Začínam mať pocit, že nám zničil život

Ahojte. Viem, že toto je téma, ktorá pobúri veľa mamičiek alebo žien, ktoré sa snažia o bábätko.

Mala som zidealizovaný rodinný život, ako ma môj syn bude mat rad, ako ho naučím rozprávať, ako sa budeme spolu hrať, ako bude jedna šťastná rodina.
Opak je pravdou a ja som na tom momentálne veľmi zle. Syn má čoskoro 18 mesiacov, nerozpráva, nerozumie skoro ničomu, nikdy v živote z neho nevypadol nič zmysluplné. Viem, že nebude ako normálne deti, tie už dávno hovoria, ukazujú prstom, tešia sa na svojich rodičov. Čaká ho o mesiac neurologia ale úprimne neviem, či chcem počuť, že moje dieťa nikdy nebude normálne a môžem zabudnúť na to, v čo som odmalička dúfala.
Téma druhé dieťa je po tomto tabu a už som dospela k názoru, že naň nepristúpim.
Niekomu to môže prísť, že mi asi šibe, keď svoje dieťa odmietam kvôli takýmto veciam, ale ten kto ma dieťa, ktoré sa k nemu pritúli, povie mu mama a vidí tu radosť v očiach to nepochopí. Trápim sa vnútorne, že nebudeme mať nikdy normálny život, že sa s priateľom časom rozídeme lebo veľmi nám to ovplyvnilo vzťah, stále sa hádame nakoľko ja už som vyčerpaná z toho, že celé dni sa len snažím ho niečo naučiť, aby vedel, že ja som jeho mama, že hlúpy pes robí hau hau, že auto je auto. Tak primitívne veci, ktoré nedokáže zopakovať od svojich 10 tich mesiacov. Viem, že nikdy neprijmem ani sa nezmierim s tým, že moje dieťa nie je zdravé.
Nie som odborník, ale viem, že nikdy nebude normálny, videla som xy deti v jeho veku a každé vedelo aspoň niečo.
Všetko sa mi rúca pred očami, život, ktory som si vysnívala a žila je preč. Ráno vstávam z nechuťou, nechcem už znova další deň kedy znova budem vidieť, že nič nevie a nikdy vedieť nebude. Autizmus, mentálna retardacia to mi ide nonstop hlavou, vždy keď naň pozriem. Nemám chuť ho nosiť na terapie, ktoré určite bude potrebovať a pracovať na niečom.
Neviem čo ďalej, či sa to z mojej strany niekedy zlepší, ale bojím sa, že nie. Tak ako som syna milovala tak ľutujem, že nikdy nebude mať normálny život ani on, ani my.

Nemusíte mi písať aká so hlúpa, ako mi drbe a čo by iné ženy vôbec dali za to, aby mali dieťa. Ja to všetko viem. Ale to mi nepomôže k tomu, že môj život ma už omrzel a nikdy nebude taký, aký som chcela. Mám termín pre seba u psychológa, ale bojím sa, že mi nepomôže porozumieť tomu, že moje dieťa nebude nikdy normálne.

Potrebovala som to zo seba a viem, že komentáre na moju adresu nebudú pekne.