Mali ste dieťa v Psychiatrickej liečebni v Kremnici?

Pracujem na psychiatrickom oddeleni, nechcem presne specifikovat. Do buducna odporucam skor ten Martin, ale mame skusenosti aj s Kremnicou. Tie, co mate predsudky voci psychiatriam, ze su tam nadopovani pacienti, odporucam ist sa pozriet na nejaku. Najma na detskych psychiatriach je to uplne o inom ako na dospelackych, kde je vela schizofrenikov a ano, treba ich utlmit najprv, kym zaberu lieky (schizofreniko, agresivnym pacientom). Maminke odporucam najst dobreho psychoterapeuta, kam hned po prepusteni dcerka bude chodit raz tyzdenne. Poistovna preplaca cca 25 sedeni, len je tazke najst terapeuta pracujuceho na poistovnu. Pokial to dcerka chce riesit, je to prvy krok. Velka nadej je aj to, ze to netrva tak dlho. Drzim palce, vela stastia

@sayurinka Ahoj, prečítala som si tvoj príspevok, že si bola v psychiatr. liečebni a tvoje skúsenosti v nej. Aj ja som bola na liečení v psychiatr. zariadení a mám úplný opačný názor. Ty píšeš, že to je pakáreň, že by si tam už viac nešla. Tak to je podľa mňa hrozná hovadina - ja som bola pred 1 rokom v takom stave - že mi nezaberala ambulantná liečba u psychiatričky a jediné miesto, kde mi pomohli bola nemocnica - oddelenie psychiatria. Síce nemala som veľa liekov, ale uzdravili ma sedenia so psychologičkou, rôzne akcie, práca - čo sme mali v sobotu , ergoterapia a hlavne cvičenie v telocvični. A takisto - sú tam pacienti, ktorí si prežili peklo na zemi - mnohým zomreli tí najbližší. A vydržali, ja hovorím, že kto sa chce liečiť, tak vydrží a vylieči sa. A kto nie, tak bude len nadávať. A ešte som zabudla napísať, že nepíšem o psychiatr. zariadení v Kremnici, bola som inde. A pani, ktorá otvorila túto tému - a nevie, či má dcérku dať do liečebne - tak jej radím - nech si pozrie na nete hlavne psychosomatickú kliniku - pre deti - neviem, či taká existuje. Nie je to psychiatria. Na psychosomatick. klinike sú ľahšie prípady ako na samotnej psychiatrii. Ale tak, ak by to malo dcérke pomôcť, tak som za liečenie - a nech si vybaví i či môže tam byť ako matka s ňou. Viem, že niektoré zariadenia to poskytujú. Majte sa a prajem dcérke a jej maminke, aby sa rozhodli srdcom.

@tajka1986 och, a ake stavy sa tam liecia??? Presne, ako je vyssie spomenute, to je uplne normalne oddelenie. Boli ste tam, alebo niekde v inom meste, napr. na navsteve, na infuzii, alebo podobne? Podla toho co viem ja, su skoro v kazdom psychiatrickom oddeleni 3 stupne, lahky, stredny a tazky, laickym rozumom napisane. Viete o tom, ze tam je uplny klud, ticho, ludia maluju, hraju pin pong a podobne.
Urcite su aj tazke pripady, ale tie su inde.
Mamicka napisala, ze sa s dcerou bola na oddeleni pozriet skor, aku ju tam nechala.
Vsetci mate take strasne predsudky o psychiarii, a tolko ludi beha po svete, ktorim by tam pomohli. Tolko ludi berie antidepresiva, a nik to o nich nevie, lebo vyzeraju uplne normalne. Vela ludi ma problem so spankom, stratili nahle niekoho blizkeho, alebo jednoducho su chori, inak ako Vy!, lebo Vas boli ladvina, mate cukrovku, alebo zapal zil a niekto ma napriklad depresiu.
Raz som pocula nazor, ze "blazni" behaju po vonku a tam su normalny ludia, lebo im mozno vnutorne niekto ublizil. ( obrazne povedane ) Moze to stretnut kazdeho jedneho z nas. A casto to nie je dedicne!

