Ako sa vysporiadať s traumou po ťažkom období?

@ingelina určite choď psychologičke a s tou fyzickou bolesťou skus fyzioterapeuta

@ingelina Mna takto polozil jeden potrat plus nasledna niekolkomesacna choroba, z ktorej som sa nevedela vyhrabat. Uplne som bola odrovnana fyzicky aj psychicky, doslova na kolenach, slaba, zlomena. Nervova sustava uplne skolabovala. Pomohla mi cca rocna psychoterapia. Tie traumaticke zazitky vlastne akoby vytiahli na povrch niektore problemy, ktore boli vo mne uz dlho. Terapia mi pomohla naozaj zmenit niektore veci vo vnutri, hlbkovo prekopat. Par mesiacov po nej som sa zacala citit na dalsiu snahu o dieta a potom som sa uz matkou naozaj stala. V podstate dnes som aj vdacna, ze som mala dieta az po tom, co som si tym presla. Niektore veci okolo dietata viem, ze by som predtym zvladala pravdepodobne velmi zle.

@ingelina psycholog/ psychiater/ priroda a mne pomaha plac.

Precitaj si niekde o EMDR - myslim, ze by ti to pomohlo. Alebo si najdi casti o EMDR alebo casti o traume v podcaste Ludskost na Sme. O EMDR tam rozpravala tusim Jana Ashford, ktora sa tomu aj venuje. Je to liecba traumy. Trauma nie je to co sa ti stalo, ale to ako sa ti to ulozilo v tele - vnimla si to obdobie vsetkymi zmyslami a teraz ti cokolvek moze tu traumu spustat znova. Nejaky vnem - svetlo, vona, zvuk, cokolvek...

@ingelina ahoj neviem ci ti to pomozem ale mne sa deju tazke veci neustale... vyhrabem sa z jednej traumy a hned ma bodne dalsia...ako ja mam pocit ze to je vlastne zivot ...ze zivot je vlastne opakovane prekonavanie traum a myslim ze sa to deje vacsine... mozno sa tak nejak nastavit na to ze ten zivot je tazky a hladat v nom a uzivat si tie pekne chvilky

@levik22 myslis ze sa to deje vacsine? v mojom okoli urcite nie. ( chapem ze niektore veci ludia nehovoria) ale dlho sledujem, ze sa to nedeje vacsine. uz si namyslam ze daka karma z minulych zivotov ci ako.

@bublinka1426 ja tiez o tom nehovorim. Podla mna susedia si myslia ze mame dokonaly zivot. Vsetci to mame rovnako.

@levik22 ani nie. teraz pisem hlavne o zdravi cloveka.
ale urcite chapem ze niektore veci pridu skreslene.
a urcite chapem ze kazdy mame svoje trapenia.
len teraz fakt pisem o takych...veciach ktore je vidno ze niekto ma a iny nie

@bublinka1426 v poriadku...ako ja mam skor okolo vela ludi.ktori ked sa mi otvoria tak vlastne sa zdoveruju so svojimi traumami

@marianarem dakujem za zdoverenie. Si inspiraciou. Zelam vela uspechov

@levik22 Presne rak. Vela ludi ma kadejake traumy,ale nehovorime o nich. Tiez som si presla kadecim,co ma zlomilo a prejavilo sa to na tele,podobne stavy mam ako autorka pise. Mne sa vsetok stres uklada do krcnej chrbtice. Akonahle mam tazsi den,viacej stresu,citim palenie,nepokoj a bolest. A nehovorim o tom nikomu. Naco aj,nikto to aj tak nepochopi a mali by ma len za hypochondra,lebo ved kazdeho nieco boli. Najhorsie je,ze ak sa clovek vylieci,uz nikdy nebude taky ako predtym. Poznaci a zmeni to vnimanie a prezivanie cloveka

@marca12 veru v dnesnej dobe uz ludia maju kadeco. A drviva vacsina si to nechava pre seba. Casto sa zamyslam nadtym, ako to takto zvladnu. Mozno nie je na skodu mat okolo seba par najblizsich, ktorym clovek moze povedat bezpecne vsetko, co ho tazi. Ja sa snazim robit vsetko mozne, mam zahradku, hobby; byvanie uprostred krasnej prirody. Ono je to proste naraz velky balvan: z nicoho nic zistite, ze nemozete skoro nic jest (len hltate stovky etikiet v obchodoch, ci nahodou aj ta ryza neobsahuje stopy lepku). Nabehla som nato a naucila sa pripravovat jedlo, piect chlieb. Ale po tom, co sa mi to stalo a naslednom 24 hod. lete domov bolo narocne zaoberat sa tym vsetkym naraz. Teraz je to uz v norme, ale zrejme podvedomie pracuje a dava mi najavo, ze sa potrebujem vnimat este viac do hlbky. I ked danu vec som si v sebe celkom fajn poriesila. Mozno potrebujem este viac pohybu, aby sa stratila stuhnutost. Cca pred mesiacom som este prekonala aj covid, tak mozno aj toto spolu suvisi, ze imunita sa potrebuje spamatat. Stuhnutu siju nahrievam infra lampou, mastim kadejake bylinkove gely. Natahujem sa. No tuhne to stale. Obcas az medzi lopatkami, alebo krize, ci dokonca svaly “pod pazuchami”.

