Elektívny mutizmus
Poprosim o zivotne skusenosti mamiciek skolkarov ci skolakov. Mali ucitelia pochopenie pre tuto diagnozu? Ako zvladali deti skolu, odpovede pred tabulov, fotenie, hviezdslavove kubiny, skoly v prirode atd. vsade tam, kde je dieta uzkosnejsie a ocakava sa, ze to absolvuje ako ostatni rovesnici. Dakujem za postrehy.
Ahojte, mám 3,5 ročného syna s týmto problémom, vie mi niekto poradiť niakeho odborníka v BA, ktorý by nám s tým pomohol?
ahoj, my sme boli s dcérou v Bratislave u pani doktorky psychologičky Sládekovej, ale to bolo už pred šiestimi rokmi a keďže sme z Partizánskeho, bolo dosť problematické dochádzať až do Bratislavy na terapie. Tak sme to nechali tak,/ mimochodom u nás a v okolí je veľký problém nájsť skutočne dobrého odborníka/, pretože dcéra po preradení na inú školu začala ako tak rozprávať. Netuším, či pani doktorka ešte ordinuje. Tiež sme boli v Nitre u p. doktora Kvasničku, to ešte predtým, tiež mal skutočne ľudský prístup, akurát že to je psychiater a ten vlastne len dáva lieky. neviem, asi som Ti moc neporadila.
@majkabel38 V Topolcanoch je vyborna detska psychologicka - terapeutka.
A ako zakladatelka tejto temy po 6 rokoch hlasim, ze v skole ( uz 5.r.) komunikuje . Stale je introvert - uzkostnejsi, plachejsi ,no z mutizmu sme hadam vyrastli 🙂.
Ahoj, píšeš, že v Topoľčanoch je dobrá psychologička.mohla by si prosím napísať ktorá? Potrebovala by som chodiť na terapie niekde v okolí Partizánskeho, teraz s druhou dcérou, ktorá má úplne iný problém a určite potrebujeme radu psychológa, prípadne psychiatra. Ešte malý dodatok- čo sa týka prvej dcéry s elektivnym mutizmom,tam sme aj zabudli, že nejaký vôbec bol...ale už vyššie som písala, že stále je introvert a to sa už určite nezmení.
Ahoj, mám 5 ročnu dceru. Chodí do školky kde nekomunikuje ani s detmi ani s ucitelkami... no,nekolkokrat sa stalo, že deti(spolužiaci) sa jej pýtajú "preco nerozpravas", "kedy budeš rozpravat" a keď som u toho tak niekedy neviem ako reagovat... či to mám ignorovat alebo niečo povedat... máte niekto radu/skusenost?
@fely ahoj, ako som už písala vyššie, dcéra nekomunikovala v škôlke ani v škole absolútne s nikým, nevšímaj si to, ignoruj to, je prirodzené, že deti to zaujíma, sú zvedavé, nechápu prečo to iné dieťa nerozpráva, a ono práve naschvál rozprávať nebude. Neboj, my sme si prešli ozaj všetkým možným, no a pomohlo potom neskôr v škole zmeniť kolektív, tam už začala pomaličky rozprávať. A teraz má 18 rokov a komunikuje s každým. Aj keď stále má trošku zábrany, ale je to už úplne iné. To všetko prejde vekom.
@majkabel38 Ahoj, az teraz si citam tvoj prispevok neviem ci si tu este prihlasena chcem sa opytat ako to s dcerou pokracujem. Mame totiz velmi podobnu situaciu moja ma 12 rokov a tiez okrem toho, ze nerozprava nechce ani von ma rozne strachy zatial nam ani jeden psycholog nevedel pomoct .