@katkalubkova súhlas, ľudia si to predstavujú ako horor, ale nie je to tak ani zdaleka, izby väčšinou oveľa útulnejšie ako na bežnom oddelení, kopa aktivít, vychádzky von a tak. určite sú aj nejaké obmedzenia, logicky kedže sú tam psychicky chorý ľudia, nemôžu mať na izbách nože, žiletky a podobne, takisto ak je tam bulimička asi nemôže mať na izby kilá jedlá navyše a tak a tak je to aj pri iných diagnozach, sú nejaké opatrenia, ale nič strašné.
určite sú aj nejaké oddelenia alebo izby, kde idú ľudia v delíriu, agresívny a tak a kde kým sa stabilizujú je to horšie a môžu ich napríklad aj priviazať, ale pokým ide človek dobrovoľne, je ako tak psychicky ok, ide na voľnejšie oddelenie a tam to fakt zle nie je.

@katkalubkova napisala som svoj nazor! A ano,bola.

Drzim palce. Dcerka sa urcite vylieci a je o nu dobre postatane.

Ak sa smiem spýtať, ako sa má tvoje dievčatko,bola si ju už pozrieť?

@janadri Dakujem pekne za zaujem a pozdravujem vsetky mamicky,ktore ma neodsudili a drzia nam palce.
Co mame nove? Zatial nic. Dcerka tam ochorela. Nic vazne. Bolelo ju hrdlo a mala zvysenu teplotu,tak bola v kludovom rezime. Zatial jej len vzali krv a vsetko sa posunulo az na buduci tyzden,kedy zacne s terapiou a aj chodit do skoly. Volam tam kazdy den. Zo zaciatku bola smutna, ale ked sa skamaratila s 2 dievcatami v jej veku s podobnymi problemami je veselsia a zvykla si. Sestricky su velmi mile a aj zastupkyna primara. Nemaju problem podat informacie.Buduci tyzden ju uz konecne mozme prist pozriet. Je to ako vecnost,ale vydrzime. Su tam take pravidla - 2 tyzdne adaptacne obdobie,takze skor to primarka neodporucala. Hlavne kvoli tomu,ze deti su na zaciatku smutne a lutostive a skora navsteva by ich rozladila este viac. Takze sme disciplinovani a nenastojime. Verime,ze je to v prospech nasej dcerky. Trha nam to srdce,poplaceme si...ale vydrzime to a dufame,ze bude dobre. Vsetko dobre dopadne. Dakujem vam.

@nana1976 ďakujem za odpoveď, som myslela,že ste sa už stretli. Je fajn,že za ňou môžeš ísť.To by ma držalo nad vodou. Takže počkáme do budúceho týždňa....

@nana1976
Veľmi Vám držím palce a samozrejme, želám velmi veľa síl. Verím tomu, že ich veľmi veľa máte, pretože ste si vybrali asi najťažšie možné riešenie na vyliečenie svojej dcérky. Urobili ste určite dobre, lebo potlačený problém sa nikdy nevyrieši sám a bez pomoci by jej mohol znepríjemniť celý zvyšok života. Vždy si len pomyslite na to, že aj keď je to velmi bolestivé a ťažké, čo je týchto "pár dní" v porovnaní s tými ostatnými, s celým jej životom, ktorý bude mať (velmi v to dúfam) o moc kvalitnejší?
Neriešte tie mamičky, ktoré vás odsudzujú. Nemajú na to najmenšie právo a žiaľ, vačšinou odsudzujú práve tie, ktoré také nezažili. Berte do úvahy také, ktoré vás v duchu moc podporujú, aj keď vás nepoznajú, lebo moc dobre vedia, ze toto rozhodnutie v mene lásky strašne bolí 💛

@nana1976 ahoj, chcela by som vam vyjadrit podporu. Uplne sa viem vcitit do vasej dcerky. Uzkosti su velmi tazke prezivania, ja som ich nazvala peklom na zemi, naozaj doslova. To sa so smutkom ani neda porovnat. Velmi zelam vasej dcerke uzdravenie a spokojny zivot s beznymi malickostami. Verim ze vsetko sa na dobre obrati.

Ďakujem pekne.

@nana1976 je super, ze ste to zacali liecit " na tvrdo", ze ste necakali, ze sa to snad polepsi, ze je este mlada, a , ze... a, ze... a, ze....
Vcasna diagnostika a liecba, lieky a terapia su vyborne na nastartovanie vyzdravenia.
Ked sa podobna vec nedolieci na zaciatku, casto sa to taha az do dospelosti. Pokial to pacientovi naporiadok vysvetlia a naucia ho pracovat so svojim vnutrom o to rychlejsie, bude stasnejsi a vyrovnanejsi!
Zelam skore zotavenie a napis ako sa dcerka ma, z casu na cas.
Ked bude citit, ze ma pevny zaklad, rodinu, ktora s nou drzi, ktorej sa moze uprimne bez predsudkov a hanby zdoverit o to rychlejsie sa da dokopy.

