Mali ste dieťa v Psychiatrickej liečebni v Kremnici?

Ak existuje co i len minimalna moznost neist do kremnice,nechodte.naozaj dieta v nemocnici z uzkostami...zla kombinacia.chodte sa tam pozriet.my sme tam davali deti len v tazkych stavoch.s halucinaciami,tazkymi poruchami spravania

Smiem vedieť ako si sa rozhodla ? A ako sa darí malej ?

Aj ja dosť často na vás myslím

Mozno si tu vsetci budete mysliet,ze som ta najhorsia mama na svete,ale vypocula som prosby mojej dcerky a pocuvla slova doktorky,ktorej doverujem. Isla som sa osobne pozriet do tej liecebne,porozpravat so sestrickami,zastupkynou primara aj s dcerkou. Veci zostali v aute. Nakoniec som ju tam nechala ako chcela. Je mi strasne,ten pocit nikomu nezelam. Cakam, ze mi tu napisete,ze som hlupa,ze som to nemala robit,ale jedine co chcem je to,aby bola moja dcera cim skor v poriadku. Aby mohla zase sportovat,tesit sa s kamaratkami a robit to co ma rada.
Vela z vas ma od tohto odhovarali,ale boli to vacsinou nazory ludi,ktore tam dieta nemali a ani nemaju skusenost s takymto problemom. Ano,referencie su na toto zariadenie zle. Ale preco? Lebo je tam rezim, ktory detom ktore utekaju z domu, alebo rebeluju nevyhovuje,nechcu sa podrobit a neprisli tam dobrovolne.
Este neviem na 100% ci som urobila dobre a ci sa dcerka vylieci. Viem len, ze som jej nebranila, ked chcela nieco zmenit..nieco s cim uz sama a ani s mojou pomocou nedokazala bojovat. Dakujem kto ma podporite a ti co ma zavrhnete zelam len to, aby ste nikdy nemuseli urobit tak vazne rozhodnutie pre dieta ktore nadovsetko milujete.

@nana1976 na túto tému som natrafila úplnou náhodou, ale držím palce tebe, aj dcérke, verím, že jej pobyt v liečebni pomôže a čoskoro sa zase budete spoločne tešiť z maličkostí bežného života. Viem, že tvoje rozhodnutie nebolo jednoduché a je naozaj ťažké dopredu vedieť čo je najlepšie, nikto z nás však určite vedome nechce ublížiť svojím deťom a koná s najlepším úmyslom. Budem rada, ak občas napíšeš ako sa dcérka má, ako sa obe cítite a ako napredujete.
Nikto nemá právo nikoho súdiť, každý sme iný a máme iné životy, iné deti, iné životné podmienky, povahy, názory, ...
Ešte raz veľmi držím palce a myslím na vás!

@nevestickaaaa velmi pekne dakujem za podporu. Vazim si to.

Zo mňa hovoril strach, nechať dieťa samé, bez mamy,keď viem, aka je mama dôležitá a zvlášť, keď nie je zdravé,keď mu je ťažko.Neviem si to ani predstaviť. Už dlho nečítam tieto fóra, lebo mi ťažko z toho bolo.Tvoj som si ani neviem prečo prečítala..Podla toho, čo píšeš, cítiť,že si dobra mama.A budem čakať na tvoju vetu,že tvoja dcérka sa z toho dostala.

@janadri dakujem velmi pekne. Vzdy som pre svoju dcerku robila maximum. Jej narodenie po postihnutom syncekovi bol ako zazrak. Vzdy bola zdrava,usmievava,stale mi nieco spievala,recitovala,ukazovala co vyrobila,v skole sa dobre ucila..vsetko sa pokazilo po tom tabore...
Urcite napisem ako sa jej dari a ako to tam zvlada. Dakujem

