icon

Vzácne chvíle s deťmi: Dokedy ich prežívať?

3. feb 2025

Moja dcérka čochvíľa bude mat 5r, okrem roboty a škôlky všetko robíme spolu a spolu sme, hráme sa, chodime von... samozrejme aj sama sa zahrá ale ja s ňou ľúbim byť 🥰
Vždy pred jej narodeninami ma chytajú takéto stavy... dokedy ma ešte bude potrebovať 🥺 Dokedy sa bude so mnou hrat, tráviť čas...na ihriská chodiť...
Tak rýchlo ten čas pri nej letí...a ja si ju chcem vychutnať čo najdlhšie...asi som veľmi precitlivena ale možno aj iná mamička to niekedy tak cíti....
🙏

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 8. aug 2026 · 34 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Deti často znižujú intenzitu spoločného času v puberte, diskusné príspevky spomínali veky 12, 13, 15 a 16 rokov ako obdobia, keď preferujú rovesníkov.
  • Budovanie kvalitného vzťahu v detstve a súčasné vedenie k samostatnosti zvyšuje šancu, že dieťa v dospelosti bude s rodičmi tráviť čas dobrovoľne, "lebo chce, nie lebo potrebuje".
  • Rodičia odporúčajú udržiavať si vlastné záujmy a sociálny život, aby sa predišlo vyhoreniu a závislosti po odchode dieťaťa do samostatného života.


Najčastejšie otázky

Q: Kedy deti obyčajne začínajú tráviť viac času s kamarátmi než s rodičmi?
A: V diskusii rodičia uviedli, že zmena často prichádza okolo 12–16 rokov; konkrétne boli spomenuté roky 12, 13, 15 a 16.

Q: Ako zvýšiť pravdepodobnosť, že dieťa bude v dospelosti chcieť tráviť čas s rodičmi?
A: Odporúčané kroky sú vybudovať "peký vzťah", tráviť kvalitný spoločný čas od detstva a viesť dieťa k samostatnosti, aby prišlo "lebo chce, nie lebo potrebuje".

Q: Čo robiť, ak sa rodič obáva straty blízkosti s dieťaťom v puberte?
A: Rodičia radia sústrediť sa na vlastné koníčky a sociálny život, nenechať dieťa "modlou" alebo prejavovať "opičiu lásku", a zároveň udržiavať komunikáciu a spoločné aktivity.

Q: Môže byť blízky vzťah udržiavaný aj do dospelosti?
A: Áno, viaceré príspevky opisovali dlhodobú blízkosť; príklady zahŕňali dospelé deti vo veku 28 rokov a rodiny, kde sú deti vo veku 31, 29 a 19 stále veľmi blízke rodičom.

Q: Ako sa pripraviť emocionálne na to, že dieťa začne mať vlastný život?
A: Diskutujúci odporúčajú prijať, že frekvencia spoločných aktivít sa zmení, tešiť sa z iných období života a rozvíjať svoje záujmy a sociálne väzby.

Q: Existuje praktická rada na vyváženie blízkosti a samostatnosti?
A: Praktické rady z diskusie zahŕňajú trávenie kvalitného času spolu, vedomie hraníc ("nerobiť z dieťaťa modlu") a zámerné viesť dieťa k samostatným aktivitám.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Vzťah medzi rodičom a dieťaťom sa v čase mení a puberta často prináša preferenciu rovesníkov.
  • Kvalitný vzťah a výchova podporujúca samostatnosť zvyšujú šancu trvalej dospelej blízkosti.


Sporné názory

  • Niektorí účastníci tvrdia, že deti zostanú s rodičmi veľmi blízke aj v dospelosti; iní uvádzajú, že už od 12–16 rokov dieťa trávi čas hlavne s kamarátmi a kontakt sa môže obmedziť (prípadne na raz ročne).


Otvorené otázky

  • Do akej miery a v ktorom presnom veku je separácia nevyhnutná pre zdravý vývoj dieťaťa?
  • Ako nájsť optimálnu rovnováhu medzi udržiavaním blízkeho vzťahu a podporou detskej samostatnosti?


Spomenuté značky a firmy

žiadne

Spomenuté produkty a metódy

samostatnosť,opičia láska,modla,puberta,vzťahová väzba

Miesta a osoby

žiadne

Strana
z2
avatar
11bodka11
4. feb 2025

@rayla ja tiez nechapem... Ze kto drzi s rodinou zle dopadne. Smutne. Teraz uz chce byt asi samostatna jednotka.Vsetci nezavisli.

