Ako pomôcť deťom s úzkosťou?

keď nepomáha psychológ, tak už len psychiater ...

A ma to nejaky povod? Dopracovali ste sa k tomu, co je spustacom? Pracujete s tym? Mate techniky na zvladnutie od psychologa? Cez prazdniny to ma tiez?

Psycholog vas posiela za psychiatrom? Lebo ten (podla mna) vie proti psychologovi len lieky predpisat...a medikovat dieta kvoli polhodinovemu stavu? Akoze urcite chodte, aspon na konzultaciu.

Keby ma neprekonatelne uzkosti viackrat do dna, ze nevie fungovat, tak beriem, ze potrebuje pomoc aj medikamentoznu. Ale ked je to takto cyklicky a pravidelne, nieco za tym je.

@biba_18 psychologicka má odhovara že či chcem toto spraviť dieťaťu že tlačiť do neho lieky už v detstve...že to prejde ... No žiaľ neprechadza

@veselo_neveselo áno dieťa treba nešokoval aj kvôli pol hodinivemu stavu, pretože bez pomocí z toho bude za chvíľu viac ako pol hodinový stav a môže to prejsť do sebaposkodzivania

Tie lieky sa nevyrábajú len tak. Úzkosti sú psychiatrická dgn

@pribinak oprava medikovat

Ak vidis,ze dieta trpi,psychologicka nepomaha,nie je dovod sa vyhybat liekom. U mojho dietata sa to spustilo intenzivne ked mal 11-12r. Stupnovalo sa to tak,ze plakal cele dni,nebol schopny ist do skoly. Okamzite mu Dr.nasadila lieky a do 3 tyzdnov bol doma opat vesely,nebojacny chlapec. Lieky po roku vysadil a viac ich nepotrebuje. Nie je nic horsie,ako liecit uzkosti silou vole. To vtlkali do hlavy v puberte mne,neliecila som sa a nesiem si ich so sebou dodnes a lieky uz na to nestacia. Takze pri uzkosti plati - cim skor je nasadena liecba,tym vacsia sanca sa ich uplne zbavit.

ak má nerovnováhu gaba, kortizolu a serotonínu, alebo má málo betablokátorov - bez liekov jej psychológ aspoň na začiatok nepomôže ...
@veselo_neveselo

ahoj nepises vek ci ide o 7r alebo 14r dieta to je velky rozdiel treba hladat dovod stresu o tom tiez nic nepises len ze ma uzkosti. tazko takto radit. za mna vsak radsej brat chvilu lieky ked je mierny priznak ako to nechat zajst az do depresie ci fobii ci ocd a nasledne nieco riesit cez psychiatra. nesises ci to suvisi so skolou alebo inou situaciou nam napr. velmi pomohla liecebna pedagogicka ale teda nakoniec sme sli aj k psychiatricke ked uz zacali byt panicke ataky ☹ drzim palceky

poprosim o IP

Zistil psychológ príčinu úzkostí ? má to zo stresu, ubližuje mu niekto (šikana..), máte na dieťa vysoké nároky na výsledky v škole, časté hádky v rodine, trauma...
Príčinou môže byť nezdravá zle zložená strava veľa cukru, bielej múky, priemyselne spracované potraviny bez živín... nedostatok minerálov a vitamínov v tele.
Začnite zmenou stravy, sladkosti nahraďte ovocím, pridajte viac zeleniny, proteíny, zdravé tuky omega3... probiotické potraviny kefír, bryndzu, biele acidko a jogurt bez cukru... dopĺňajte magnézium, rybí olej, ukľudňujúce čaje medovka, kamilky..
Vytvárajte doma pohodu, venujte sa mu, veľa sa s dieťaťom rozprávajte, chváľte ho...
Ak to nepomôže, treba navštíviť psychiatra.

Zrušit socialne siete uplny zakaz, aj telefon. Preukazatelne sposobuje uzkosti. Dat dieta na šport, motivovat ho a podporovat.

@kacena4 Ahoj. Rovnaký problém už dlho riešim s dcérou. Ak môžeš napíš mi na IP ako bojujete a čo Vám pomáha. Ďakujem

Skúšali ste aj psychoterapeuta? Z mojej skúsenosti - dcéra pre prejavy úzkosti / paniky začala navštevovať psychoterapeutku. Po viacerých stretnutiach jej na základe istých záverov odporučila diferenciálnu diagnostiku. A bum - diagnostika potvrdila autizmus / Aspergerov syndróm. A veľa vecí sa začalo vyjasnovať. Vrátane úzkostí.

@biba_18
To ja chapem, ale spytujem samu seba, ci sa mozgove nerovnovahy prejavuju cyklickou polhodinovou uzkostou kazdy den? Za mna sa nerovnovaha bude ukazovat ako dlhodoby a staly problem, ako depresia, general. uzkosti.

Rovnako ako pise @iwesska , ze u nich boli intenzivne uzkosti co sa naozaj nedali zvladat. Potom medikaciu pochopim, ze tam treba zastavit ten zly stav aby sa vobec dalo pracovat na psychologickej rovine.

Ale s dietatom co ma polhodinove uzkosti? Za.tym nieco smrdi, ja by som intenzivne patrala po tom, co je za tym, a medikaciu nechala az ako posledny krok.

Inak autorka, vit D a B12, a magnezium. Doplnajte.