@nana1976 pekne napisane, velmi Vam drzim palce. Urcite sa dcerka vylieci, hlavne, ked zacnu zaberat lieky. Rozhodnutie bolo po tolkych uvahach snad spravne a urcite sa jej tam neprihorsi, ked jej nepomozu, tak jej neublizia 🙂
Je to presne take iste oddelenie, ako ORL, neurologia, chirurgia, ocne, a ine... ,len my ludia mame predsudky. Ale ked sa to nebodaj dotkne kohokolvek z nas, tak pochopime, ze je vela takych ktori aj v tomto smere potrebuju pomoc. Vela stastia

@nana1976 keď som ti posielala tie skopirovane recenzie písala som že je to ale len názor iných že ťažko súdiť keď sme to nikdy nevideli....píšeš že si sa tam bola pozrieť,ze si si to sama overila a keďže si ju tam nechaala asi si cítila že to nebude taká hroza a že je to pre dcéru najlepšie,drzim palce aby pobyt tam pomohol a aby bola čo najskôr v poriadku držím silno palce

@radanna11 dakujem za podporu. Nevravim,ze to tam bol luxus,hotel a pod. Ale steny boli farebne vymalovane obrazkami z rozpravok,dcerka dostala pekne obliecky na periny,na izbe su 2. Ziaden smrad a ziadne 3 tyzdne v pyzame. Dnes uz bola aj v skole. Ono je to vsetko asi aj o diagnoze.

@nana1976 Z toho čo píšeš, mám pocit, že tam bude nejaký iný problém, ktorý v lete už vykypel tou úzkosťou a celkovým zhoršením stavu kvôli malej banalite a asi aj preto liečba nezaberá, že neviete prísť na koreň problému. Teda možno by to pomohlo, ak by tam bola aj psychoterapie, nejaké terapeutické postupy a prišlo by sa na to kde je problém. Nebola som v tej liečebni ani nikto známy s kým by som sa o tom rozprávala, strýko tam kedysi robil stavebné úpravy a vravel že tam majú fakt pekné prostredie, poznám jednu ženu čo má psychické problémy a ide tam občas dobrovoľne na preliečenie-ale je už dospelá, ale tak hádam to až tak zlé tam nie je a aj na detskom sa dá vydržať.

@marsmykkok ano ved prave preto som nakoniec suhlasila,lebo tam je psychoterapia denne a ked bola doma bolo to cez poistovnu mozne 1x. A to bolo velmi malo

@marsmykkok a este dodatok...ano mozno ma dcerka uzkost z uplne inej priciny..ale ako som uz pisala v minulosti nezazila nic traumatizujuce. Doma zijeme normalnym zivotom. Nevravim..obcas su aj hadky,ale nic mimoriadne,ako v kazdej rodine..vymena nazorov..a ideme dalej.. Do pobytu v tom tabore bola v poriadku. ..a ked na nu prichadza ten stav..vravi , mami som bleda? Nebudem vracat vsak.." tak neviem. Ale doktorka hovorila, ze jej urobia komplet vysetrenie vcetne psychologickeho posudku a ze psychoterapiou by sa malo zistit,kde ma ten stav povod. Tak uvidime