avatar
evansova
4. feb 2025

Neboj sa, dcerenka ta bude potrebovat dlllhooo a budes sa s nou tesit. Potesi ta kazdy jej uspech, ak jej nieco nevyjde ako chcela, bude to tvoje plece, na ktorom sa vyplace. Budes to ty, komu bude predstavovať svojho priatela a ak sa z neho stane manžel, budes to ty, kto im pomoze vzdy ked budu potrebovat. A ked ti privedu vnucata, zistis, ze je to to najlepsie, co sa moze stat rodicovi, odmena za to, ze si vychovala svoje dieta. Pisem z vlastnej skusenosti, my uz sme dokonca prarodicia, a nase tri dcery su stale nase, teraz sa uz ony staraju o nas, pomáhajú nam, rozmaznavaju nas...
Tes sa, toto vsetko ta caka.

avatar
murko14
4. feb 2025

U môjho staršieho syna mám od jeho siedmich rokov pocit, že ma už (takmer) nepotrebuje😁My už máme taký vzťah ako matka s dospelým synom. Dôverne sa porozprávame, zverí sa mi s úspechmi i trápením. Som jeho prístav bezpečia, ale už to nie je také ako kedysi, a to som preňho bola niečo ako boh, veľmi radi a veľa sme sa spoku mojkali…. Je medzi nami veľmi silné puto, hoci sa to neprejavuje tak, že jeden na druhom visíme.
Nečakala som, že to príde tak skoro. Ale on bol od malička taký iný ako ostatné deti, neviem to opísať, taký nie detský? Vždy sa radšej hral so staršími deťmi ako s rovesníkmi. Na druhej strane som naňho pyšná, že je rozumný, spoľahlivý a vie si poradiť. Vychovávame ich, aby jedného dňa vyleteli z hniezda, odpútať sa musia nielen oni, ale aj my, tak je to správne, tak to má byť. Takže užívaj si to, lebo príde to možno skôr ako sa nazdáš.

avatar
marianna621
6. feb 2025

Aj ja som to tak intenzívne cítila a chcela som byť so svojími deťmi.Nieže by som z ních robila modly, ale deti sú úplne zavislé ako malé na rodičoch.
Myslím si, že aj já aj manžel sme si niesli škaredé traumy z detstva a preto som obzvlášť priľnula k deťom.
Tie ma vždy ľúbili a mali na mňa čas a já som si to užívala .Nerozumiem rodičom ,ktorý posielajú deti k starým rodičom alebo hocikde aby mali kľud.Teraz majú dcéry 31,29 a syn 19 a som dokonca už babičkou a sú mojími najlepšími parťákmi . Dievčatá boli vždy kolo mňa ,ale syn bol od malička introvert ako manžel a potreboval byť sám, čo som sa musela naučiť rešpektovať, ale vyrástol z neho veľmi prítulný komunikatívny chalan. Pracujem s chorými deťmi a keď máme nejaké naozaj v ťažkom stave prišla som domov a povedala synovi,ktorý je už len sám s nami doma, že či ho môzem objať, že je zdravý a on ma hneď obíjme.
Chodíme spolu na turistiku, dievčatá sa velmi snažili zladiť svoju prácu, aby sa k nám hoc i len na chvíľu vedeli pripojiť.K dcére pribudol aj manžel ,ktorý sa stal ,,náš, a spolu sme už absolvovali stanovačky, turistiku, člnkovanie ,ked to len trošku vieme skľbiť. Mladým pomáhame teraz opravovať dom,tak sme zas spolu. Voláme si podľa potreby ,niekedy aj velmi veľa až sa manžel hnevá,nech dcéra zloží a ide sa venovať svojmu manželovi, no prosto stále si máme čo povedať.
Neviem či to takto ešte niekto má, ale náš syn,maturant chodí nadšený zo školy a skoro denne nám rozpráva čo práve preberajú na rôzných predmetoch ,učí sa a opakuje si biológiu a já sledujem čo sa na tom za tých 30 rokov zmenilo.Teraz som si rok robila špecializáciu a porovnávali sme si ako si robíme efektívne poznámky ako písať práce......bála som sa ,že keď deti vyrastú, už budú odmerané, mať len svoj svet,ale moje mi ostali ako spriaznené duše.Ak sa u nás čosi deje ,hneď sú všetci traja nablízku.....
Keď sa mi narodil syn a já som mala obavy ako budem vychovávať chlapca jedna staršia známa ,ktorá pekne vychovala troch synov mi povedala, že nieje možné ak ho budem ľúbiť že by z neho nevyrastol dobrý človek. Že tá láska,ktorú im venujeme sa isto nestratí .
Teda viem,že keď sa k deťom od malička pekne správame a sme im nablízku oni sa budú s nami cítiť dobre ostane to tak navždy...
Väčšina ľudí sa v našom živote objaví len na chvíľu , ale deti sú naše vzdy ide len o to aký vzťah si v priebehu času vybudujeme. A je obrovské pozitívum pre deti ak čokoľvek riešia aj uprostred noci môžu zavolať domov....

autor
8. feb 2025

Ďakujem vam krásne ešte raz za milé odpovede 🙏💪🥰

Strana
z2