Vecerne ritualy.
Po skole oddych, ukludnenie, a nieco zjest, nech neklesa k veceru cukor.
Naucte sa spolu relaxacne techniky
Naucte sa techniky na zvladanie atakov (mate nejake v repertoari?).
Mate identifikovane triggery?
Ak je to pred spanim, tak urcite preberat zazitky z dna, prezitky z minulych dni, sny, skusenosti co sa udiali pred spanim v minulosti, starosti, obavy. Musite sa pozriet aj na moznost ci nebolo dieta zneuzivane, alebo nebol taky pokus. Treba vela o veciach rozpravat, mozog je svina, obcas si pamata a prekruti veci co su len nespravne pochopene a o nic nejde.
Cbt. Vela kreslit, tvorit, tancovat alebo spievat, spracovavat emocie. Ubezpecovat, vytvarat pozitivne prostredie. Dat sa ako rodic do kludu, neprenasat svoje uzkosti/obavy na dieta.

Je toho vela co sa da robit. Skoda ze autorka nepise Co vsetko s psychologickou robia a ako dlho, a ci je vobec nejake zlepsenie.

Sama trpím úzkostnou poruchou. Prvý krát to prišlo v období puberty, v pionierskom tábore. Chodila som tam roky. Jasné že nám všetkým bolo smutno, ale zvykli sme si. Bývali sme tam 3 týždne. Keď ma to ale vtedy chytilo, zrazu som tam nedokázala zostať. Všetci mysleli že sa niečo stalo. Takú paniku som chytila. Museli pre mňa prísť rodičia skôr. Spätne si myslím, že to celé spôsobil nástup puberty, hormonálne zmeny. Odvtedy som to zažila ešte pár krát. Vtedy sa tieto veci neriešili a hlavne mňa nikto neriešil 🫤 Pretrpela som si to sama. Počas adolescencie sa to upokojilo a v takejto sile to.prišlo až keď som mala 31 rokov a moje prvé dieťa 5. Bola to taká zmena, že odvtedy si hovorím, že bol život predtým a potom. Neviem, čo to celé spustilo ale trápila som sa roky a hľadala cesty ako si pomôcť. Doteraz neberiem antidepresíva. Chodila som k terapeutom, upravila životosprávu a v kapsičke nosím ako prvú pomoc Lexaurin. Naozaj len pre istotu. Ak si aj 2-3 krat za rok zoberiem, tak je to mini dávka. Viac pracujem s hlavou. Spātne hľadám spúšťač (keďže to bolo naozaj strašné čo som preživala) a vychádza mi z toho stret viacerých vecí. Ale okrem iného aj moje očkovanie proti tetanu. Áno, s niekým to neurobí nič. U mňa to spustilo to, k čomu asi moje telo inklinuje. Odvtedy si musím dávať veľký pozor na dehydratáciu (dovtedy som ani nevedela, či som niečo pila), bežne mám extrasystoly (už ich viem predýchať a nič sa mi iné nedeje, nepanikárim), ak som v dlhodobom strese, dopĺňam magnézium, celkovo sa nemôžem preťažovať musím na to dávať pozor. Boli roky, keď som ledva vstala do práce. Ale keď sa pozriem späť, neverila som, že to takto dám. Je to už 17 rokov čo som si myslela, že zomieram. Ale zvládla som ešte porodiť dieťa, urobiť ďalšiu VŠ, karierne sa posunúť... Každý deň je boj a zatiaľ bez liekov. Sú naozaj niekedy potrebné, hlavne v začiatku liečby, aby sa pacient znormalizoval, ale oveľa dôležitejšia je úprava životosprávy a mentálna príprava. Takže po všetkom tom sebasledovaní a skúšaní 😊 za mňa: zistiť ako je na tom trávenie, či sa neobjavila náhle nejaká neznášanlivosť, silná alergia. Psychika úzko súvisí s tráviacim systémom. Upraviť stravu- vysadiť rôzne farbivá, junk foods... naozaj prejsť na jednoduchú zdravú stravu bez zbytočného prihrievania, polotovarov, cukru... Zlepsiť PITNÝ REŽIM. Pozor, ráta sa voda, minerálka. Fakt si to treba odmerať. Doplň dieťaťu denne elektrolyty (kúpiš dnes našťastie hocikde v lekárni). Významne to zlepší prenos minerálov v tele. Už tu bola spomenutá psychická záťaž vo forme sociálnych sietí. Fakt všetko vypnúť a HLAVNE nahradiť zmyslupnou činnosťou. Choďte pravidelne a čo najviac von, na vzduch, do prírody, buďte spolu, rozprávajte sa.... Tuším Radkin Honzák (český psychiater) raz povedal niečo v zmysle- ak by sme pri každom panickom ataku mali pri sebe človeka ktorý by nás objal, nepotrebovali by sme žiadne antidepresíva 🫤
Skôr ako hľadaniu "zázračnej tabletky" venujte čas tomu aby ste dieťa naučili s úzkosťou pracovať. Ak sa to raz objavilo, je veľká pravdepodobnosť, že to príde zase. Ale dá sa s tým žiť a dokonca úplne normálne 🙂

@veselo_neveselo nie, mne sa to napr. prejavovalo iba večer, resp. v noci a iba pár minút… a dialo sa mi to v období keď som mala počas dňa viac stresu, teda mozog sa nevedel vysporiadať s nerovnováhou - takže áno, môže sa ti to prejavovať presne takto a nie že celý deň…