Jj

@nana1976 taketo veci maju vzdy hlbsiu pricinu. Urcite by som nevyhlasovala ze dcera nezazila nic traumatizujuce, lebo to co vnima dieta ako traumu moze byt pre nas dospelych uplna banalita. Okrem ineho si pri tej traume ani nemusela byt a vobec o tom nemusis vediet aj ked mas s dcerou super vztah, ani deti nehovoria rodicom uplne vsetko. Bola som clenkou psychoterapeutickej skupiny kde bolo par ludi s uzkostou poruchou, ci obsedantno kompulzivnou poruchou a dividla by si sa v com mali tieto poruchy skutocnu pricinu. Nikdy by si to nespajala, kebyze ti skuseny terapeut neotvori oci a nepoukaze na suvislosti. Okrem ineho my ludia ( aj deti) mame vela emocii aj spomienok uplne pochovanych niekde v podvedomi a vyhrabat ich dokazeme len ozaj po dokladnej terapii, niekedy ani po tom nie, lebo si pripustit pravdu niekedy nedokazeme, take je to bolestive ze budeme radsej unikat. Aj deti citia casto emocie, ktori same povazuju za neadekvatne a nevhodne, preto ich potlacia. A potlacene emocie vacsinou ustia do uzkosti alebo kompulzivneho spravania ci myslienok. Uvediem priklad: Baba, mlada, po dvadsiatke, trpi panickou poruchou, mava zachvaty, vsetky priznaky k tomu, zvysena frekvencia srdca, stazene dychanie, pocit na omdletie, sialeny strach zo smrti a pod. Roky to pretrvava napriek liecbe, pricina sa nikdy nezistila. Nakoniec vdaka skupinovej terapie vyjde nejavo, ze pred 6 rokmi jej zomrel brat, utopil sa v mori na dovolenke a viac sa domov nevratil. Aka je prijatelna a normalna emocia, ked nam niekto zomrie? Ano, smutok a zial, to je to co mame citi, nic ine. Ta baba ale citila voci mrtvemu bratovi hnev. Zurila nanho ze bol nezodpovedny a kvoli tomu zomrel, opustil ju. Lenze si zaroven uvedomila ze nie je vhodne sa hnevat na niekoho kto zomrel, je to sialene, zle, hlupe. Preto o svojom hneve nikomu nepovedala, potlacila ho uplne do pozadia. Jej choroba, panicka porucha bola nasledkom potlaceneho hnevu, na co sa prislo az po 6 rokoch neuspesnej liecby...pisem to preto, aby si chapala ze nikdy nevies ake traumy ma niekto iny, casto nepozname ani tie svoje nieto este svojich deti, partnerov, priatelov. Ani ked sme najlepsie matky na svete.
Dcere drzim palce, nech sa z toho dostane a tebe tiez, lebo mozno nebude lahke, ked sa na tu pravu pricinu pride...

Dobrý večer... veľmi dobre viem, čo je to úzkosť, sama som si tým ako dieťa prešla, chápem aj dcerku, že sama pýta pomoc, pretože dalej už nevie ako... je to utrpenie, nepredstaviteľné... z mojej skúsenosti súdim, že situácia v tábore bola len spúšťačom úzkosti týchto rozmerov, no isté črty už museli byť prítomné... sú to vačšivou deti veľmi analyzujúce, vnímavé, rozumné, poctivé, svedomité.... dlho som pátrala po príčinách svojej úzkosti... myslím, že to trošku súvisí s prístupom matky, teda aspon u mna... mama bola vždy veľmi starostlivá, svojim sposobom sa o nás veľmi bála, aby sme neochoreli, aby sa nám niečo nestalo... stále nám pripomínala, aby sme sa teplo obliekali, boli zapnutí, nebehali... toto myslenie, ten strach preniesla na nás... záleží samozrejme na povahe a citlivosti na konkrétne podnety, každý to spracuje inak... ked mama nebola prítomná, prevzala som vždy jej rolu a prehnane som sa bála o seba aj súrodencov... bola som na nu veľmi naviazaná, veľmi som ju potrebovala ako dieta... dieťa s úzkosťou aspoň podľa mňa má nejakú frustráciu, deficit, pocit neistoty... tažko povedať, ako vaša malá vníma Vás ako mamu, a váš vzťah k nej... veľa tam robí aj súrodenec... je to na poctivú analýzu celého problému... toto isto nie je len úzkost z vracania... len tá uzkosť nabrala túto podobu, aby sa ukázala, niekde je problém a treba riešit... treba s nou najma komunikovať

@nana1976 ja ti neviem, ale v dnesnej dobe trpi uzkostami kazdy druhy a berie na to antidepresiva a neurol. Este som nepocula,ze by koli tomu niekto isiel na liecenie. Ja som to tiez mala a islo ma porazit hlavne v praci, bolo to hrozne, ale teda ani na chvilu ma nenapadlo ist do nemocnice. Co jej tam ako pomozu, nechapem, sak lieky jej daju rovnake a na terapiu uz chodi. Mozete doma skusit rozne relaxacne techniky a meditaciu. A inak kolko brala tie lieky? Lebo antidepresiva zaberaju tak po 3 tyzdnoch. Treba vydrzat

