Mam dcéru s úzkostnou poruchou. Prechádza si niekto podobnou situáciou?

@simona20201309 nie to nie je ona, ale fotku som zmazala, zabudla som ze tu nejakú ešte mam vôbec 😁
V pohode, ja zháňam info od rodičov, ktorí si tým prešli...praktické info o bežnom živote s dieťaťom s takouto poruchou.

@sonorono Neviem či ti pomôže to vidieť z mojej strany ako dieťaťa, ktoré malo úzkostnu poruchu, len oficiálne mi to zistili až v 17ke kedy som šla prvýkrát za psychológom.
Rodičia nemali o tom informácie a brali to ako stav puberty, že som ustrachana odmala...
Najlepšie je mať reálny prístup k dieťaťu a nečakať a netlačiť niekam. Neviem kde a aká situácia nastala, že ste na to prišli, že čo je u nej taky spúšťac... Ja som na liečbu šla až v 18ke keď som veľmi mala zlé obdobie a neľutujem. Pomohlo mi to sa vtedy z toho všetkého dostať. U mňa sú to obdobia, kedy sa mi to vráti vo veľkom štýle a neviem to zvládnuť. Naučila som sa o tom rozprávať, keď sa mi vrátila nejaká silná úzkosť aj som to priznala rodičom a blízkym aby vedeli, že teraz nie je dobrý nápad viesť zbytočné hádky za neumytý riad apod.😅 Teda komunikácia je základ, ja som potrebovala byť sama, ale občas som potrebovala skôr niekoho mať pri sebe, terapeutom mi bol pes, či len vedieť, že niekto pri mne je. Ale tvoja dcéra musí prísť na to sama, že čo potrebuje.
Ale je dobre mať harmonogram vecí aby mala vo veciach prehľad či ohľadom školy alebo tak. A pravidelnosť niečoho, to môže človeku pomôcť...
Neviem čo presne by ťa zaujímalo, lebo je to individuálne, veľmi. No držím palce.❤️

@sonorono ja mam syna uzkostliveho, vek 11 rokov..nahodne nam to bolo povedane na neurologii, ked sme riesili nocne desy v cca 7-9 rokoch.
Mozem sa opytat ako sa to prejavuje u vas?
Ja osobne som tiez uzkostliva ale nikdy som to s nikym nerozoberala, viem tomu predchadzat sama .aspon si myslim, taktiez sa snazim uz tak neriesit ‘problemy’ ak su pri synovi, lebo potom zo vsetkeho je taky uzkostlivy.

@sonorono to mas super, ze ste to tak skoro zistili, mojej dcere to zistili až keď mala 23 a tak spatne ma mrzelo, ze som o tom nevedela skor. Sice som sa snazila ju aj povzbudit a pomoct jej, ale kedze som nevedela o co ide, tak som to robila zle, lebo som sa snazila veci zlahcovat a skor som jej hovorila, ze sa prilis pozoruje a podobne, co ona brala tak, ze sa citila osamelo, lebo jej vobec nerozumiem. Plus som jej stale poskytovala uistenie a opakovane odpovedala na jej uzkostne otazky, co bola chyba, lebo hlavne ona sama musi vediet zvladnut uzkost. Jej psychologicka mi dovolila odpovedat len na 2 uzkostne otazky denne. Ano berie lieky a velmi to pomohlo a k tomu chodi na psychoterapie. Tebe by pomohlo ist k psychologicke tiez, lebo ti da dobre rady, ako reagovat na dceru a co mas robit ty, aby si jej uzkostne stavy nezhoršovala, ale ani nepodporovala. Da sa s tym v pohode fungovat, ked vsetci viete o co ide. Drzim palce

@sonorono ahoj, môj syn ( 14 rokov ) prechádza tiež zlým obdobím, čo sa psychiky týka, navštívili sme psychológa, ale nestačilo to, momentálne navštevujeme aj psychiatričku, berie minimálne dávky AD a v prípade potreby 0,25 Neurol, ešte to nieje celkom ok, má dobré a zlé dni, jemu sa to spustilo v škole, má poruchu sluchu a keď sa nosili rúška, veľmi zle počul a mal z toho veľký stres, spustilo mu to hyperventilačnú tetániu, úzkosti a paniku, snažím sa s ním veľa rozprávať, aby vedel, že sa nemusí báť povedať mi, ako sa cíti, nezlahčujem situáciu, snažím sa byť pred ním optimistka, hovoríme si, že je to iba zlé obdobie, ktoré prejde a ja verím, že prejde. Je to veľmi ťažké pre nás rodičov, ale hlavne pre deti, pochopiť, čo sa to vlastne deje v ich hlávkach. Držím prsty, aby dcérka bola v pohode a užívala si "normálnu " pubertu, všetko dobré prajem 🙂

Ďakujem všetkým za odpovede, dnes si ma zavolala psychologička, vysvetlila mi ako k nej pristupovať a odporučila dcére návštevu pedopsychiatra.. tak idem nejakého zháňať lebo u nás v meste žiadny nie je.
Dúfam že sa nám podarí toto obdobie zvládnuť a dcérke pomôžu pochopiť jej stav. Držte palce