@marca12 Tak ale nepovedala by som, ze to, ze clovek uz nebude ako predtym, je najhorsie. Niekedy sa veci zmenia praveze aj k lepsiemu. Je.pravda, ze ja som po tazkych zazitkoch tak nejako zvaznela, mozno aj zosmutnela, nie som uz taka vyrehotana a spontanna ako kedysi. Na druhej strane, ked som videla, co dokazem prezit a ako viem zabojovat, prestala som sa o seba tolko bat. Uvedomila som si niektore svoje silne stranky a stalo sa to dolezitym zdrojom mojho sebavedomia. Nasledne sa aj o syna bojim menej, nez by som sa bola bala pred 10 rokmi. Verim, ze aj on je zivotaschopny a poradi si. Ja by som nic nemenila na tom, co sa stalo. Vtedy, ked sa to dialo, tak ano, ale s odstupom casu je to pre mna ok.

@marianarem to je velmi dobre. Z tvojich slov citit velku vyrovnanost. Asi to tak je… zivot uz bude iny. Ale moze byt ovela lepsi. Clovek zmudrie. Asi aj s tym suvisi ta vaznost. Ja som kdesi citala, ze ked niekto prezije traumaticku udalost, zivot sa rozsype na vela drobnych kuskov. A jedine, co moze urobit, je tie kusky pozbierat do mozaiky, ktora mu bude davat zmysel. No ten obraz uz nikdy nebude ako predtym, aj keby si pouzila tie iste kusky. Prave preto treba skusit zit nanovo. Ked sa niekto ocitne blizko smrti, citi tu potrebu este viac. Len je paradoxne, ako sa mozog odblokuvava postupne - u mna az po tych 2 mesiacoch zacal proces uvedomenia si. Bola som ako paralyzovana, sustredena len na fyzicke uzdravenie, aby som uz bola mimo ohrozenia zivota. Priroda to ma vymyslene 🙂

@marianarem Je prirodzene,ze clovek zosilnie. Ale mne napr chyba,ze sa uz neviem len tak tesit z hocicoho. Nenapada ma spravny vyraz.

@ingelina No , mne velmi pomohli modlitby.Inak modlitby prosby,ked ich od srdca dusa teda clovek
vyslovuje,pomaha kazdemu,, aj neveriacemu , bez akejkovek viery Ale Pan Boh vie, ako, kedy ,alebo preco nie.Musis sa samozrejme aj liecit u mudr, a + rozhovor s Bohom, aj ked v nom neveris,,,ale on ta neopusti, Aj ty si jeho vyvolena a milovana dcera,,ktoru ta stvoril, a rodicia splodili. To ze si, Si v bozom plane,.Pan Boh nikoho nevylucuje z vecnej spasy..Mna drzi nad vodou Sväte pismo.. No a samozrejme,mozes aj toho psychologa.

@marca12 Viem presne, o com hovoris. To som stratila aj ja. Napriek tomu som radsej, ze to bolo, ako bolo, a mamou som az teraz. Myslim, ze by syn chtiac-nechtiac odo mna nasal veci, ktore mi dlhe roky skodili, a musel by sa s tym pasovat aj on. Resp. ak tam este nieco zostava, tak je toho kazdopadne o dost menej.

@ingelina Je to tak, cas na pocity pride az po akutnom ohrozeni. Potom zacne osetrovanie ran. Treba sa im venovat, dat im priestor na hojenie. Drzim palce 🍀

@marianarem suhlasim tiez som tak trochu vdacna za tie svoje traumy. Clovek rastie a spoznava sa v zlozitych situaciach.

@marianarem aj ja citim presne to iste. Co som predtym milovala, neviem precitit. Vyzivala som sa v zahrade, kvetoch, vyrabala som sperky. Teraz mi ostala len tuzba, ale ked si k tomu idem sadnut, citim akusi nechut, smutok, netrpezlivost. A to som pritom clovek, ktory musi tvorit, aby bol v rovnovahe. Predtym som si vedela najst cas - len ja a tvorenie na niekolko hodin. Alebo ta zahrada. Tu teraz ale skor fyzicky nezvladam. Robim v nej len nutne.
Dakujem vam za rady… urcite, obratit sa na Boha je napomocne. Ja sa s nim zhovaram cez dennik. Viac viem vyjadrit pocity pisanim, nez rozpravanim. Mozno aj preto som zabrzdena, co sa tyka psychologickej pomoci.