@nana1976 v prvom rade je to pre nich klientela, maju z toho peniaze od statu... Samozrejme vravi,ze je tam dobre.poznam v mojom pripade mamicky deti, co poslali napr.cvicit vojtovu metódu lebo ich deti nesli podla predpisanych tabuliek...co je samozrejme blbost lebo kazde dieta je ine jedno sikovnejsie druhe lenivejsie, ale dr.hned poslala cvicit vojtovu metódu, no cele to bolo o tom,ze dieta bolo ok len nemali plne kapacity a kazde euro dotacia od statu sa hodí....jedna kamoska po prvom cvičení sama povedala ze uz nepride a dietatko zdrave a napredovalo svojim tempom.(to som uviedla len ako priklad) vo vasom pripade ide o liečebnú starostlivosť bez dohľadu rodica. Dcerka to chce urychlit vy tiez, je mi jasné ze byt v poriadku chcete obe ale niektore veci sa neoplati nahanat, moze sa k tomu pridruzit veľa ďalších veci.vasa dcerka je podla vsetkeho velmi vnimava a isto tam budu rozne tazsie poruchy, aby to v nej nevyvolalo dalsie stresy a napatie. Vyšetrenia mate asi za sebou a ide teda vylucne o psych.problem.ja by som sa snazila najst nového dobreho psychologa idealne zenu ktora by si s vasou dcerkou rozumela a dovolila by jej precitnut hlbšie do svojho vnutra a zistila pricinu. Mozno to vracanie je len dosledok ineho problému o ktorom sa hanbi hovoriť, nakolko detská duša je velmi zranitelna hlavne v tomto období dospievania. Treba vsak neustale komunikovat a tiez musite sa snazit byť tak trochu nad vecou...deti sú vnímave a citia z cloveka /matky strach a neistotu cim sa opat z vas prenasa vsetko na nu. Neustale ju ukludnovat a uistovat ze vsetko bude v poriadku a vysvetlit jej,ze niektore veci trvaju dlhsie.sledovat zmeny v jej spravani, porozpravat sa s jej triednou ucitelkou aka je, v com sa zmenila od leta ako sa sprava v kolektive,ci nebude problem aj niekde s kamaratmi,spoluziakmi a pod.je toho vela. Treba sa rozhodnut po vzajomnej diskusii s dcerou ci by teda neskúsila este psychologa a ak nepomoze a neuvidite ziadne pokroky az potom sa obratit na liecebnu. Je to velmi chulostive a urcite mate strach z toho aby sa nestalo nic horšie, treba preto spolupracovať s viacerymi odbornikmi, rodinou, pedagogom,priatelmi vasej dcéry. Bude to dlha cesta ale.verim ze to vsetko obe zvladnete nech sa uz rozhodnete akokoľvek

Držím vám palce a často myslím na vás obe. V psychoterapii žiadne skratky neexistujú. Tak ako problém dlho vzniká, tak sa dlho lieči. Súhlasím s alexandrou, že problém môže byť úplne banálny a potlačený.
Teraz zisťujem, že som vám zabudla napísať, robím v detskom domove a mám skončený psychoterapeutický výcvik 🙂
Prajem veľa síl ...

@audrye myslim, ze na zakladnej skole za nestretnu v takej miere so sebaposkodzovanim, drogami, bulimiou a pod ako na takom lieceni... ved tam su len take deti, kym v skole budu take mozno 2-3 a s tymi sa ani nemusi stretavat, nieto byt niekde s nimi zatvorena cele dni, tyzdne, ci nebodaj mesiace... takze by som to neporovnavala...

@nana1976 drzim silno palce, aby dcerka vsetko zvladla a bolo uz len dobre... potom dajte sem tam vediet ako to ide... btw, ako dlho ma byt v Kremnici? A mozete ju prist aj pozriet?

