Mám za synovým správaním hľadať diagnózu?
Zdravim, chcela by som sa poradit. Syn bude mat teraz 3 roky a mam pocit, ze nieco nie je v poriadku. Od narodenia to bolo narocne, vecne uplakane dieta, hoci so spankom sme nikdy nemali problem. Je velmi inteligentny, ovlada velmi vela veci, uz v 1,5 roku plynulo rozpraval. Socialne interakcie mu nerobia problem, ani nevidim nejake velmi stereotypne spravanie.Nas problem je jeho”tvrdohlavost”, jednak totalne neposlucha (veci musim opakovat aj 5krat a zvycajne zvysit hlas) a jednak nikdy neustupuje, za vsetko vzdy place, doslovne za vsetko...ked nie je podla neho, ked niekto urobi nieco co si on mysli, ze nie je spravne, ked nieco chce a neregujem v jednej sekunde, ked si niekto vezme hracku s ktorou sa predtym hral, hoci teraz uz nie...ihned bez varovania spusti plac.Nie je agresivny, ale reve do umoru. V lahsich situaciach to dokazem skorigovat, ale niekedy je to proste hysak na hodinu a nedokazem ho nijak ukludnit. Zozaciatku sme dufali, ze z toho vyrastie, ale uz si to nemyslim. Mohlo by sa jednat o prejavy AS alebo ADHD?Ako to bolo u Vas? Dakujem.
@lila59 nemam skusenosti... len teoreticke vedomosti.
Davas mu vela veci na vyber? Ma moznost rozhodovat o urcitych veciach? Niekedy staci len zdanlivy vyber ako napriklad tebe je jedno ci je to malinovy alebo jahodovy jogurt... ale pre dieta je to uspokojenie ze ma moznost vyberu.
Ten pripad s tym ako chcel zastavit kohutik, sa mi zda odovodneny. Ak naozaj chcel zavriet kohutik, tak ho nechaj.
Skusas uz svoju metodu dost dlho? Ako dlho? Nevidis ziadne zlepsienie... mozno by bolo lepsie zmenit metodu. Nedavno som tu citala zaujimavy pristup, pri ktorom rodic nevytvara pravidla a netrva na ich dodrziavani. Rodic iba vysvetluje prirodzeny dosledok konania. Nechces sa obut? OK, nemusis, ale kamene na chodniku ta budu tlacit na nozke a bude sa ti zle chodit. A ak stale trva na tom ze sa neobuje, nechat ho, nech ide na boso a citi tie kamene na vlastnej kozi. Tymto pristupom dieta nebojuje s rodicom, lebo to nie je rodic, kto urcuje pravidla. Rodic tie pravidla len vysvetluje.
To ze ignorujes jeho plac az tak ze sa povracia je podla mna problem. Takyto stres myslim nie je dobry pre dieta. Ak mu ponuknes objatie v momente kedy ma hisak, tak ho nerozmaznas. Proste ukazes ze ti zalezi na jeho citoch aj ked neustupis zo svojho stanoviska, ale jeho rozpolozenie chapes a nie je ti ukradnute. Uznaj jeho emocie (chapem ze sa hnevas, viem ze ta to hneva a chapem to...) a vysvetli mu ze je to OK sa hnevat alebo byt smutny. Proste nebrat mu pravo na jeho hnev.
@lila59 teraz som si poriadne dočítala celú diskusiu a teda tiež môj syn je veľmi podobný. Len už bude mať 5 rokov, tak tie hysaky nie sú za všetko, ale už len za niečo. U nás napr nefunguje dávať na výber, on si vyberie, zmení to a potom to zmení ešte trikrát, čo obvykle už nie je vychodzi stav, tak reve (napr. si vyberá vanilkový alebo čokoládový termix, a zmení to, keď už je otvorený). Včera som nezobrala von niečo, na čo som sa ho trikrát spýtala, či to chce, trikrát povedal že nie. Vyšli sme von a do minúty to pýtal. Tak som mu povedala, že má smolu a čakala hysak a nič! A poslanie do izby nefunguje, on keď reve, chce byť pri mne.
My sme mali tiez tento problem u syna..tiez je velmi inteligentny ale co on stvaral okolo 3-4 r..ja som s nim ani nechcela ostat sama doma 😁..uz ma 6r. a ano vyrastol z toho..asi v 4r. to bolo vyrazne lepsie..
@lila59 kľudne to nemusí byť nič- len komplikovanejšie dieťa, ale aj diagnóza. Dcére sme tak zistili pred cca dvomi mesiacmi epilepsiu- sedí to aj na vás. Dieťa je podráždené, vystresované(ty ho ešte nechávaš dlhé hodiny vyplakať, čo tomu nepridáva). Naša sa postupne viac a viac, stávala agresívnejšou, podráždenejšou, hyperaktívnejšou. Je to spôsobené príliš rýchlym dozrievaním mozgu- deti z toho väčšinou okolo 6-7-mich rokov vyrastú. Treba vyhľadať neurológa, a eeg(pravdepodobne spánkové), nasaď magne b6. Nemusí to byť váš prípad, ale aj môže. Obmedz TV, mobil, stres, a veľa veľa prírody, zelene. Spúšťačom mohlo byť aj ochorenie-CMV, EBV, koronavírus..
@lila59 o môjho syna sa často starajú moji rodičia, kým som v práci a moja mama očakáva že posluchne na slovo, všetko mu stačí povedať raz a že nemá prečo plakať. Stále to s ňou riešim, lebo si myslím, že je normálne, že 4-rocne dieťa si niečo chce vyplakať, na čo teda ja mám pevnú vôľu mu neustúpit, čo ona skôr cuvne, lebo si myslí že on má nejaký oprávnený dôvod plaču, lebo inak by neplakal. A na to, že veď mu má stačiť raz niečo povedať a on už navždy bude robiť tak, ako treba, som sa jejen opýtala, koľkokrát môjmu otcovi povedala že má po sebe zatvárať dvierka na skrinkách (každý deň a po každom otvorení). Sa mi zdá, že to konečne trochu pochopila.