dakujem za odpoved
@majkabel38 mozem sa opytat ako si na to cele reagovala ja ju chapem nenutim, ale niekedy som v koncoch a v skole jej robia miernu sikanu tiez neviem ako na to reagovat
@mekhael ahoj, už ani niesom, len som dostala upozornenie na mail. Týmto istým sme si prechádzali aj my, teda hlavne ja. Vôbec nekomunikovala s nikým, ani s deťmi, ani s učiteľmi. Dokonca som šla za každým učiteľom zvlášť, aby som im vysvetlila prečo nechce odpovedať pred tabuľou, a poprosila ich, aby ju skúšali písomne. Našťastie boli celkom zhovievaví, až na jedného, dvoch, ktorí to nechápali... dokonca svokra a rodina mi úžasne pomáhali, keď mi radili, že jej mám dať na zadok...ach jaj.... Toto určite nie..... deti, teda spolužiaci to nechápali vôbec, neustále dookola, prečo nerozpravas, povedz už konečne niečo, štípali ju, strkali do nej....rada psychologičky znela- zmeniť školu. Tak sa aj stalo...v novom kolektíve asi od desiatich rokov začala pomaly, postupne komunikovať. Dokonca v deviatej triede bola aj na celoslovenskej súťaži v angličtine, vyhrala prvé miesto. Stále to nie je ono, hanbí sa pred cudzími, ale určite lepšie ako predtým. Ťažké je zmeniť školu, to chápem, tak pokiaľ ostane v pôvodnej, bude trochu trpieť tým, ako ju budú brať spolužiaci. Vekom sa to určite zlepší, naozaj, ver mi, viem že je to pre teba teraz ťažké, nevieš ako reagovať. A učitelia, ako ju skúšajú, ako to vnímajú a berú oni? Chápu to? A čo psychológ? Chodíte k niekomu?
@mekhael až teraz som si prečítala poriadne, že psychológ jej nepomohol, a čo jej a Tebe vlastne poradil, ak vôbec niečo poradil.... Dcéra teraz komunikuje normálne, aj keď ako dom ti písala, nikdy nebude nejaká veľmi spoločenská. Hľadá si brigády napríklad, ale len niekde do kancelárie, nie napríklad do Tesca, kde by musela komunikovať s ľuďmi, čiže tichšia je, ale dôležité je, že si vybaví sama čo potrebuje . Napríklad dnes bola sama na kontrole u lekára, tak som rada, že sa stále nespolieha na mňa, aj keď na mňa sa fixuje stále, a to už má osemnásť. Ako tvoja? Je stále naviazaná na Teba?
Ahoj, týmto všetkým sme si prešli aj my u psychologičky a psychiatra. Len ho prosím do ničoho nenúť. Psychiater bol veľmi príjemný, pýtal sa dcéry nejaké veci a keď videl, že nechce rozprávať, nechal ju tak a pýtal sa teda mňa. Ja zase dcéry a ona mi odpovede šepkala. To isté prebiehalo aj u psychologičky,tiež mimochodom ľudský prístup. skutočne nie je dobre nútiť ich komunikovať. V prvých ročníkoch je to ťažšie, S deťmi nekomunikovala, iba sa usmievala, je tiež veľmi vnímavá a učiteľke čítala potichu pri stole. Tá psychologička nám poradila zmenu školy. A dobre sme spravili. dcéra ma presviedčala, že pokiaľ zostane V tej starej škole, nikdy rozprávať nebude, potvorka jedna. V novej škole už boli iné deti a tak komunikovať začala, síce pomaly ale začala. ale zase bol problém V tom, že nechcela odpovedať pred tabuľou, tak som musela ísť za triednou a vysvetliť jej dcerin problém. Nejak to nevedela pochopiť, ale keď videla, že dcéra je pred tabuľou totálne vystresovana, pochopila to a vysvetlila to aj ostatným učiteľom. Tak ju potom skúšali všetci písomne. Teraz už končí školu, našla si kamarátov, komunikuje s nimi, začala chodiť aj von, tak ma to teší, takže neboj, vekom sa to zmení, určite, aj keď si uvedomujem, že nikdy z nej žiaden hovorca nebude. Ale nevadí, som rada, že aspoň komunikuje, aj keď doma sa jej ústa nezavreli, teda hlavne keď bola menšia, hlavne nenútiť rozprávať, je to ešte horšie, veľmi to tieto deti stresuje. Dodnes je ale fixovana na mňa, možno preto, že ja jediná som ju vedela najlepšie pochopiť. tak Ti prajem veľa trpezlivosti a keď budeš mať nejaké otázky, kľudne sa ozvi.