@nana1976 drzim dcerke prsty!ako tam liecia?liekmi ci terapiami?lebo ak zacne brat tie lieky,tak si vybuduje zavislost a uz sa ani tolko nepohne bez liekov

Dakujem vsetkym za nazor. Z kazdej vasej reakcie som si nieco uzitocne zobrala. Nepopieram, mozem tam byt nieco o com neviem,aj ked mam pocit,ze mam s dcerkou dobry vztah a ani sa nerobim super mama. Moze to mat povod v niecom o com sa mi nezdoverila,mozno aby ma netrapila... Asi som tu pisala, ze som jej navrhla inych lekarov,ale ona doveruje doktorke Bullovej,nechce inych,vela sme sa rozpravali,vela som jej vysvetlovala...Mozno prisiel aj cas,ked trpi,akeho ma brata ( DMO) a jej sa spoluziaci posmievaju,ale aj o tom sme sa rozpravali,ze to moze prist...nemusela to spracovat...Cas ukaze ci sme urobili dobre,ze je tam a aky to bude mat na nu dopad.
Dam tu urcite vediet po prvej navsteve ako sa tam ma. Po tyzdni mozme za nou prist. Dakujem Vam vsetkym este raz.

@alexandraalexandrova ja nic nevyhlasujem..len konstatujem...pripustam vsetky okolnosti...

@katka253111 pracovala som na 3 základných školách... stretla som sa s anorexiou, sebapoškodzovaním - masovo skoro 10 detí na malej škole!, depresiou, úzkosťami, pokusom o skok zo schodov u 7 ročného chlapčeka, ktorý sa pred celou triedou prváčikov vyhrážal aj, že si zastrihne nožnicami do krku, chlapcom s poruchami správania že nemal problém ublížiť iným, strčiť drôt do zástrčky, mal len šťastie že bol drôt izolovaný, chlapcom s poruchami správania, ktorý strčil druhého pod auto, s dievčatami, ktoré si prešli znásilnením atď... nie za dvadsať rokov praxe ale za 2-3 roky... fakt sa dejú hrozné veci aj mimo psychiatrie... :( nehovorím, že sa to dá úplne porovnávať, ale nie je to ani oveľa úžasnejšie.

@lianne7 to je riadna hlupost, citujem : "lebo ak zacne brat tie lieky,tak si vybuduje zavislost a uz sa ani tolko nepohne bez liekov "

Studovala si medicinu? - lebo pokial sa takym veciam nerozumiem, nemozem nieco take napisat!
Obcas nejake vnutromozgove centrum, alebo system ma poruchu a treba to doplnit liekmi, napr. antidepresiva, ale nik z toho nie je zavisly.
Baby kazdy ma pravo na svoj nazor, ale obcas tu najdem taku kravinu napisanu..., ze to mraky brzdi.
Liecba sa nasadi, pocka sa kym zacne zaberat a ked je pacient stabilizovany urcity cas, hned sa lieky uberaju.
Ked mate hnisavy sopel, tak Vam daju antibiotika, ked nechcete otehotniet, daju Vam antikoncepciu a ked mate uzkost, depku a pod. dostane antidepresiva, ale nikto z nich neostane zavisli. Pekny vecer

@nana1976 No, tam dôvodov môže byť veľa, niektoré by človeka ani nenapadli, čo sa týka brata, možno to má aj pôvod v tom, že sama sebe dala vysoké nároky, nechcela vám robiť problémy, cítili veľkú zodpovednosť aby bola poslušná, dobre sa učila a tak aby ste nemali aj s ňou starosti a taká prílišná snaha o dokonalosť u dieťaťa tiež nekončí dobre. Nemusí to byť o tom, práve že ste ju vy niekde tlačili, ale práve preto, že vás má rada, chcela byť vzornou dcérou, keby ste na ňu tlačili, možno sa práve vzoprie a bude problémová, ale nevyvolá to u nej psychické problémy.

@nivea777 strach a uzkostny stav sú dve rozdielne veci. Nechci ten rozdiel poznať na vlastnej koži 😒