icon

Mám 16 rokov a prešla som si mentálnou anorexiou

25. aug 2022

Ahojte. Mám 16 rokov a už asi tri roky trpím mentálnou anorexiou. Keď som mala 14, bola som hospitalizovaná na detskom oddelení s váhou 30 kg. Nepribrala som tam takmer nič. Po návrate domov som to nezvládla a dostala som sa na váhu 27 kg pri 163 cm. Po náročných dvoch rokoch v “liečbe”, ktorú som vlastne ani nechcela a robila som to len z donútenia som sa dostala na 44 kg. Chvíľu som si myslela, že už som z toho von, no v poslednej dobe som znovu začala počítať kalórie, kroky, cvičiť, obmedzovať sa. Ako do toho nespadnúť znovu?

avatar
dadis
•
25. aug 2022

Iba s pomocou rodicov a lekarov. Neobvinuj sa z nicoho. Zdover sa mame, poproste znova o pomoc lekarov. Vyborne je, ze si problem uvedomujes, to je velka vec a uspech. Verim, ze ked ti teraz v "zaciatkoch" podchytis, tak to nebude take tazke prekonat.

avatar
ubriela
•
25. aug 2022

Uvedom si, ze hodnota cloveka nestoji na tom, ako vyzera a ak hej, tak je to kriterium pre velmi povrchnych ludi. Mam spolupracovnikov maximalne uspesnych vo svojom odbore a nikto z nich nie je nejaky krasavec/krasavica, kazdy ma postavu a vyzor uplne prirodzeny tak, ako mu bol nadeleny, kazdy z nich zije v spokojnom vztahu so stastnymi detmi, chodime spolu na dovolenky cela pobocka aj s rodinami, nikto neriesi vyzor, neposudzuje, lebo je to hlupost. Hodnota cloveka je v tom, co dokaze spravit pre spolocnost, prostredie okolo seba a lepsiu buducnost pre vsetkych... Zmier sa s tym kto si, najdi svoje talenty a vyuzi ich. To ti hovorim ako stara korcula, ktora prebruslila cely svet.

avatar
feeewa
•
25. aug 2022

Ahoj, maju bezplatnu linku, zavolaj si:

https://chutzit.sk/

avatar
lilope
•
25. aug 2022

@autorka prednedávnom som čítala článok o dievčati, ktorému pomohlo darované šteňa. Už sa nemusela starať len sama o seba, ale aj o svojho nového spoločníka a venovať mu voľný čas. Už sa nestíhala tak sledovať a starostlivosť venovala jemu, trávila viac času vonku a nemyslela stále na kalórie, kilogramy a chudnutie.
Netuším či by ti niečo také pomohlo, možno to za pokus stojí. Možno za pokus stojí nájsť si nejaký koníček a nájsť si v živote radosť pre ktorú sa oplatí zostať zdravá. Držím palce nech sa z toho dostaneš. Život je príliš krátky na to, aby sme si ho sami komplikovali.

autor
•
25. aug 2022

@lilope ďakujem. Šteniatko by bol super nápad, ale kedže u nás býva babka, ktorá psy neznáša, bol by to problém. Ale mám vec, ktorá ma motivuje žiť a to deti. Veľmi ich chcem v dospelosti mať, ale bohužial niekedy je anorexia silnejšia ako ja.

avatar
lilope
•
25. aug 2022

@autorka to je skvelá motivácia do budúcna. Verím, že si silná a raz ich budeš mať, mysli na to. 🙂 Veľa šťastia 🍀

avatar
minilla
•
25. aug 2022

Ahoj, trpela som anorexiou priblizne v rovnakom veku. Neabsolvovala som ziadne liecenie, ani konzultacie s odbornikmi, pretoze v tej dobe (20 rokov spat) to moja rodina brala ako hanbu a snazila sa to len zamiest pod koberec. Tak som sa s tym pasovala dobrych dalsich 14 rokov sama, ako na hojdacke - raz lepsie, raz horsie. Az po 30-tke som sa samostudiom vramci osobneho rozvoja s tym celym vyrovnala, vela veci som pochopila a pomohla si. Teraz posuvam moje “know-how” tym, ktori si prechadzaju podobnou skusenostou. Snazim sa im tak “usetrit” par rokov a urychlit uzdravenie. Ak mas zaujem, kludne mi napis, rada sa o to podelim.

avatar
loliki
•
25. aug 2022

Čítala som takú knižku, ktorá ma pritiahla a pohladila už len svojim názvom:
Buď dobrý sám k sebe od Anselm Grün. Nie je to o anorexii, ale bolo to celkom zaujímavé čítanie, ponúka iný pohľad na vzťahy, také na zamyslenie. Niečo na tom je. Aj tvoje problémy od niekadiaľ pochádzajú, voľačo ich vyvoláva.

avatar
juliet86
•
26. aug 2022

poznas chutzit.sk? chodievas pravidelne k dobrej psychologicke? myslim na teba
mam kamosku co si tym predla. a zvladla to. je z nej uspesna zena ma phd dcerku muza dom psov a amacky

avatar
8611
•
26. jan 2026
@minilla

Ahoj, trpela som anorexiou priblizne v rovnakom veku. Neabsolvovala som ziadne liecenie, ani konzultacie s odbornikmi, pretoze v tej dobe (20 rokov spat) to moja rodina brala ako hanbu a snazila sa to len zamiest pod koberec. Tak som sa s tym pasovala dobrych dalsich 14 rokov sama, ako na hojdacke - raz lepsie, raz horsie. Az po 30-tke som sa samostudiom vramci osobneho rozvoja s tym celym vyrovnala, vela veci som pochopila a pomohla si. Teraz posuvam moje “know-how” tym, ktori si prechadzaju podobnou skusenostou. Snazim sa im tak “usetrit” par rokov a urychlit uzdravenie. Ak mas zaujem, kludne mi napis, rada sa o to podelim.

@minilla Ahoj...prosím Ta...potrebujem pomoc s dcérkou 14-ročnou😞😓

avatar
minilla
•
27. jan 2026
@8611

@minilla Ahoj...prosím Ta...potrebujem pomoc s dcérkou 14-ročnou😞😓

@8611 Ahoj, napis mi sukromne viac info.