekvapi..
Osobne sa ma to nedotýka, keďže moje pôrody boli dobre. Ale viem si predstaviť, ako hrozne sa cíti zúfalá žena, ktora čaká podporu iných žien, matiek a ony jej bezcitne vypisuju, že ona je ten problém..
Je mi z toho smutno... Z toho ako zúfalo chyba v našej spoločnosti empatia a porozumenie...
Akoze.. aj ja som mala podobny zazitok, porod mi vsak netrval ani 3hod ale bolo to nieco podobne - babo nezostupilo spravne do porodnych ciest, padali ozvy, nasledny nastrih, skusenie tlacenim na brucho 🤦♀️musela byt porodena kliestami - bolo to strasne, to hej, ale bola som si vedoma toho, ze musi byt sledovana na neonatologii a aj ma na to upozornili hned - co mi pomohlo s tym sa zmierit. Bol to pre mna strasny zazitok, ze som ju videla asi len minutu a odniesli ju prec ale bolo to pre jej dobro, som stastna, ze mi ji zachranili. Bola na infuziach sledovana 4dni, az potom som ju dostala k sebe na izbu - plakala som tam bez nej, t0 ano, ale stale som za nou chodila a vedela som, ze vsetko je to len pre jej dobro. Nejdem to zlahcovat, mala som svoj porodny plan, lekari aj pa s nim boli oboznameni, chcela som bonding, chcela som ju mat hned pri sebe ale bohuzial - doteraz sa cudujem, ze mi z toho nepreplo. Teraz mam doma krasnu, uz 11m slecnu, sice sme boli 4dni bez seba a porod nebol idealny ale som halvne rada, ze je tu so mnou, mozem si ju mojkat a srat uz na bonding a predstavy . Ono ked pocujes, ze 'musime rychlo nieco spravit, lebo to mala.nezvladne' je ti uz uplne fuk, ze sa deje potom . Ako ok, tiez mi trvalo dlhsie sa nad tym povzniest ale urcite ti babo nevzali len tak
Čas sa nedá vrátiť.Teraz je naozaj dôležité, že ste v poriadku a máš celý život na puto.Nevyslo to ako si chcela nie vždy sa dá všetko naplánovať určite bol dôvod na to, že ste nemohli byť spolu, ale to ti mali povedať prečo to tak bolo
pokiaľ viem prvý deň sa bábo nekupe, ale je to jedno.Ano, aj mne chýbala viac komunikácia a vidím, že za tie roky sa nič nezmenilo.moju prilozili, ale to bola fraska plus sa napila plodovej vody a mala nízky cukor po pôrode mi ju síce ukázali mala nižší apgar, ale tiež som ju mohla vidieť a chytiť až večer.A to mi vynadali, že som ju rozbalila z perinky😉lebo som ju chcela vidieť celú boli problémy s výživou posledný mesiac bola chudšia, menšia.Teraz je dôležité sa netryznit fotkami čo bolo, keby bolo...ak to nevies dobre spracovať tak určite psychológ nie každý si to vie racionálne zdôvodniť a povedať si, že je dieťa zdravé ideme ďalej.Nehanbi sa pýtať pomoc, ak máš pocit, že sa s tým nevieš zmieriť a ťaží ta to
Kde si rodila?
Ja som sa velmi dlho spamatavala z traumy z porodu, najma z toho pristupu personalu, ktory bol uplne dehumanizujuci. Bola to statna porodnica. Druhe dieta som rodila v porodnici znamej svojim citlivym pristupom k rodickam a bol to uplne liecivy porod, zahojil mi rany v dusi. Neboj sa, ze nebudes mat druhe babo, tuzba pride, vela veci zabudnes a vyber si nemocnicu kde sa budu k tebe spravat ako k cloveku.
Myslim ale ze by bolo vhodne keby si vyhladala psychologicku pomoc - to nie je hanba, ale hormony mozu tvoje citenie a premyslanie zhorsovat. Pozor na babyblues a poporodnu depresiu, mas na to naslapnute. Ked sa zavries do seba, muz o tvojom prezivani nebude nic tusit, ty sa budes len modlit aby to preslo - ver ze to nepomoze, akurat sa to len zhorsi. Ked sa porozpravas s odbornikom, vypocuje ta, da ti rozne pohlady na veci a najma ta povzbudi. Dolezite je zdielat to co citis, aby si na to nebola sama. Ak ti bude velmi tazko, aspon zavolaj na linku nezabudky 0800 800 566.
Podla mna mas len klasicku poporodnu depresiu a dost k tomu prispel fakt,ze porod sa nevyvijal podla tvojich predstav.Neviem co si si predstavovala,ale porod je masaker.Da sa to riesit efektivne so psychologom,tak nenariekame ale riesime.
@dianka3
Autorka sa má vzchopiť a neriešiť hovadiny? Veď predsa ako matka mala právo na neustále informovanie o zdravotnom stave dieťaťa.
Kontrola životných funkcií trvá asi 40 sekúnd a Apgar sa dá skontrolovať aj na tele matky. Keďže autorka doteraz nevie, prečo jej dieťa ukázali až po 7 hodinách, asi to neprebiehalo úplne optimálne, lebo jej nebolo dostatočne vysvetlené, čo sa s dieťaťom dialo.
Vždy je čas na objasnenie situácie rodičovi, len tu to niekto odignoroval.
@anonym_autor Myslim, ze robis dramu pre nic. Mala by si byt rada, ze ste v pohode. Taketo dlhe porody poznam 2 pripady, co skoncili zle. Svet sa netoci len okolo teba a tvojho vysnivaneho porodu
@sss777 Mam pocit, ze taketo veci nevedia spracovat len ludia, co nikdy nezazili ozajstne problemy....Asi mali lekari na to dovod, teraz sa ide mesiace tymto tryznit namiesto toho, aby bola rada, ze vsetko dobre dopadlo?