@ingelina priroda je mocny carodej
a zivot nas meni, stale meni, preto ma udivduju otazky ludi, ako sme sa zmenili a podobne. je normalne ze uz sa nevieme tak tesit, ked ci slovek prejde tazkym obdobim, vela ludi nechape, aka je to bolest a ake tazke je sa postavit nohami zas pevne na zem a kracat vopred. mne velmi pomahala priroda a tiez som sa prihovarala k Bohu, vela som sa sama so sebou rozpravala aby som sa viac uvedomila. a zmierila so svojimi pocitmi.
horsie je, ze mne sa stalo, ze ked som uz bola ako tak dobre, zas dalsia facka. strasne verim ale ze vsetko dobre dopadne. musime verit. a mne pomaha plac, na uvolnenie smutku strachu ...drzim ti palce, kazdy sme silny musime byt silny,kvoli rodine detom, kvoli sebe. kazde rano dakujem ze zijem. a kazdy den je novy zaciatok. to je pravda.

@levik22 neviem ci som vdacna v zivote za tie traumy, skor asi uz neriesim debiliny, ako niektori ludia. a ci ma to posilnilo? verim ze ano.

@marca12 aj mne to chyba. niekedy som sa tesila naozaj z malickosti. a snazim sa to v sebe znova najst.

@ingelina Ak si tvoriva, tak mozes skusit malovat svoje pocity.

@ingelina Ked spominas dennik, jednu radu zvykne dvat Jan Muhlfeit - mentalny kouc sportovcov. Vola to 3P - ze kazdy vecer si mas shodnotit den a trebars si to zapisat do toho dennika.
Prvé P - čo sa mi cez deň páčilo/podarilo.
Druhé P - ako sa môžem poučiť z toh čo sa mi nepáčilo/nepodarilo?
Tretie P - predstav si, ako budeš pokračovať v tom, čo sa ti pačilo zajtra.

Ak si niekde najdes jeho videa, trebars na jeho stranke alebo Instagrame - on porozpraval vela krat o tom, ako do hlbokej depresie padol. Zabrali mu az nejake antidepresiva, neviem kolke v poradi. A nasledne, ze tato technika mu pomaha udrzat sa z depresie von. Vsetko vysvetluje aj na urovni hormonov ktore sa nam v tele vylucuju... jeho prejav je taky zahlcujuci trosku, ale ked davkujes po troskach, da sa, lebo hovori velmi dobre veci 🙂 Tento jeho postup 3P sa vlastne sustreduje na to, aby sa ti vylucoval dopamin, aby si po chemickej stranke mala chut kracat dalej. Stres, trauma = kortizol. Ked sme plni kortizolu, nevieme prezivat stastie. Ale na druhej strane taky pozitivny stres, nabudenie je potrebne... Cize musis ten kortizol davkovat, zastavovat - oddychom, meditaciou, dychacimi technikami... Cez 3P sa ti doplni hormon stastia dopamin, a potrebne ku stastiu su este serotonin - sunalezitost, oxytocin - blizkost.

Aj Zuzana Smatanova povedala to iste tu:

Ak si naozaj hlboko, tak niekedy su potrebne aj antidepresiva - pretoze ty uz, tvoje telo, si to nevie riadit a je potrebne ti nastartovat tvorbu spravnych hormonov v tele cez tie antidepresiva, doplnit ich... hovori sa, ze ak tvoj smutok pretrvava viac ako 3 mesiace po traumatizujucej udalosti, mala by si vyhladat odbornika. Prave za takymto ucelom. Pravdepodobne to moze byt postraumaticka stresova porucha. EMDR sa to snazi zvladnut fyzicky, antidepresiva chemicky.

A na akutnu pomoc sa pouziva tento cvik - EMDR motylik:

Vyskusaj... On vracia cloveka do pritomneho okamihu. Tvoja mysel sa nevie sustredit - mas mozno taku hmlu, mozno unikas do minulosi, a tie pocity z minulosti ta paralyzuju... musis sa vraat do pritomneho okamihu.

@ingelina ja som pocas ivfka zacala chodit na akupunkturu, a na pravidelnu masaz. Po vkladoch som s akupunkturou prestala, no na masaze chodim dodnes. Mam vyborneho masera, studoval cinske terapie, a ziadna masaz nie je rovnaka. Vzdy sa rozpravame co-kde boli, co citim, co potrebujem, a podla toho ideme.

Za mna je dobre zamestnat nie len mysel, ale aj telo. Znie to ako klise, ale chod na jogu. A vyber si este sport, ktory ta ukludnuje. Najskor nieco k telu jemne, strecing, pilates, plavanie. Za mna to pomaha zacat (vnutorne, podvedome) svoje telo milovat, a odpustit mu "nedostatky", a pocas toho sa mozes sustredit na jeho prezivanie, vnimat svaly, polohu hlavy, dychanie. To vsetko pomaha precitit telo.

Pisat si dennik, ako bolo spomenute vyssie. Nepotrebujes ziadne knihy, navody, pis co pride. Ony tie emocie zvyknu vyplavat napovrch. Ja som pisala o vdacnosti, aby som sa musela zamysliet nad dnom, a najst veci za co som ten den vdacna. Znie to ako total blbost, ale pomaha to. A ze som mala vela dni, kedy som nadavala na svet a zapisala si, ze nemam byt za co vdacna a nie som, aj ked racionalne viem, ze ich je asi milion. Ale postupne bolo tych dni menej...