@kasssiopea pekne napísané 🙂

Maminky,ste uzasnee. Naozaj. Dobija mi to ,,baterky". Dakujem Vam za podporu. Dodava mi to silu a nadej, ze dcerka bude zas to bezstarostne a usmievave dievcatko...teda uz co chvila slecna.

Ahojte mamicky. Mam po 1.telefonate s dcerkou. Velmi som sa bala,co mi povie. Ked som sa konecne dovolala bola som stastna. Prve co bolo som sa jej opytala,ci jej niekto neublizuje,alebo sa nesprava k nej nejak zle. Jej odpoved ma potesila a priam padol balvan zo srdca. Povedala mami,mam sa dobre,su tu ku mne vsetci dobri. Chodime na prechadzky,do skoly,stale nieco vyrabame Dobre tu varia. Ten ,,moj stav" som tu zatial nemala.
Viem,ze sme len na zaciatku a zatial sme nevyhrali.Podstatne pre nas je, ze nase dieta je v prostredi,kde sa citi dobre a tak sa moze naplno sustredit na to,aby sa jej polepsilo. Mozme ju navstivit,tak sa uz neviem dockat.

@nana1976 To,že je ona spokojná,je najdôležitejšie ,lebo to je prvý krok k tomu,aby sa tam mohla liečba podariť. A ďalší je ten,že je medzi ľuďmi,ktorí budú chápať to, ako sa cíti. Veru odľahlo aj mne.

ja trpim diagnozou "neurogenna tetania" asi od 13... busenie srdca, pocit ze sa zadusim, triaska, pocit na zvracanie, pulz mavam vtedy aj 140 a viac... prehana ma, trpnu mi ruky atd.. neviem aj mne to obmedzovalo zivot, stalo samto v skole, !na lyzovacke, v buse, kine.. je to stale tu,ale naucila som sa s tym fungovat, zistenie ze sa na to neumiera... hadam vam to pomoze tam aj ked lieky su to minimum co treba.. psychohygiena je 99% uspechu... sport, psychicka pohoda- vnutorna, nie to ze clovek vyzera ok. Ja soˇ vraj neskutocny kludas flegmatik vzdy v pohode nikto v zivote by nieco take na mna nepovedal... inak, taketo stavy mi velmi pomohla zvladat joga- to dychanie.. fronti. lexaurin a ine mam za sebou. Dlhe roky mi stacil pocit ze ho mam v taske,
kabelke, ak by cosi.. alebo sacok na dychanie - to mi na hyperventilaciu a busenie vzdy pomohlo. Vyslovene pocit ze mam nejaku poistku...
Aj ked sa vrati po lieceni - dufam ze vam to tam pomoze, vene na liekoch hadam nebude... treba proste pocitat s tym ze to moze prist zase hocikedy... Ak ma clovek tu nervovu sustavu citlevejsiu, zachvat paniky a tak, to tam proste je. Niekedy pride po dni tyzdni alebo po 4 4rokoch. -Ked naserie frajer, ked bude skuskove, malo spanku, pri dietach... vobec netreba k tomu ziadne mega negativne udalosti, proste ta nervova sustava je ina ... hlavne sa s tym treba naucit zit/ prijat to , nie to trpiet, ale vediet co mi robi zle, co pomaha a tak.. ale to pride s casom. Neviem, panika nezvykne "zmiznut" , skor sa nemusi 10r objavit .. ale kdesi tam je, a preto je fajn vediet ako na nu, ale to sa
sa s vekom nauci, jasne teraz to je ine.....

Mamicky prosim vas,zalozila som aj novu temu ohladom psychologa,ale opytam sa aj tu...nepoznate nejakeho dobreho detskeho psychologa,ktory robi psychoterapiu? Budem musiet chodit s dcerkou po skonceni liecenia pravidelne. Tu v MT je to nula bodov. Som ochotna a dochadzat niekam,ale nie velmi daleko,aby sa to dalo zvladnut. Dakujem.

@nana1976 drzim vam palce!

