15-ročná dcéra má strach z lekárov
Ahojte, mám 15 ročnú dcéru, ktorá sa bojí chodiť k doktorom a ja neviem ako jej pomôcť, vlastne čo urobiť aby to tak ,,neprežívala". Napríklad ideme ku obvodnej ona sa strašne bojí odberu krvi vždy keď povie lekárka, že bude odber krvi ona sa strašne zľakne a väčšinou jej ani krvi nevezmú lebo sestričke ide veľmi málo (aj s plačom to je) ešte len v čakárni sedíme a ona už má stres. A potom keď jej merajú tlak a tep tak tep ma extrémne vysoký naposledy už nás dr chcela posielať na vyšetrenia kvôli tomu, naposledy jej aj zle prišlo a hlava sa jej začala točiť. Tak isto u zubárky v čakárni je nervózna a väčšinou počas zákroku alebo keď vojde dnu tak z nej stres akoby opadne. Chcem sa opýtať dá sa nejak zmierniť ten stres? Alebo da sa s tým niečo urobiť? Ospravedlňujem sa, že je to trochu chaotické.
A nehovoria jej tam take to “ Boze nemas zily dievcatko, ako to vezmeme “, mala som toto roky, v Rakusku nekomentuju a nejak som prestala mat strach. Alebo su sikovnejsi na tie odbery. Fakt neviem, ale uz som tu roky neodpadla. Podobne u zubara, Staci povedat Angstpatient.
Veď sa opýtaj dcéry prečo to tak prežíva. Je dosť veľká na to aby to vedela popísať. Aj moji synovia neznášajú odber krvi a to ani do pipetky na CRP.
Ja som sa ako dieta tiez bala, lebo som nevedela, co sa so mnou bude robit 🙂
Takze doporucujem ju zahrnat, kvoli comu tam ide, co jej budu robit, tlakomer mat doma nech si to vyskusa. A ked si s nou v ambulancii, tak nemlcat. Niektore doktorky toho povedia malo, mne bolo zle aj z toho ticha tam. Rozpravat, aj s nou, ale nie o tom, ci je jej zle 🙂 Proste odvadzat pozornost, ako pri malych detoch.
Pri odberoch krvi, zas rozpravat, pozerat na nemusi, nech si lahne, a aj take banalne veci stacia na odputanie pozornosti. Ale ako hovorim, mne bolo zle z nevedomosti, mam strach z neznameho, takze mne je vzdy lepsie ked mi vysvetlia, ukazu, s cim sa naraba, a co sa bude diat.
Spytaj sa dcery, ci vie povedat, preco. Ja som to ale v tom veku nevedela, az neskor mi doslo, ze je to kvoli tomu ze sa tam citim bezradna, neviem co sa bude diat, akoby som uplne stratila schopnost rozhodovat o sebe, a bola som vydana napospas ludom tam. Skus sa jej aj na toto spytat.
Ja som sa ako dieta tiez bala, lebo som nevedela, co sa so mnou bude robit 🙂
Takze doporucujem ju zahrnat, kvoli comu tam ide, co jej budu robit, tlakomer mat doma nech si to vyskusa. A ked si s nou v ambulancii, tak nemlcat. Niektore doktorky toho povedia malo, mne bolo zle aj z toho ticha tam. Rozpravat, aj s nou, ale nie o tom, ci je jej zle 🙂 Proste odvadzat pozornost, ako pri malych detoch.
Pri odberoch krvi, zas rozpravat, pozerat na nemusi, nech si lahne, a aj take banalne veci stacia na odputanie pozornosti. Ale ako hovorim, mne bolo zle z nevedomosti, mam strach z neznameho, takze mne je vzdy lepsie ked mi vysvetlia, ukazu, s cim sa naraba, a co sa bude diat.
Spytaj sa dcery, ci vie povedat, preco. Ja som to ale v tom veku nevedela, az neskor mi doslo, ze je to kvoli tomu ze sa tam citim bezradna, neviem co sa bude diat, akoby som uplne stratila schopnost rozhodovat o sebe, a bola som vydana napospas ludom tam. Skus sa jej aj na toto spytat.
@anonym_8cb141 Áno, veľa záleží aj od prístupu lekárov. A komunikatívnosti.
@anonym_autor ja som to mala rovnako, ak nie horšie. Vekom sa to upravilo, nechajte ju, o 5 rokov bude iná 😊
@anonym_autor mám to podobne. Mne pomohlo keď som hneď pri vstupe do ambulancie povedal svoj problém. Ale našla som si úžasné, empatické lekárky. A tiež mi pomohlo, keď som začala k lekárom chodiť sama. Čokoľvek sa dialo za zatvorenými dverami, nikto okrem sestry a lekárky o tom nevedeli.