Ahojte mamicky.
Dcerku mam uz doma v domacej liecbe. Pobyt v liecebni zvladla 17 dni,potom nas uz prosila,aby sme ju vzali domov. Nebolo to kvoli tomu,ze by jej tam bolo zle,zo zleho pristupu,alebo nieco podobne. Prave naopak. Bolo jej vsak velmi smutno a nezvladla nakoniec odlucenie.
Momentalne je doma. Nasli sme psychologicku,ktora sa zaobera aj terapiou na uzkosti a strach tak ideme vyskusat. Zo skoly ma zatial obavy,nevie ci to zvladne. Celkovo sa ale citi lepsie. Tak nam prosim drzte palce. Verim,ze to pomaly ale isto dokazeme.

Čakala som kedy napíšete ako sa máte.Ja som si stále myslela, že ty si pre ňu dôležitá, ty by si mala pri nej byť. Už len podľa seba viem, čo pre mňa moja mama znamená a ako mi vždy veľmi pomôže, keď ma niečo trápi. MAMA je liek na všetko! No a plus ešte dobrý doktor. Verím,že to zvládnete!

Ano janadri, ale to musela pochopit aj dcerka sama. Jej islo hlavne o to,aby sa stretla s detmi, ktore maju rovnake problemy ako ona, aby zistila ako sa s tym vysporiadavaju, ako zvladaju ten stav a hlavne aby zistila, ze nie je jedina, kto sa s takym niecim v zivote trapi. Ano, mama a domov je najdolezitejsi. Toto som si ja,aj moja dcera uvedomila uz na zaciatku. Dnes mozem povedat, ze nelutujem, ze dcerka liecenie podstupila. Citi sa lepsie a to je pre mna a aj pre nu to najdolezitejsie. Budeme bojovat dalej.

Psychiatria - ležanie na nej nie je žiadna sláva, vo väčšine prípadov ťa napchajú liekmi a neriešia problém. Navyše prístup personálu je často otrasný. ale veď nech si skúsi ... pochopí nech nemá vymýšlať

A to vymýšlať nemyslím a chorobou ale s tou nemocnicou, že sa tam sama tak pýta. Na psychiatrií sú rôzny ľudia s rôznymi stavmi, bohužiaľ ako 14 ročná som si tam kvôli sexuálnemu zneužitiu a záchvatov po ňom pobudla a nie že mi to nepomohlo ale stav mi to zhoršilo. To čo má tvoja dcéra vidím skôr na tetániu ako na psychický problém (to skrúcanie a tŕpnutie tomu nasvedčujú) skúste neurológa...

prečítala som si celú diskusiu dúfam že budeš aj naďalej prispievať som zvedava ako to celé dopadne dúfam že sa tvoja dcéra vylieči a bude žiť normálny život ;(
Veľa šťastia !

luna379 dakujem za Vas nazor,ale pred tym ako ste chceli reagovat ,mohli ste si precitat celu diskusiu,aby ste boli v obraze. Za
1. Dcera je uz doma z liecenia
2. Nemala ziadne trpnutie,nie je to tetania, ale diagnoza uzkostna porucha
3. Ja ako matka by som urobila aj nemozne pre svoju dceru,preto som suhlasila s liecbou,pretoze ma sama prosila, ze uz to nezvlada a potrebuje pomoc. Kto sledoval tuto diskusiu od zaciatku, velmi dobre vie, ako som zvazovala, trapila sa a rozhodovala ci to urobit alebo nie. Ako som uz pisala. Dnes uz mozem povedat, ze nelutujem,ze tam bola. Uplne sa jej zmenilo myslenie,je plna sily,odhodlana bojovat, znova zacala jest..Toto je pre mna podstatne. Co bude dalej uvidime

@nana1976 určite budem rada, ak budeš písať ako pokračujete, držím palce.
sa uvidí až časom, či bolo dobré ju tam dať na niečo, či nebola chyba zobrať ju skôr, ale ja si myslím tiež, že ak ste sa rozhodli, že ju už zoberiete, nemuselo by to byť zlé rozhodnutie. presne ako píšeš, hlavne tam videla že sú aj iné deti čo majú problémy (možno aj horšie ako ona), bola mimo reality, možno mala čas vidieť ten bežný život trocha ináč ako vnímala a dlhší pobyt by bol na škodu, kedže predsa je len ešte malá a dlhé odlúčenie od rodiny by mohlo na nej nechať následky, verím že do dobujujete do víťazného konca aj doma.

Aha pardon. Prečítala som celú diskusiu. Som rada, že vaša dcérka je na tom lepšie a prajem veľa úspechov aj naďalej.